V Turecku sú už od 19. marca intenzívne nepokoje. Naposledy sa podobné demonštrácie v krajine organizovali pred viac ako desiatimi rokmi. Tentokrát je dôvodom nespokojnosti zatknutie starostu hlavného mesta Istanbul Ekrema Imamoğlua, ktorý je politickým oponentom súčasného prezidenta Recepa Tayyipa Erdoğana.
Erdoğan v krajine vládne od roku 2003 (najskôr ako premiér, potom ako prezident) a postupne ju pretvára z demokracie na autokraciu. Zatknutie jeho hlavného politického súpera je ďalším zjavným krokom v tomto procese.
Kto vyhrá Istanbul, vyhrá Turecko
Istanbul je najväčšie a ekonomicky najsilnejšie mesto Turecka. Aj keď nie je hlavným mestom (tým je Ankara), má obrovský vplyv na náladu v celej krajine. Zároveň je najľudnatejšou metropolou, čo pre politikov predstavuje veľké množstvo potenciálnych voličov.
Keď niekto „vyhrá Istanbul“ — či už v komunálnych voľbách, alebo v politickom zápase o popularitu — získa tým nielen politický úspech, ale aj vplyv na verejnú mienku či praktickú moc nad obrovským rozpočtom, alebo infraštruktúrou. Výsledok volieb v Istanbule sa preto často považuje za indikátor toho, ako dopadnú celonárodné voľby.
Napríklad, keď v roku 2019 İmamoğlu z opozičnej strany CHP (Republikánska ľudová strana) zvíťazil v Istanbule, bola to rana pre stranu prezidenta Recepa Tayyipa Erdoğana (AKP – Strana spravodlivosti a rozvoja) — toto mesto bolo dlhé roky ich baštou, keďže aj samotný Erdoğan začínal ako primátor Istanbulu. Výhru vnímali ako signál rastúcej tureckej opozície. Imamoğlu bol navyše do úradu starostu opätovne zvolený aj v roku 2024.
Kto je terajší turecký prezident
Recep Tayyip Erdoğan je výrazná postava tureckej politiky. V roku 1994 bol ako prvý islamista (príslušník politického hnutia, ktoré sa snaží presadiť islam v politickej sfére) zvolený za starostu Istanbulu.
Jeho funkčné obdobie sa však skončilo predčasne v roku 1998, keď bol odsúdený za podnecovanie náboženskej nenávisti. Po štvormesačnom pobyte vo väzení sa vrátil do politiky a v roku 2001 spoluzaložil Stranu spravodlivosti a rozvoja (AKP). V parlamentných voľbách o rok na to získalo hnutie AKP väčšinu.
Zdroj: Getty Images
Erdoğan bol prvýkrát vymenovaný za premiéra v roku 2003. Po svojom zvolení zastával túto funkciu ešte dvakrát, teda do roku 2014.
V roku 2014 vyhral prezidentské voľby. O tri roky na to, v roku 2017, referendom presadil prezidentský systém, čím získal rozsiahle exekutívne (rozhodovacie) právomoci. Po politických úspechoch si úrad prezidenta obhájil aj v rokoch 2018 a 2023, kedy bol znovuzvolený do funkcie.
Celkovo tak má za sebou tri funkčné obdobia ako premiér a tri funkčné obdobia ako prezident.
Autoritárske sklony?
V očiach svojich podporovateľov je Erdoğan silný vodca, no podľa kritikov je na ceste k autokracii už takmer desaťročie. Tureckú verejnosť znepokojil viacerými krokmi. Napríklad:
- V roku 2013 dal na doživotie uväzniť niekoľko vysokopostavených vojenských predstaviteľov za sprisahanie s cieľom zvrhnúť jeho stranu AKP. V ten istý rok nariadil armáde potlačiť pokojné demonštrácie v istanbulskom parku Gezi, na ktorých protestujúci vyjadrovali nesúhlas so zrušením mestského priestranstva.
- Kritici tvrdia, že Erdoğan úplne ovládol súdnictvo v krajine. Po sérii „reforiem” a viacerých čistkách vyhodil alebo uväznil tisícky nepohodlných sudcov a prokurátorov a nahradil ich vlastnými straníkmi. Dôvera verejnosti v súdnictvo v krajine je extrémne nízka. Preto sú i súdy často zneužívané.
- Turecko momentálne väzní veľké množstvo novinárov, ktorí sa snažili pravdivo informovať verejnosť o dianí v krajine. V rebríčku najväčších väzniteľov novinárov na svete sa krajina pohybuje v prvej desiatke a päťkrát ho dokonca vyhralo. Mimovládna organizácia Reportéri bez hraníc minulý rok uviedla, že odkedy sa Erdoğan stal v roku 2014 prezidentom, bolo 77 novinárov odsúdených za „urážku prezidenta“. Päť z nich bolo zabitých. Zároveň uviedla, že najmenej 85 % národných médií kontroluje vláda.
- Uniknuté hlasové nahrávky z bezpečnostného stretnutia, na ktorom najvyšší vládni, vojenskí a špionážni predstavitelia diskutovali o možnom pláne vojenskej akcie v Sýrii, viedli v roku 2014 k tomu, že nakrátko zablokoval prístup Turecka na Youtube. Ten podľa neho vytvoril „problém národnej bezpečnosti“. Týždeň pred tým obmedzil aj prístup na Twitter (dnes platforma X).
Zatknutie pred primárkami
Na druhej strane, Ekrem Imamoğlu je významný opozičný líder a kritik súčasného prezidenta Erdoğana. Sekulárne (teda bez vzťahu k akémukoľvek náboženstvu) orientovaná Republikánska ľudová strana (CHP), ktorej je súčasťou, dlhodobo kritizuje Erdoğanove snahy o odstránenie opozície.
To, že je táto strana sekulárna, má v Turecku tiež svoj význam. Keď totiž krajina pred sto rokmi vznikala, zakladala si na prísnom oddelení štátu od náboženstva a jej ambíciou bolo stať sa modernou republikou západného typu.
Zdroj: Getty Images
V stredu 19. marca ho zadržala turecká polícia priamo v jeho dome na základe obvinení z korupcie, podvodu, napomáhania teroristickej organizácii a vedenia zločineckej organizácie. On však od začiatku akúkoľvek nezákonnú činnosť popiera. Polícia okrem neho vydala zatykač na ďalších približne 100 osôb, medzi ktorými sú i novinári, či podnikatelia.
V nedeľu toho istého týždňa, 23. marca, mala strana CHP v celoštátnych primárkach vyberať kanditáta do prezidentských volieb, ktoré sa budú konať v roku 2028. Primárky strany prebiehajú podobne ako celoštátne voľby, avšak s tým rozdielom, že si v nich občania nevyberajú budúceho prezidenta, ale iba toho, kto bude kandidovať za prezidenta proti Erdoğanovi. Práve Imamoğlu mal najväčšiu šancu na zvolenie.
Napriek jeho oficiálnemu zadržaniu sa volebné miestnosti otvorili tak ako mali. Hlasovanie bolo symbolicky otvorené pre všetkých, nielen pre členov strany a výsledok dopadol podľa očakávaní. Imamoğlu bol preto z väzenia potvrdený ako kandidát svojej strany pre najbližšie prezidentské voľby.
Podľa tureckej ústavy musí mať kandidát na prezidenta vysokoškolské vzdelanie, aby mohol byť zvolený.
Ďalším krokom, ktorý môže Imamoğluovi zabrániť kandidovať je to, Istanbulská univerzita 18.3. oznámila, že pre údajné nezrovnalosti sa İmamoğluovi rozhodla zrušiť diplom. Tento krok mu zatiaľ nebráni v kandidatúre na prezidenta a proti rozhodnutiu sa odvolal na turecké súdy, ktoré sú však pod silným vplyvom vlády.
Masové protesty a občianska neposlušnosť
Erdoğanova kancelária odmietla obvinenia z toho, že by proti Imamoğluovi viedla špinavú kampaň.
Avšak samotné zatknutie Imamoğlua vyvolalo znepokojenie nad dianím v krajine. Podporovatelia opozície vidia za týmito udalosťami snahy o oslabenie a zdiskreditovanie volebného súpera.
Situácia zjednotila státisíce občanov rôznych politických a spoločenských skupín a vyvolala najväčšie protivládne protesty v Turecku za posledných desať rokov.
Demonštrácie poukazujú na rastúcu nespokojnosť s autoritárskymi tendenciami vlády a obavy o budúcnosť demokracie v krajine. Centrom protestov sa stal Istanbul, no rýchlo sa rozšírili po celej krajine a to aj do regiónov, ktoré mal súčasný prezident doteraz pod svojím vplyvom. Hlavnú silu predstavujú mladí ľudia a študenti. Mnohí z nich nikdy nezažili inú vládu ako Erdoğanovu, keďže ten je pri moci posledných 23 rokov.
Zdroj: Getty Images
Fotografia fotožurnalistu Ümit Turhan Coşkuna zachytáva muža oblečeného ako víriaci derviš, na ktorého rad policajtov strieka slzný sprej. Od začiatku bolo na podujatiach zadržaných viac ako 2 000 ľudí.
Budúcnosť Turecka
Predseda opozičnej CHP (ktorej je Imamoğlu súčasťou) Özgür Özel vystúpil 6. apríla na zhromaždení v Ankare, kde zopakol výzvu svojej strany k predčasným voľbám. Do 2028 totiž nie sú v Turecku naplánované žiadne voľby – ani prezidentské, ani parlamentné. Zároveň však platí, že podľa aktuálne platnej ústavy by Erdoğan v roku 2028 nemohol opäť kandidovať na prezidenta.
Predčasné voľby, na ktoré vyzýva opozícia, sú paradoxne jediný spôsob, ako by aj on mohol ostať pri moci. Ak by totiž svoje tretie funkčné obdobie ukončil predčasne, mohol by sa uchádzať o znovuzvolenie. Výsledok by ale nemusel dopadnúť podľa predstáv súčasnej vlády, keďže Imamoğlu v niektorých prieskumoch verejnej mienky pred terajším tureckým prezidentom vedie.
„Vek nekontrolovaných silných mužov si vyžaduje, aby tí, ktorí veria v demokraciu, boli rovnako hlasní, dôrazní a neústupní ako ich odporcovia. Osud demokracie závisí od odvahy študentov, pracujúcich, ostatných občanov, odborov a zvolených úradníkov, ” napísal 28. marca Imamoğlu z väzenia Silivri v Istanbule.
Aktuálne udalosti v Turecku poukazujú na hlboké politické a spoločenské napätie. Vývoj v nasledujúcich mesiacoch bude preto pre smerovanie Turecka, jeho demokratické inštitúcie a občianske slobody kľúčový.
Zdroj titulnej foto: Canva, Freepik
