Ubehlo 20 rokov od momentu, kedy sa Slovensko pridalo k štátom Severoatlantickej aliancie. Okolo NATO vzniklo za ten čas veľa mýtov, ktoré sú často iba nepochopením toho, čo spolupráca v rámci tejto organizácie znamená. Nenechaj sa voviesť do omylu a prečítaj si namiesto mýtov fakty.
Súčasťou NATO sme už 20 rokov
O vstup do Severoatlantickej aliancie, v skratke NATO, sa Slovensko usilovalo už od roku 1993. V tom čase mal však u nás politickú moc v rukách Vladimír Mečiar – človek, ktorého štýl vládnutia sa odkláňal od demokracie a smeroval k autokracii.
„Momentálne je na mape Európy čierna diera, ktorá sa volá Slovensko,“ povedala americká ministerka zahraničných vecí Madelaine Albrightová o Slovensku ešte v roku 1998.
Vstúpiť do NATO sa nám podarilo až v roku 2004, s nástupom novej vlády Mikuláša Dzurindu. Dnes sme súčasťou jedinej organizácie kolektívnej obrany na svete už 20 rokov.
„Prajem Slovensku odvahu prijímať rozhodnutia, ktoré budú našu bezpečnosť ďalej posilňovať, aj keď by mali byť nepopulárne. Múdrosť pochopiť, že suverénne neznamená proti všetkým, ale spoločne k jednému cieľu,“ odpovedá stály veľvyslanec pri NATO Peter Bátor na otázku, čo by poprial Slovensku k jeho výročiu v NATO.
NATO ovládajú USA
USA často vystupujú v príspevkoch dezinformátorov ako veľký nepriateľ. Aj pri zoskupení NATO vznikol mýtus, že ho ovládajú USA. Ako to však pri dezinformáciách býva, fakty nehrajú v prospech týchto názorov.
Je pravda, že USA majú najväčšiu armádu spomedzi ostatných členských štátov NATO a takisto aj najviac investujú do obrany. Je teda pravdou, že neformálne majú v aliancii najväčšiu váhu. Avšak keď sa majú robiť závažné rozhodnutia, v NATO nerozhoduje ani najväčší, ani najsilnejší.
V NATO rozhoduje všetkých 32 členských štátov rovnakým hlasom. Severoatlantická rada, teda hlavný politický rozhodovací orgán NATO, je zložená zo zástupcov každého z nich. Napríklad za Slovensko je stálym veľvyslancom pri NATO Peter Bátor.
„Každé rozhodnutie si v NATO vyžaduje súhlas všetkých štátov,“ hovorí pre Zmudri G Peter Bátor.
Týmto rozhodnutiam predchádzajú stretnutia diplomatov a politikov na nižších úrovniach až kým neprídu všetci členovia k spoločnému prijatiu alebo neprijatiu návrhu.
Napríklad, Fínsko aj Švédsko požiadali o vstup do NATO po vypuknutí ruskej agresie na Ukrajine. Fínsko vstúpilo do NATO už v roku 2023, no Švédsko sa dostalo do tejto organizácie až o rok neskôr, pretože jeho členstvo dlho neschválili Maďarsko a Turecko. Až keď všetky členské krajiny súhlasili, Švédsko sa stalo členom. Preto neexistuje scenár, kde by mohli USA zaveliť a ostatní by bez reptania museli poslúchnuť.
Slovensko posiela 2 % z HDP do NATO
Druhým veľmi často opakovaným mýtom, ktorý sa už na Slovensku cíti ako doma, je ten, že Slovensko posiela 2 % z HDP (hrubý domáci produkt) do NATO.
Pravdou je, že Slovensko 2 % z HDP dáva do obrany, no nie do nejakej špeciálnej NATO armády, ale do svojich vlastných ozbrojených síl. Čiže z tých dvoch percent platíme slovenských vojakov, ktorí veľakrát pomáhajú pri živelných pohromách a sú pripravení zakročiť v prípade, že Slovensko niekto napadne. Taktiež z týchto peňazí platíme vlastnú vojenskú techniku či iné zariadenia.
NATO v skutočnosti svoju armádu ani nemá. Naším záväzkom ako člena tohto spojenectva však je, že budeme rozvíjať našu národnú armádu – a že do vlastnej bezpečnosti budeme dávať aspoň tie dve percentá HDP. Veľmi dlho sme však nespĺňali ani to. Po prvýkrát sme hranicu dvoch percent HDP do svojej obrany dosiahli až v roku 2023.
V NATO strácame svoju suverenitu
V roku 2004 sme sa stali aj my súčasťou Severoatlantickej aliancie, teda NATO. Nikto nás však k tomu nedotlačil. Žiadne temné sily, ani USA, ani samotné NATO. O to, aby nás medzi seba prijali, sme sa snažili už od roku 1993. Kvôli nedostatočne demokratickému spôsobu vládnutia Vladimíra Mečiara, sa Aliancia rozhodla prizvať na prístupové rokovania do NATO Poľsko, Maďarsko a Česko. Slovensko vynechali.
Úspešne sa nám podarilo pripraviť a vstúpiť doň o 5 rokov neskôr, 29. marca 2004. Vstupu teda predchádzali dlhé a náročné prípravy.
„Členstvom v NATO sa naše postavenie vo svete ešte viac posilnilo. Tým sa posilnila aj naša suverenita,“ myslí si Bátor.
Vďaka tomu, že sme súčasťou NATO, sa môžeme cítiť bezpečnejšie. Keby nám prišiel nejaký nepriateľ zaklopať na hranice, neboli by sme v tom sami, ale mali by sme okolo nás silnejších a svalnatejších kamošov. S väčšou a lepšie vyzbrojenou armádou.
NATO nás ženie do konfliktu
Veľmi obľúbeným naratívom dezinformátorov je vykresľovanie tejto organizácia ako hrozby pre nás a našu bezpečnosť.
Dezinformácie sú tvorené tak, aby v nás vyvolali strach. Často však napíšu A a akosi už zabudnú na B. V Severoatlantickej zmluve je napísané, že v prípade, ak jednu členskú krajinu NATO napadne nepriateľ, ostatné sa postavia za ňu a tento útok budeme považovať za útok na nás všetkých.
To je to A, kde väčšina dezinformačných profilov napíše bodku, na fotku dá výbuch atómovej bomby a spokojne to vypublikuje.
Úplne prvým článkom tejto zmluvy je však záväzok k tomu, že všetky konflikty sa budú členské krajiny NATO snažiť riešiť najmä mierovými dohodami.
„Zmluvné strany sa zaväzujú, ako je uvedené v Charte Spojených národov, riešiť akékoľvek medzinárodné spory, do ktorých môžu byť zapojené, mierovými prostriedkami tak, aby nebol ohrozený medzinárodný mier, bezpečnosť a spravodlivosť a zdržia sa vo svojich medzinárodných vzťahoch hrozby silou alebo použitia sily akýmkoľvek spôsobom nezlúčiteľným s cieľmi Spojených národov,“ zaväzujú sa štáty v Severoatlantickej zmluve.
Aj v ďalších článkoch tejto zmluvy sa píše veľa o mieri a dohode. To je aj cieľom tejto organizácie. Nie útočiť, ale brániť sa spoločnými silami.
Slovensko by malo z NATO vystúpiť, lebo nám členstvo v ňom škodí
Na Slovensku čoraz viac silnejú hlasy, ktoré chcú, aby sme z NATO vystúpili a boli neutrálnou krajinou. Vyhli by sme sa tak konfliktom a nemuseli by sme bojovať za iných. S každým by sme boli ako neutrálna krajina za dobre.
👉 Neutrálny štát je taký, ktorý nezasahuje do vojnových konfliktov, ani nie je súčasťou žiadnych medzinárodných vojenských skupín a dohôd, ako je napríklad NATO.
Byť skutočne neutrálny však nie je ľahkou úlohou. Pokiaľ sme doteraz historicky stáli na jednej alebo druhej strane a zapájali sme sa do vojnových konfliktov, tak vyhlásiť, že sme odteraz neutrálni, by bolo ako vyhlásiť, že odteraz si milionár. Môžeš to ľuďom hovoriť, no asi ti ťažko uveria, ak neprídeš do školy na vrtuľníku.
Problémom neutrality je, že je ti nanič, ak ju nerešpektujú a neuznávajú aj všetci okolo teba. Aj Ukrajina mala vo svojej ústave od roku 1996, že je neutrálnou krajinou. V roku 2014, keď Rusko napadlo časti Ukrajiny a násilne obsadilo a pripojilo k svojmu územiu ukrajinský Krym svoj status neutrality zrušila a začala sa usilovať o vstup do NATO. Doteraz sa jej však k tejto organizácii nepodarilo pridať.
Čo si o vystúpení z NATO myslí slovenský veľvyslanec pri NATO Bátor? „V čase najhoršej bezpečnostnej situácie v Euŕope by sme zostali sami, zraniteľní a bez spojencov. Naše ozbrojené sily by nestačili na samostatnú obranu. Bezpečnosť našich občanov by bola zásadným spôsobom oslabená, rovnako ako naše ekonomické výdavky.“
NATO si tento rok na torte sfúkne 75 sviečok
NATO vzniklo 4. 4. 1949, kedy Severoatlantickú zmluvu vo Washingtone DC podpísalo dvanásť krajín, a to Belgicko, Kanada, Dánsko, Francúzsko, Island, Taliansko, Luxembursko, Holandsko, Nórsko, Portugalsko, Spojené kráľovstvo a Spojené štáty americké. Dôvodom, prečo NATO vzniklo, bol koniec druhej svetovej vojny a rastúci vplyv komunistickej ideológie.
Medzi USA s demokratickým režimom a ZSSR, teda Sovietskym zväzom s totalitným režimom, narastalo napätie.
Zaujíma ťa NATO viac? Vysvetlili sme ho v tomto článku:
Studená vojna medzi týmito dvoma veľmocami nakoniec vyústila až k založeniu NATO. V roku 1955 vznikla ako odpoveď Sovietskeho zväzu na organizáciu NATO Varšavská zmluva. Tá však zanikla spolu s rozpadom Sovietskeho zväzu.
NATO dodnes považuje Rusko, ktoré bolo veľkou súčasťou Sovietskeho zväzu za najväčšiu a najpriamejšiu hrozbu.
Zdroj fotiek na titulnej fotografii: nato.int
Spolufinancované Európskou úniou v rámci projektu č.101091634 – Impact Acceleration of Slovak CSOs. Vyjadrené názory a stanoviská sú názormi a stanoviskami autora/-ov a nemusia nevyhnutne odrážať názory Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani Európska výkonná agentúra pre vzdelávanie a kultúru za ne nezodpovedá.
