Útoky na novinárov a novinárky nie sú problémom len v zahraničí. Aj na Slovensku čelia čoraz väčším hrozbám. Čo to znamená pre prístup k pravdivým informáciám?
V piatok 21. februára uplynie sedem rokov od vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej.
Ich vražda bohužiaľ nie je ojedinelá. Novinári a novinárky po celom svete denne čelia slovným aj fyzickým útokom a mnohí sú pre svoju prácu väznení, napádaní, alebo dokonca zavraždení. Len za minulý rok bolo na svete zabitých 122 novinárov, novinárok a mediálnych pracovníkov/čok.
Prečo sú novinári neustále terčom útokov? Čítaj ďalej 👇
Prečo niekto útočí na novinárov a novinárky?
Novinárom a novinárkam sa niekedy hovorí aj strážni psi demokracie. Ich úlohou je sledovať a informovať, či politici/čky a iní mocní ľudia využívajú svoju moc férovo a či pri tom nekradnú alebo neporušujú zákony.
Keď u nich novinári odhalia korupciu, zneužívanie moci alebo aj vojnové zločiny, niektorým to môže prekážať. Strata podpory voličov či zahraničných partnerov a aj moci ich desí, a tak sa snažia kritické hlasy umlčať.
Napríklad novinár Ján Kuciak písal o prepojení niektorých slovenských politikov na taliansku mafiu Ndrangheta, alebo o pochybných kšeftoch už odsúdeného podnikateľa Mariana Kočnera.
Zdroj: Wikimedia Commons
Podľa vyšetrovateľov a prokuratúry si preto práve Marian Kočner objednal jeho vraždu. Špecializovaný trestný súd ho však oslobodil, no Slovensko stále čaká na to, čo na tento rozsudol povie Najvyšší súd, kde sa žalobcovia odvolali.
Smrteľné útoky vo svete: Gaza ako najnebezpečnejšie miesto
Podľa Medzinárodnej federácie novinárov (IFJ) zahynulo v roku 2024 122 novinárov. Viac ako polovica z nich v dôsledku vojny v Libanone a Gaze, ktorá je momentálne jedým z najnebezpečnejších miest pre novinárov a novinárky.
Podľa zistení organizácií ako Reportéri bez hraníc a Výboru na ochranu novinárov (CPJ) sú mnohí palestínski novinári a novinárky týraní, cielene zabíjaní pre svoju prácu, väznení bez obvinení a izraelské úrady im zakazujú naďalej vykonávať novinársku prácu.
v izraelskom Tel Avive. Zdroj: Getty Images
Výbor na ochranu novinárov tvrdí, že Izrael týmto obmedzuje prístup k dôležitým informáciám, ktoré sa týkajú aj jeho útokov v Gaze, a tiež umlčiava hlasy Palestínčanov a Palestínčaniek.
Viacerí novinári a novinárky zomreli minulý rok aj v Sýrii, Iraku a vo vojnách na Ukrajine a v Sudáne.
Útoky nie sú len fyzické
Okrem fyzického násilia však novinári a novinárky čelia aj:
🔴 Väzneniu;
🔴 Výhražkami ublížením, či smrťou;
🔴 Obťažovaniu a stalkingu;
🔴 Slovným útokom;
🔴 Zákazom vstupu na akcie a tlačové konferencie;
🔴 Šikanóznym žalobám.
👉 Čo je to šikanózna žaloba na novinárov/ky?
Šikanózna žaloba (používa sa aj anglický výraz SLAPP) znamená, že novinári a novinárky čelia neopodstatneným žalobám, napríklad za ohováranie.
Môžu ich na nich podať politici, podnikatelia, alebo organizácie, ktorým sa nepáči, čo o nich novinári/ky zistili a zverejnili vo svojich článkoch, alebo reportážach.
Novinári a novinárky ani nemusia byť odsúdení, ale vytvára to na nich psychický nátlak a oberá ich to o čas, ktorý by mohli venovať svojej práci. Ich cieľom je zastrašiť nielen ich, ale aj redakcie, ktoré musia bez ohľadu na výsledok žaloby platiť právnikov.
Ako sme na tom na Slovensku?
Na Slovensku patria medzi najčastejšie útoky vyhrážky novinárom a novinárkam, a to aj zo strany politikov. Karolína Farská z platformy Bezpečná žurnalistika (patrí pod Investigatívne centrum Jána Kuciaka) uviedla pre Zmudri G, že za rok 2024 zaznamenali 74 útokov na médiá, novinárov a novinárky.
Na novinárov a novinárky neútočia len random ľudia na internete, ale aj politici a celebrity. V roku 2023 pochádzalo až 64 percent analyzovaných nenávistných príspevkov od politikov a političiek.
Keď hejt prerastie do reality
Niekedy nenávistné reči vyústia do reálnych hrozieb. Jeden z incidentov, kedy politici poštvali ľudí proti novinárom sa stal, keď prišiel poslanec strany Smer Ľuboš Blaha do diskusnej relácie Sobotné dialógy bez pozvania.
Moderátorka vtedajšej RTVS Marta Jančkárová a vedenie ho odmietli, pretože im nikto zmenu dopredu neohlásil a otázky boli pripravené pre jeho kolegu.
Politici zo Smeru vtedy začali útočiť na vedenie RTVS a aj moderátorku. Mnohí ľudia sa po ich nenávistných prejavoch vyhrážali moderátorke smrťou, znásilnením a dokonca aj tým, že ublížia jej príbuzným. Možno si povieš, že sú to len nejakí trollovia a „len“ sa vyhrážajú, no jedného z nich zadržala aj NAKA a našla uňho aj zbraň.
Podobne dopadol aj mladý novinár Aktualít Matej Príbelský. Keď sa v SMS pýtal rapera Rytmusa, čo robil na úrade vlády pár dní pred tým, ako podporil prezidentského kandidáta Petra Pellegriniho. Rytmus zverejnil jeho telefónne číslo a mladý novinár čelil vlne hejtu a vyhrážok.
👉 Viac o jednotlivých útokoch na novinárov a novinárky na Slovensku aj v zahraničí si môžeš pozrieť na stránke Mapping Media Freedom.
Ženy novinárky: Dvojnásobný terč
Byť novinárkou nie je len o písaní článkov – často to znamená čeliť špeciálnym útokom, s ktorými sa ich mužskí kolegovia stretávajú len minimálne. Podľa Karolíny Farskej z Bezpečnej žurnalistiky cielilo až 40 zo 74 minuloročných útokov na ženy novinárky. Sedemnásť z toho cielilo na mužov a 17 na médiá ako také.
Novinárka zo SME, Zuzana Kovačič Hanzelová čelila viacerým útokom od extrémistu Daniela Bombica a jeho fanúšikov. Na Telegrame o nej šírili bizarné hoaxy – napríklad, že len hrá tehotenstvo. Bombic zverejnil aj jej telefónne číslo, čím ju vystavil doxingu a spustil vlnu nechutných správ a vyhrážok od jeho sledovateľov.
Zdroj – Wikimedia Comons
Momentálne čelí Bombic trestnému stíhaniu aj kvôli trestnému oznámeniu, ktoré na neho novinárka podala.
S čím sa ešte ženy v médiách stretávajú?
🔴 So sexizmom a osobnými útokmi, napríklad na ich vzhľad a rodinný život;
🔴 Sexuálnym obťažovaním (niekedy aj zo strany respondentov a vlastných kolegov) a stalkingom;
🔴 Vyhrážkami fyzickým a sexuálnym násilím;
🔴 Online trollingom a šikanou.
Tieto útoky nie sú len nepríjemné, ale majú reálny dopad na psychické zdravie. Mnohé novinárky sa preto vyhýbajú kontroverzným témam, aby sa chránili pred hejtom. To vedie k autocenzúre a oslabuje slobodu tlače.
Útoky na novinárov a novinárky nie sú len o nich – je to útok na právo verejnosti vedieť pravdu. Ak umlčia ich, umlčia aj dôležité informácie, ktoré by inak vyšli na povrch.
Zdroj titulnej koláže: Getty Images, Canva