Generácia,
ktorá sa zaujíma

Obštrukcie v parlamente – čo to vlastne je?

Politici rokujú kvôli obštrukciám opozície každý deň dlho do noci a plánujú v tom pokračovať aj cez Vianoce. Čo sú to obštrukcie, aké esá môže ešte opozícia vytiahnuť z rukáva a prečo to robí?

Čo sú to politické obštrukcie? 

Samotné slovo obštrukcia znamená nejakú prekážku či zábranu. Tak ako uvádza slovník cudzích slov, je to: „Zmarenie nejakého rokovania, napríklad v parlamente.“

A práve to sa deje aj v týchto dňoch v našej Národnej rade

Budova NR SR. Zdroj: Getty Images

„Obštrukcia je v tejto podobe nástrojom opozície, ktorým sťažuje koalícii vládnutie, využívaním rokovacích pravidiel parlamentu,“ hovorí pre Zmudri G o súčasných obštrukciách politológ z Univerzity Komenského v Bratislave Erik Láštic.

Obštrukcie sa v slovenskom parlamente nedejú prvýkrát. Poslanci využili túto taktiku aj nedávno, keď sa mal schvaľovať vládny návrh novely zákona o pobyte cudzincov, či minulý rok pri snahe o úpravu kontroverzného paragrafu 363.

Obštrukcie môžu robiť jednotliví poslanci, opoziční aj koaliční. Veľakrát ich však používa opozícia, ktorá nemá v rukách dianie v parlamente a často ho ani inak nevie ovplyvniť.

Ako sa robia politické obštrukcie?

Prvý spôsob, akým môžu poslanci Národnej rady Slovenskej republiky robiť obštrukcie je, že neprídu do práce. Na to, aby bol parlament uznášaniaschopný, teda schopný prijať akékoľvek rozhodnutia, musí byť podľa Ústavy Slovenskej republiky na zasadnutí prítomná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov.

Keď teda nie je prítomných aspoň 76 poslancov, parlament nemôže hlasovať. Súčasná koalícia má však v parlamente dokopy 79 poslancov, teda viac ako polovicu, a preto by takéto obštrukcie nefungovali, aj keby sa rokovania nezúčastnila do nohy celá opozícia. Ak by však čolen štyria koaliční poslanci „chýbali”, napríklad kvôli pracovným cestám či chorobe, opozícia by dianie v parlamente vedela zablokovať.

Druhou formou obštrukcií je predlžovanie rozpravy. Koalícia síce má možnosť rozpravu skrátiť, podľa rokovacieho poriadku nemôže byť skrátená na menej ako 12 hodín. To by však bolo kontroverzné a bez takéhoto skrátenia môže rozoprava trvať aj celé dni.

Živé vysielanie z NR SR, kde Roman Mikulec z hnutia Slovensko číta svoj pozmeňujúci návrh. Zdroj: YouTube/TV NR SR

V týchto dňoch vidíme snahu opozície predlžovať rokovanie tým, že maximálne využíva možnosti vystupovať k návrhom zákonov. Následne poslanci opozície na seba reagujú faktickými poznámkami, či predkladajú množstvo vlastných pozmeňovacích návrhov,“ opisuje politológ.

Každý poslanec NR SR má podľa Zákona o rokovacom poriadku právo vyjadriť sa k predloženému návrhu, do rozpravy sa prihlasuje písomne alebo ústne. Práve toto právo teraz využíva opozícia.  

Ten, kto sa do rozpravy prihlásil ústne, môže podľa rokovacieho poriadku vystupovať 10 minút a ten, kto sa prihlásil písomne, dostane až 20 minút. Dokopy má teda jeden poslanec možnosť rozprávať počas rozpravy pol hodinu. Môže tiež reagovať faktickými poznámkami, ktoré by mali podľa zákona trvať maximálne 2 minúty a tiež predkladať pozmeňovacie návrhy.

Práve týmito pozmeňujúcimi návrhmi si môžu poslanci a poslankyne predĺžiť svoj časový limit. Čítanie návrhu totiž nie je časovo obmedzené. Takže ak si niekto napíše napríklad stostranový pozmeňujúci návrh a bude ho pomalým tempom čítať, môže takto celé rokovanie predĺžiť aj o niekoľko hodín. To spravil napríklad poslanec Gábor Grendel, ktorý čítal svoj návrh v pléne 7 hodín.

Poslanec však musí hovoriť k veci. Nemôže teda hodiny rozprávať o tom, čo mal na obed a čo kúpil deťom pod stromček.  

Čo je to absolútna obštrukcia?

V médiách sa hovorí aj o absolútnej obštrukcii, ktorú by chcel zorganizovať predseda hnutia Slovensko Igor Matovič. Ako sa líši od tej, ktorú sme opísali? 

Parlament má počas jednej schôdze na programe niekoľko rokovaní, pri každom rokovaní o zákone je rozprava. Opozícia naťahuje čas pri každej rozprave tak, že zákon, o ktorý jej ide – novela trestného zákona, ktorou sa okrem iného aj ruší špeciálna prokuratúra – doposiaľ ani neprišiel na pretras. 

Pri rokovaniach však platia časové limity a aj keď opozícia vie obštrukciami koalíciu zdržať, skôr alebo neskôr príde rad aj na tento zákon.

V Zákone o rokovacom poriadku je však výnimka, kedy poslanci nemajú obmedzený čas na rozpravu a môžu v nej diskutovať koľko chcú. Takáto vec sa môže udiať v troch prípadoch: 

  • ak sa má rokovať o návrhu ústavného zákona, 
  • ak sa má rokovať o návrhu zákona o štátnom rozpočte,
  • ak sa má rokovať o programovom vyhlásení vlády.

Keďže sa má najbližšie rokovať o štátnom rozpočte na budúci rok, Igor Matovič predstavil plán, kedy by sa každý poslanec z opozície prihlásil na rozpravu ústne aj písomne. Jeden poslanec by rozprával celý deň. Rokovanie o zrušení Úradu Špeciálnej prokuratúry, ktoré má parlament na programe až po shcválení rozpočtu, by sa tak oddialilo na veľmi dlho.

Keď budú obštrukcie úspešné, do nového roka pôjdeme bez schváleného zákona o novom štátnom rozpočte na rok 2024. Ak sa tak stane, štát bude jednoducho hospodáriť na základe rozpočtu predchádzajúceho roka, teda bude v rozpočtovom provizóriu.

Je férové zámerne spomaľovať proces prijímania zákonov?

Obštrukcie môžu spomaliť demokratické procesy ako je schvaľovanie zákonov či prijímanie ich zmien. To, či je to fér alebo nie, musíme vnímať aj s ohľadom na to, prečo sa dejú.

Zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry by viedlo k spomaleniu riešenia káuz, keďže prípady od špeciálnych prokurátorov by preberali noví prokurátori, ktorí by si ich museli naštudovať a nanovo si predvolávať svedkov. S týmto krokom tiež nesúhlasí veľká časť verejnosti, opozícia, prezidentka ani Európska komisia. 

Generálny prokurátor už verejne vyhlásil, že prípady nechá rovnakým prokurátorom, ktorí iba prejdú priamo pod neho. Ak by to tak ale naozaj bolo, prečo by potom mala byť špeciálna prokuratúra vôbec zrušená?

„V zásade nikto nespochybňuje právomoc vlády robiť zmeny v tejto oblasti. Súčasne vláda však nevie dôveryhodne vysvetliť, prečo chce tie zmeny presadiť narýchlo, bez verejnej diskusie, v skrátenom legislatívnom režime. Osobitne v téme, ktorá sa bezprostredne dotýka vyšetrovania organizovaného zločinu a organizovanej korupcie,“ približuje politológ Láštic.

Opozícia je pripravená rokovať aj cez Vianoce

Opoziční poslanci sú odhodlaní nešúpať mandarinky pri Popoluške, ale namiesto toho čo najviac oddialiť hlasovanie o zrušení úradu, ktorý má na starosti dozeranie na najzávažnejšie trestné činy.

Prečo to robia? Láštic vidí hneď niekoľko dôvodov, prečo si súčasná situácia vyžiadala obštrukcie. 

„Väčšina návrhov na programe rokovania je predložených cez skrátené legislatívne konanie, ktoré v podstate obmedzuje diskusiu a umožňuje v ideálnom prípade schváliť návrh zákona za veľmi krátke obdobie, často za pár dní,“ uvádza. 

Obštrukciou taktiež hrajú o čas, aby vytvorili priestor pre verejnú diskusiu o predložených návrhoch

„Verejná diskusia môže zvyšovať tlak na koalíciu, aby napríklad stiahla či upravila niektoré časti týchto návrhov,“ pokračuje politológ. Čím dlhšie bude prebiehať verejná diskusia o návrhoch, tým väčšiu pozornosť získajú od médií, Európskej únie, či občianskej spoločnosti. 

Predseda parlamentu odložil rozpravu o rušení Úradu špeciálnej prokuratúry na druhý januárový týždeň na budúci rok. Opozícia to pokladá za prvý úspech obštrukcií a protestov v uliciach a v predlžovaní rokovaní chce aj naďalej pokračovať.

Spolufinancované Európskou úniou v rámci projektu č.101091634 – Impact Acceleration of Slovak CSOs. Vyjadrené názory a stanoviská sú názormi a stanoviskami autora/-ov a nemusia nevyhnutne odrážať názory Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani Európska výkonná agentúra pre vzdelávanie a kultúru za ne nezodpovedá.

Vyber si viac z Politika polopate