Vieš, čo oslavujeme 29. augusta a čo zase 17. novembra? Sviatky na Slovensku často vnímame iba ako voľný bonusový deň, no načo nám vôbec sú? Prečo sme sa rozhodli, že niektoré dni sú natoľko dôležité, aby sme si ich pripomínali?
Ľudia začali sláviť sviatky už v dávnych civilizáciách napríklad v Mezopotámii, Egypte či antickom Ríme. Najprv boli viazané na cyklus prírody ako napríklad na žatvu, príchod jari či zmenu ročných období.
Postupne sa pridali náboženské a spoločenské dôvody ako uctievanie bohov, panovníkov či významných historických udalostí. Sviatky tak prestali byť len o prežití, ale stali sa spôsobom, ako si pripomínať spoločné hodnoty a dejiny.
Skonsolidované sviatky
Politici oznámili, že v rámci šetrenia peňazí zrušia niektoré sviatky na Slovensku. Nevymažú ich z kalendára, no už viac nebudú dňami pracového pokoja. Čo to znamená?
V jednoduchosti to znamená to, že počas nich pôjdeme do školy alebo do práce a nebudeme mať voľný deň.
Aký je rozdiel medzi pamätným dňom, štátnym sviatkom, cirkevným sviatkom a dňom pracovného pokoja?
Pamätný deň
Je deň, ktorý zákonom považujeme za dôležitý a hodný pripomínania, no akoby bol o stupienok nižšie, než štátny sviatok. Pamätné dni na rozdiel od štátnych sviatkov nie sú automaticky dňami pracovného pokoja. Pamätných dní máme až 23, je to napríklad 30. október (výročie Deklarácie slovenského národa), najnovším pamätným dňom je 6. marec (Deň obetí pandémie COVID-19).
Štátny sviatok
Je deň, kedy si pripomíname významnú udalosť z dejín Slovenskej republiky ako napríklad vznik štátu, boj za slobodu či významné osobnosti. Určuje ho zákon a automaticky by mal byť aj dňom pracovného pokoja, čo však politici vo viacerých prípadoch zrušili. Štátnych sviatkov máme iba 6, a to 1. január (Deň vzniku Slovenskej republiky), 5. júl (sviatok svätého Cyrila a svätého Metoda), 29. august (výročie Slovenského národného povstania), 1. september (Deň Ústavy Slovenskej republiky), 28. október (Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu) a 17. november (Deň boja za slobodu a demokraciu).
Cirkevný sviatok
Je deň s náboženským pôvodom, najčastejšie spojený na Slovensku s kresťanstvom. Niektoré z nich sú zároveň štátnymi sviatkami alebo dňami pracovného pokoja. Zakotvené je to aj v medzinárodnej zmluve medzi Slovenskom a Svätou stolicou, teda takzvanej Vatikánskej zmluve z roku 2000. Tá okrem právneho postavenia katolíckej cirkvi v SR zakotvuje aj desať dní, ktoré by mali ostať ako dni pracovného pokoja: vianočné sviatky, 1. a 6. januára, veľkonočné sviatky, Cyrila a Metoda 5. júla, slávnosť Sedembolestnej Panny Márie 15. septembra a Všetkých svätých 1. novembra.
Deň pracovného pokoja
Je každý deň, keď majú ľudia zo zákona voľno z práce a pracuje sa len v nevyhnutných službách. Kedysi bývali zatvorené aj obchody, no toto sa kvôli konsolidácii zmenilo a počas väčšiny sviatkov a dní pracovného pokoja ostávajú otvorené. Nenakúpiš tak už iba 1. januára, na Veľký piatok, Veľkonočnú nedeľu, 24. decembra po 12. hodine, 25. a 26. decembra. Viaceré významné dni u nás nie sú síce štátnymi sviatkami, no sú dňami pracovného pokoja – napríklad práve Štedrý deň, prvý a druhý sviatok vianočný, alebo aj Deň víťazstva nad fašizmom 8. mája.
Zrušili tak aj voľno počas 17. novembra, ktorý je Dňom boja za slobodu a demokraciu. Patrí medzi najvýznamnejšie dátumy našich moderných dejín. Tento deň si pripomíname rok 1989, keď sa Slovensko spolu s Českom oslobodilo od komunistického režimu a začali sme si budovať demokraciu.
Zároveň je aj Dňom študentstva, pretože práve študenti zohrali kľúčovú úlohu nielen v roku 1989, ale aj v roku 1939, keď protestovali proti nacistickej okupácii.
Na Zmudri G k tomu nájdeš celé video, kde sme tieto udalosti priblížili:
Zo zoznamu dní pracovného pokoja natrvalo odstránili aj Deň Ústavy Slovenskej republiky 1. septembra a dočasne – zatiaľ iba na rok 2026 – aj Deň víťazstva nad fašizmom 8. mája a sviatok Sedembolestnej Panny Márie, ktorý oslavujeme 15. septembra.
Prečo máš na sviatky voľno?
Voľno na sviatky nemáme preto, aby sme si mohli spraviť predĺžený víkend na chate, ale aby sme si pripomínali ich význam. A teraz ruku na srdce, zvykneš doma oslavovať deň ústavy alebo výročie SNP?
Asi skôr nie. Sviatky, ktoré na Slovensku oslavujeme najčastejšie sú tie cirkevné ako Vianoce, Veľká noc či Dušičky.
Štátne sviatky by sme však mali oslavovať taktiež. Prečo?
Štátne sviatky majú pripomínať dôležité chvíle, ktoré pomohli vytvoriť Slovensko také, aké ho poznáme dnes. Nie sú len o minulosti, ale aj o tom, čo nás spája a teda o slobode, odvahe, solidarite a o ľuďoch, ktorí sa postavili za to, čomu verili.
V iných krajinách sú oslavy sviatkov často veľkolepé ako napríklad Deň nezávislosti v USA, kedy sa ľudia stretávajú, vešajú vlajky, spievajú hymnu a spolu oslavujú históriu.
Vo Francúzsku sa zase 14. júla oslavuje Deň dobytia Bastily, ktorý pripomína začiatok Veľkej francúzskej revolúcie v roku 1789. V Paríži sa koná vojenská prehliadka a večer mesto ožije ohňostrojmi a koncertmi. Francúzi tento deň neberú len ako voľno, ale ako pripomienku slobody a jednoty.
U nás to takto zatiaľ nefunguje. Sviatky skôr berieme ako „deň voľna“, nie ako možnosť si pripomenúť, že sme súčasťou jedného príbehu.
Prečo na Slovensku neoslavujeme štátne sviatky naplno?
Problém je v tom, že ku sviatkom nemáme vybudovanú tradíciu alebo emocionálnu väzbu, ako to máme napríklad v prípade Vianoc. Prečo to tak je?
História 20. storočia je pomerne zložitá. Slovensko viackrát menilo štátne usporiadanie aj politické režimy od Rakúsko-Uhorska, cez prvú Československú republiku, vojnový Slovenský štát, komunistické Československo až po dnešnú samostatnú republiku.
V každom z týchto období sa vytvárali nové symboly, sviatky a hrdinovia, ktoré sa mali oslavovať a posilňovať aktuálnu ideológiu.
Lenže keď sa režim zmenil, staré sviatky sa zrušili a nahradili novými. Ľudia si tak zvykli, že niektoré dátumy sa raz oslavujú a inokedy si na ne nesmú ani spomenúť.
Po desaťročiach nútených osláv počas komunizmu sa ľuďom oslava rôznych ideologicky zafarebených sviatkov začala aj priečiť. Ľudia mali pocit, že štátne sviatky sú niečo „úradné“, nie ich vlastné.
Svoju rolu v dnešných dňoch hrajú aj politici, pretože využívajú alebo zneužívajú niektoré sviatky na svoje vlastné mocenské záujmy.
Čo sa zmení, keď nebudú štátne sviatky zároveň sviatkami pracovného pokoja?
Okrem toho, že pôjdeš do školy či práce a štátna pokladnica bude v menšom dlhu, lebo si ľudia aj počas tohto dňa nakúpia, zarobia a odvedú dane, čo sa reálne zmení?
Ak sme si doteraz nepripomínali, prečo máme voľno, teraz nám to už pravdepodobne ani len nenapadne, keď sa budeme ponáhľať za povinnosťami bežného dňa. Pracovný pokoj nám dáva možnosť zastaviť sa, premýšľať a osláviť našu históriu. Bez neho sa sviatok stane len obyčajným dátumom v kalendári.
U nás je 17. november symbolom demokracie. Dňa, keď sa ľudia postavili za slobodu a ukončili totalitu.
Mnohé firmy sa tak rozhodli, že svojim zamestnancom udelia v tento deň voľno, aj keď vláda ho zrušila.
A tak paradoxne až zrušenie pracovného pokoja časť ľudí naštartovalo, aby si tento deň uctili. Deň boja za slobodu a demokraciu budú mnohí oslavovať v uliciach a na námestiach, aby si pripomenuli, že sloboda nie je samozrejmosť.
Aké sviatky máme na Slovensku? Kompletný zoznam:
Štátne sviatky:
1. január – Deň vzniku Slovenskej republiky
5. júl – sviatok svätého Cyrila a svätého Metoda
29. august – výročie Slovenského národného povstania
1. september – Deň Ústavy Slovenskej republiky
28. október – Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu
17. november – Deň boja za slobodu a demokraciu
Dni pracovného pokoja:
6. január – Zjavenie Pána (Traja králi a vianočný sviatok pravoslávnych kresťanov)
Veľký piatok
Veľkonočný pondelok
1. máj – Sviatok práce
8. máj – Deň víťazstva nad fašizmom
15. september – Sedembolestná Panna Mária
1. november – sviatok Všetkých svätých
24. december – Štedrý deň
25. december – prvý sviatok vianočný
26. december – druhý sviatok vianočný
Pamätné dni:
6. marec – Deň obetí pandémie COVID-19
25. marec – Deň zápasu za ľudské práva
13. apríl – Deň nespravodlivo stíhaných
1. máj – Deň pristúpenia Slovenskej republiky k Európskej únii
4. máj – výročie úmrtia M. R. Štefánika
7. jún – výročie Memoranda národa slovenského
21. jún – Deň odchodu okupačných vojsk sovietskej armády z Česko-Slovenska v roku 1991
24. jún – Deň pamiatky obetí komunistického režimu
5. júl – Deň Slovákov žijúcich v zahraničí
17. júl – výročie Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky
4. august – Deň Matice slovenskej
10. august – Deň obetí banských nešťastí
21. august – Deň obetí okupácie Česko-Slovenska v roku 1968
9. september – Deň obetí holokaustu a rasového násilia
19. september – Deň vzniku Slovenskej národnej rady
22. september – Deň boja proti nenávistným prejavom na deťoch
6. október – Deň hrdinov Karpatsko-duklianskej operácie
12. október – Deň samizdatu
27. október – Deň černovskej tragédie
29. október – Deň narodenia Ľudovíta Štúra
30. október – výročie Deklarácie slovenského národa
31. október – Deň reformácie
30. december – Deň vyhlásenia Slovenska za samostatnú cirkevnú provinciu
Zdroj titulnej fotografie: Koláž Zmudri G
