Máš pocit, že tvoj život uviazol medzi školou, jedálňou a tvojou izbou? Možno je čas zbaliť sa a vymeniť rutinu za nové skúsenosti a zážitky. Erasmus+ môže byť jedným zo spôsobov ako vycestovať a získať skúsenosti.
Viac o „klasickom“ vysokoškolskom a stredoškolskom Erasme aj Erasmus workshopoch ti v článku priblížia Lýdia, Peter a Viktória.
Erasmus+ nie je len pre vysokoškolákov z Bratislavy
Erasmus nie je výlet pre pár vyvolených. Program je tak plný možností, že je škoda ho ignorovať. Čo všetko môžeš?
Študovať v zahraničí: Je to klasika – semestrálna, alebo ročná výmena na partnerskej škole.
⭐ Stážovať: Vybrať si môžeš organizáciu, v ktorej chceš stážovať a osloviť ich. Výplatu ti potom zabezpečí Erasmus.
⭐ Dobrovoľníčiť: Pomáhať v zahraničí a získať skills, ktoré navyše vyzerajú dobre v životopise.
⭐ Zúčastniť sa výmeny mládeže, tréningu alebo workshopu: Ak máš 13 až 30 rokov, môžeš sa pridať ku krátkym mládežníckym projektom, kde spoznáš ľudí z celej Európy. Väčšinou trvajú jeden až dva týždne. Ak si ešte nebol/a na Erasme a zbieraš odvahu, toto je super spôsob, ako si vyskúšať pobyt v zahraničí.
⭐ Kurzy, tréningy pre učiteľov a pracovníkov s mládežou: Áno, aj dospeláci si prídu na svoje.
👉 Pre viac info klikaj sem a zisti viac o svojich možnostiach.
Najznámejší spôsob vycestovania s Erasmom+ je semestrálny pobyt na zahraničnej univerzite.
Vycestovať môžeš na ktorúkoľvek univerzitu, s ktorou má tvoja fakulta uzatvorenú partnerskú zmluvu. Zoznam nájdeš väčšinou na stránkach svojej školy, prípadne ti ho poskytne tvoj/a koordinátor/ka zahraničnej spolupráce.
Ako na výberko?
Podmienky prijatia sú všade iné. Ak ale plánuješ vycestovať na Erasmus+, odporúčame ti začať sa oň zaujímať už počas prvého ročníka bakalárskeho aj magisterského štúdia. Niektoré školy totiž obmedzujúvycestovanie na Erasmus počas posledného semestra.
👉 Od koordinátora/ky alebo cez web zahraničných spoluprác tvojej univerzity sa dozvieš, kam môžeš vycestovať, kedy je deadline na podanie prihlášky a aké podmienky treba predtým splniť.
Na Erasmus môžeš ísť cez výšku dvakrát – počas bakalára aj magistra. Ako napríklad Lýdia, ktorá z práva na Univerzite Komenského vyrazila na bakalárskom štúdiu na parížsku univerzitu Sciences Po a na magisterskom na univerzitu v holandskom Utrechte.
„Z osobných a finančných dôvodov som sa rozhodla pre štúdium na Slovensku, no moja škola bola založená na memorovaní a intelektuálne ma až tak neobohacovala, preto som sa rozhodla vyraziť na Erasmus+. Školy som si vyberala podľa toho, ako vysoko boli v rebríčku kvality, a či ponúkali predmety, o ktoré som mala záujem. V mojom prípade to bola filozofia,“ hovorí.
👉 Predtým než ťa škola nominuje na pobyt musíš prejsť výberom. V rámci neho môže škola od teba vyžadovať napríklad motivačný list, CV, alebo aj doklad o tvojej úrovni cudzieho jazyka. Ten môže byť vo forme certifikátu (väčšinou ho vyžadujú prestížnejšie univerzity), potvrdenia o absolvovaní predmetov v angličtine alebo osobitný test tvojej univerzity. Niektoré školy robia aj ústne pohovory. Každá si však nastavuje podmienky inak.
👉Niekedy má vlastné podmienky na prijatie aj hosťovská univerzita. Tie si musíš naštudovať na jej stránkach.
Lýdiu si v Paríži vyberala univerzita na základe jej motivačného listu a CV. Na Univerzite Komenského, kde študovala právo, musela v rámci výberka napísať motivačný list, esej v angličtine a absolvovať ústny pohovor po anglicky.
„Dôležité je hovoriť plynulo a povedať komisii, ktorá vyberá uchádzačov, naozaj presvedčivé dôvody, prečo ste vhodní kandidáti. Odporučila by som dobre si preštudovať, aké predmety a možnosti ponúka konkrétna univerzita. Nie je dobré povedať, že chcem ísť do Španielska na párty, ale ako mi konkrétna univerzita a predmety pomôžu v štúdiu,“ odporúča.
Táto rada za nás platí aj pri písaní motivačného listu.
Lýdia: Erasmus mi ukázal, aký komunitný život tu máme
Erasmus+ ti môže priniesť nových ľudí, pohľad na iný štýl života aj vzdelávania. Lýdia najviac ocenila, že v zahraničí sa nehodnotilo memorovanie, ale spôsob, akým nad učivom rozmýšľala.
V Holandsku ju prekvapil rešpekt k voľnému času. Škola trvala kratšie ako na Slovensku, veľa študovali individuálne, ale ostával priestor aj na oddych a spoločenský život.
Vďaka tomu vedia podľa nej mladí ľudia v Holandsku oveľa lepšie narábať s časom. Zároveň majú veľa priestoru na oddych a skoro každý robí dobročinné aktivity.
„Za deň sme mali maximálne dve prednášky, alebo semináre. Potom som čítala v knižnici, písala eseje a domáce úlohy. A večer mi ostal čas na tanečnú alebo spoločenské hry so spolubývajúcimi z Holandska,“ hovorí.
Francúzske prostredie bolo viac súťaživé – každý chcel podať perfektný výkon.
„Od prvého dňa nechcel ísť nikto von, pretože sa všetci chceli učiť. No aj to bolo v niečom obohacujúce. S jedným Švajčiarom som pracovala na prezentácii o politickej histórii Francúzska. Bol to síce dobrovoľný predmet a prezentácia trvala 15 minút, ale pracovali sme na nej viac ako tri týždne. Všetky poznatky museli byť podložené vedeckými článkami a primárnymi zdrojmi. Spolužiak skrátka nebol ochotný odovzdať niečo, čo by nebolo perfektné,“ spomína.
Popri tom si však uvedomila aj hodnotu vzťahov doma.
„Vidím veľký prínos v tom, aký komunitný život tu máme. Na západe viac prevláda individualizmus, zatiaľ čo u nás sme prepojenejší a solidárnejší. To je niečo, čo som si začala viac vážiť,“ hodnotí svoju skúsenosť.
📐Viktória: Workshopy architektúry, vďaka ktorým získala sebavedomie
Viktória študuje architektúru v Prahe. Vďaka krátkodobým Erasmus workshopom navštívila viacero miest vrátane Bratislavy, Viedne či Linzu. Na workshopoch skúmala rôzne témy, ktoré si sama vybrala – od AI v architektúre, pletenia z prírodných vlákien až po robotickú 3D tlač betónu.
Priznáva, že jej to pomohlo prekonať obavy z vycestovania a že sa cítila viac sebavedomá a pripravená aj na dlhšie stáže.
Niektoré workshopy absolvovala v Rakúsku a aj v Bratislave.
„Študujem v Prahe, ale neskôr chcem pôsobiť na Slovensku. Workshopy organizované tu boli pre mňa skvelou možnosťou tráviť čas na Slovensku a vytvárať si sieť kontaktov v mojom odbore. Teší ma vytvárať pridanú hodnotu doma,“ hovorí.
Erasmus grant získala práve na tento workshop. Celkovo sa už však zúčastnila piatich. Študenti a študentky môžu na niektorých školách požiadať o Erasmus grant aj samostatne a aj mimo oficiálnych Erasmus+ ponúk.
„Treba byť proaktívna a zaujímať sa. Zisťovať na študijnom a zahraničnom oddelení a podať si žiadosti. Mám spolužiakov, ktorí našli workshopy po celej Európe, neorganizované priamo Erasmom, ale tretím subjektom. Potom požiadali na zahraničnom oddelení o Erasmus+ grant a dostali ho,“ radí.
💸 A ako je to s grantom a pokrytím nákladov?
„Bolo poznať, že študenti od Erasmu dostali grant, ktorý im postačoval. Všetci sme boli akýsi spokojnejší. Mali sme istotu, že tieto dva týždne v zahraničí nás nezruinujú a nemusíme sa stresovať, či vyžijeme do konca mesiaca. Motivovalo ma to skúšať takéto možnosti ďalej,“ vraví.
Na workshopoch získala praktické zručnosti, ktoré nezažila v škole a zišli sa jej aj pri hľadaní práce. Workshop je podľa nej efektívny spôsob ako za málo dní získať veľa nových podnetov a skillov.
„Veľmi to rozšírilo moje portfólio a pribudli mi nové skúsenosti v životopise. Vyskúšali sme si prácu s reálnymi materiálmi a produkty sme inštalovali do verejného priestoru. Konečne sme spoznali, ako vyzerá realita architekta, alebo dizajnéra, o ktorej v škole len počúvame,“ hovorí.
„Mám skúsenosť s tým, že keď mám v životopise veľa mimoškolských aktivít, zamestnávatelia aj univerzity reagujú pozitívne. Pôsobím ako aktívna a skúsená študentka,“ dodáva.
💃 Peter: Na stredoškolský Erasmus do Transylvánie a Španielska
Peter sa na svoj prvý Erasmus+ dostal ešte ako stredoškolák cez organizáciu SYTEV.
„Chcel som vycestovať, objaviť novú kultúru a spoznať nových ľudí. Krátkodobé Erasmus+ projekty sú plne preplatené, takže to je pre študentov super príležitosť,“ hovorí.
Takéto krátke mládežnícke výmeny väčšinou trvajú týždeň-dva, zúčastniť sa ich môžu mladí ľudia do 30 rokov a ich rovesníci ich väčšinou aj organizujú. Aj tematicky sú často veľmi pestré – od získavania skills na uplatnenie sa na trhu práce, po zaujímavé kultúrne témy.
Prvý projekt absolvoval v Rumunsku, kde sa spolu so študentmi z celej Európy učili o udržateľnosti, varili ekologicky a vyrábali bio oleje. Druhýkrát išiel do Španielska na projekt o hudbe a tanci.
„Dva týždne sme boli spolu s mladými ľuďmi z Litvy, Grécka a Severného Macedónska v budove školy v prírode. Tam sme mali hodiny, kde sme hrali na nástroje, tancovali typické španielske tance a propagovali našu vlastnú kultúru,“ spomína.
Najviac si užil to, že výučba nebola známkovaná a deň bol rozdelený medzi učenie a voľno. A áno – zlepšil si aj angličtinu a našiel dlhodobé kamarátstvo ❤️.
„Celé dva týždne sme tu rozprávali primárne anglicky, čo malo za následok, že sa môj jazykový level naozaj zlepšil. Príbehy, ktoré tam vznikli, pretrvávajú. Ja osobne som sa v Španielsku zoznámil s dievčaťom z Francúzska, ktoré pomáhalo organizátorom. Vtipné je to, že sme si mysleli, že sa viac neuvidíme, no ona teraz stážuje v Európskom parlamente a obaja žijeme v jednom meste – Štrasburgu,“ vraví.
Aj keď prvé dni bez rodného jazyka boli trochu náročné, stálo to za to. A ako hovorí Peter:
„Myslím si, že je veľmi potrebné, aby sme ako mladí ľudia vystúpili zo svojej komfortnej zóny a nebáli sa vycestovať do sveta,“ uzatvára.
Zdroj titulnej koláže: Canva, https://scuolagrafica.it/
