Ktoré politické strany vidia našu budúcnosť v posilňovaní vzťahov s Európskou úniou a ktoré by naopak puto s Bruselom najradšej pretrhli? Prečo chcú niektoré strany obmedzovať mimovládne organizácie, komu nevadí porušovanie ľudských práv v nedemokratických režimoch a kto by chcel umožniť účasť v prezidentských voľbách aj Slovákom zo zahraničia?
Prečítaj si, čo nám chcú v oblasti medzinárodných vzťahov podľa svojich programov ponúknuť strany, ktoré majú podľa prieskumu agentúry FOCUS najväčšie šance dostať sa po voľbách do parlamentu. Programy neanalyzujeme a nehodnotíme, ponúkame ti len prehľad ich programov a návod na to, ako ich čítať.
Smer-SSD: Suverenita a obhajoba národno-štátnych záujmov
Strana Smer-SSD vo svojom programe hovorí o zahraničnej politike na všetky štyri svetové strany. Podstatným zahraničnopolitickým pilierom má byť podľa Smeru suverénna zahraničná politika Slovenska a ochrana národno-štátnych záujmov.
Členstvo Slovenska v Európskej únii považujú v Smere za nenahraditeľné, pozitívne sa vyjadrujú aj o európskej integrácii, teda väčšom prehlbovaní vzťahov Slovenska a EÚ. Dôležité je však podľa nich tiež právo mať na EÚ kritické názory, keďže v strane si myslia, že v súčasnosti nie je správne riadená. Dôraz na slovenské národné záujmy očakávajú od EÚ najmä v otázke európskej migračnej politiky.
Uprostred vojny na Ukrajine sú v Smere pripravení naďalej poskytovať našim východným susedom humanitárnu pomoc, čiže jedlo, lieky a materiály na zabezpečenie základných potrieb. Odmietajú však vojenskú pomoc Ukrajine.
Zdroj: giphy.com
Na viac ako rok a pol trvajúcu vojnu Smer reaguje tým, že „odmieta politiku vytvárania nepriateľov” a v budúcnosti chce presadzovať dobré a priateľské vzťahy so všetkými krajinami sveta. Akékoľvek prijímanie ďalších sankcií by v Smere chceli prehodnotiť na základe ich efektivity.
Smer chce tiež:
- podporovať záväzky Slovenska vyplývajúce z členstva v NATO
- obnoviť spoluprácu v rámci Vyšehradskej skupiny známej aj ako V4, teda zväzku s Poľskom, Českom a Maďarskom
- ukončiť vojnu na Ukrajine diplomatickou cestou a po jej ukončení pracovať na „základnej štandardizácii vzťahov medzi Slovenskou republikou, celou EÚ a Ruskou federáciou”
Progresívne Slovensko: Silná EÚ aj podpora Ukrajiny
Svoje plány v zahraničnej politike progresívci predstavili v piatich podkapitolách. Hneď na úvod uvádzajú, že budúcnosť Slovenska vidia ako jasne demokratickú s ukotvením v Európskej únii a NATO.
V programe sľubujú, že budú presadzovať silnú spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie a zároveň aj prechod na väčšinové hlasovanie v súvislosti s týmito oblasťami. Teraz je to nastavené tak, že o týchto otázkach musia rozhodovať zástupcovia všetkých krajín jednomyseľne, teda návrhy neprejdú, ak je čo i len jediná krajina proti.
Ukrajinu chcú naďalej podporovať humanitárne, diplomaticky, finančne aj vojensky. Hneď po ukončení vojny by chceli začať Ukrajine pomáhať s obnovou, čo v strane vidia aj ako pole nových obchodných príležitostí, najmä pre východné Slovensko.
Pri zahraničných vzťahoch v Progresívnom Slovensku myslia aj na rozvojovú pomoc. Chceli by tiež výrazne podporiť dobrovoľníctvo, ktoré môže slúžiť ako nástroj pre zbližovanie Slovákov s inými kultúrami.
Zdroj: giphy.com
Progresívne Slovensko chce tiež:
- podporiť rozširovanie EÚ o kandidátske krajiny, ktoré splnia kritériá členstva
- podporiť členstvo Ukrajiny v EÚ
- efektívnu a spravodlivú reformu migračnej politiky v rámci EÚ
- podporiť sankčnú politiku proti Bielorusku a Rusku
- pracovať na dokončení jednotného európskeho trhu s tovarom a službami, najmä digitálnymi
Hlas-SD: Slovensko na prvom mieste
Strana Petra Pellegriniho vníma Európsku úniu ako jedinečný a výnimočný projekt a vzájomne výhodnú politiku treba podľa nej budovať na všetky štyri svetové strany. Máš pocit, že si to už niekde čítal 👆🏼? Áno, svoju DNA v Hlase jednoducho nezaprú.
Pre Hlas bude v zahraničnej politike Slovensko na prvom mieste. Chcú ju praktizovať tak, aby bola v súlade s ekonomickými záujmami slovenských podnikateľov. Posilniť by chceli aj ekonomickú diplomaciu, ktorá by mohla pomáhať Slovákom, ktorí chcú rozvíjať svoje podnikanie smerom do zahraničia.
V programe hovoria tiež o zefektívňovaní využívania prostriedkov z EÚ, ktoré sa majú prioritne dostať do najmenej rozvinutých regiónov našej krajiny. A všetci si držíme palce, aby tam trafili a cestou sa nikde nestratili.
Zdroj: giphy.com
V rozhodovaní o zahraničnej a bezpečnostnej politike EÚ chcú zachovať princíp konsenzu, teda jednomyseľnosti.
Klimatické záväzky Slovenska chce Hlas plniť do tej miery, aby neohrozili udržateľnosť národnej ekonomiky.
Hlas chce tiež:
- podporiť budovanie autonómnych kapacít EÚ v zahraničnopolitickej, bezpečnostnej, priemyselnej, zdravotníckej a iných strategických oblastiach
- zvýšiť množstvo žien v diplomacii a v riadiacich diplomatických pozíciách
- viesť vysvetľovaciu kampaň o výhodách členstva v EÚ a v NATO
Republika: Nastal čas pre vlastencov…..ktorým sú bližšie Rusko a Čína
Program hnutia Republika je v tejto oblasti pomerne rozsiahly a hovorí o vízii suverénnej zahraničnej politiky, ktorá bude dôsledne hájiť a presadzovať záujmy Slovenska a reflektovať slovenské tradície a hodnoty.
V Republike by chceli s pomocou svojich európskych partnerov zásadne zreformovať Európsku úniu, pretože sa nestotožňujú s jej politickým smerovaním. Je však otázne, kto by mal byť jej partnerom v tomto pláne. EÚ by sa mala podľa Republiky vrátiť k výlučne hospodárskemu združeniu. Ak by sa reformu Únie nepodarilo presadiť, Republika chce iniciovať referendum o vystúpení Slovenska z EÚ.
Namiesto spolupráce s krajinami EÚ by sa v Republike chceli zamerať na posilňovanie vzťahov v rámci V4. V rámci medzinárodných spoluprác by chceli rozvíjať vzťahy s Ruskou federáciou, Čínou, Indiou a ďalšími krajinami združenia BRICS, kam patrí ešte aj Brazília a Juhoafrická republika. Do vnútorných záležitostí týchto krajín, ako je napríklad nedostatok demokracie či slobody prejavu, by v Republike nechceli zasahovať.
Zdroj: giphy.com
Chceli by tiež dosiahnuť nadradenosť Ústavy SR nad nadnárodnými legislatívami a individuálnymi právnymi aktami, čo by v praxi znamenalo práve vystúpenie z EÚ.
Slovensko chcú chrániť pred politickými a ideologickými vplyvmi mimovládnych organizácií, ktoré sú podľa nich prepojené na cudzie snahy o ovplyvňovanie suverénnych rozhodnutí a verejnej mienky, čím ohrozujú suverenitu Slovenska. Chceli by preto zastaviť financovanie mimovládnych organizácií z rozpočtu.
K vojne na Ukrajine sa v tejto kapitole svojho programu Republika nevyjadrila ani raz.
Republika chce tiež:
- podporovať slovenských krajanov v zahraničí a podporovať v nich pocit národnej identity
- presadzovať bezpečnostnú neutralitu. Čiže z dlhodobého hľadiska uvažovať o vystúpení z NATO.
- obmeniť diplomatický zbor v súlade so svojimi hodnotami
- ochraňovať kultúru, národnú identitu, etiku a slovenskú rodinu pred nebezpečnými ideológiami
- ochrániť naše hranice pred nelegálnymi migrantmi, ideálne tak, aby cez Slovensko ani neprechádzali smerom na Západ.
SNS: Nechcú migrantov, ropa z Ruska môže byť
Slovenská národná strana sa pri príprave svojho volebného programu riadila heslom v jednoduchosti je krása a svoje priority zhrnula v 15 bodoch, ktoré sa zmestia tak na tri strany. V žiadnom z 15 bodov sa nevenujú vyslovene zahraničnej politike, táto téma sa však v niektorých objavuje.
Medzinárodných vzťahov Slovenska sa dotkli v bode Právny a bezpečný štát, kde uvádzajú, že sa budú brániť centralizačným snahám EÚ, teda tomu, aby na Európsku úniu prechádzalo viac kompetencií.
Sú tiež proti zavádzaniu utečeneckých kvót a prijímaniu nelegálnych migrantov. Podobne ako hnutie Republika, aj v SNS by chceli zastaviť činnosť mimovládnych neziskových organizácií. Prekážajú im tie, ktoré sú financované zo zahraničia.
V bode Zabezpečenie energetickej bezpečnosti SNS hovorí o obnovení dodávok energií aj priemyselných surovín „bez ideologických predsudkov”. Najdôležitejší tak bude pre nich pomer cena-výkon, v rámci čoho by chceli navrhnúť aj zrušenie sankcií na ruskú ropu, plyn a jadrové palivo.
V SNS by chceli tiež:
- posilniť partnerstvá štátov v rámci V4
- okamžite ukončiť dodávky zbraní do konfliktných zón
- zvážiť možnosti vypovedania obrannej dohody s USA
OĽANO a priatelia: Boj proti dezinformáciám aj spoločná európska armáda
Koalícia okolo Igora Matoviča krátko pred voľbami naveľa zverejnila svoj program, ktorý je pomerne rozsiahly. Má asi 240 strán a OĽANO ho rozdelilo na štyri celky. Vízii zahraničnej politiky Slovenska sa venuje v časti Štát, ktorý chráni.
Slovensko vidia aj naďalej ako člena EÚ a NATO, v záujme lepšej obranyschopnosti európskych štátov chce OĽANO podporovať spoločnú európsku obrannú a bezpečnostnú politiku tak, ako je ukotvená v Lisabonskej zmluve. Je teda za to, aby vznikla spoločná európska armáda.
Zdroj: giphy.com
Pre Slovensko sú podľa nich dôležité partnerstvá s krajinami v rámci V4 aj s Nemeckom a Francúzskom. Za spojenca a partnera považujú po odchode z EÚ aj Spojené kráľovstvo a USA sú podľa OĽANO dôležitým spojencom Slovenska a garantom euroatlantickej spolupráce.
Koalícia OĽANO a priatelia navrhuje tiež:
- posilniť boj proti dezinformáciám na európskej úrovni a podporiť koordináciu členských štátov EÚ pri zavádzaní mechanizmu na blokovanie dezinfo webov
- podporiť rozširovanie EÚ o krajiny Balkánu a východnej Európy s výnimkou Turecka
- podporiť postupnú integráciu Ukrajiny do EÚ a NATO
- podporiť pokračovanie v sankciách voči Ruskej federácii
- zaradiť starostlivosť o Slovákov žijúcich v zahraničí medzi piliere slovenskej zahraničnej politiky
KDH: Nech EÚ robí to, čo má
Kresťanskí demokrati majú svoje desatoro aj pre medzinárodné vzťahy Slovenska. Myslia v ňom na európske ukotvenie Slovenska, vzťahy so susedmi, Slovákov v zahraničí, rozvojovú a humanitárnu pomoc, dodržiavanie ľudských práv doma i v zahraničí, riešenie problémov s nelegálnou migráciou aj bezpečnostnú politiku Slovenska opretú o NATO.
V hodnotách je KDH jasne prodemokratické. Takto chce vystupovať aj v medzinárodnom kontexte a chce potláčať politické a ekonomické prepojenie Slovenska s krajinami, ktoré nerešpektujú ľudské práva.
KDH vidí jasné miesto Slovenska v Európskej únii. Myslí si však, že Únia by sa mala zameriavať hlavne na oblasti, v ktorých má právomoci a nestarať sa tam, kde právomoci nemá.
Narážajú tým pravdepodobne na výzvy na rešpektovanie práv LGBTI ľudí. Napríklad po teroristickom útoku na Zámockej ulici v Bratislave europoslanci túto vraždu odsúdili a v nezáväznom uznesení vyzvali Slovenskú vládu, aby lepšie LGBTI ľudí chránila. Europoslanci za KDH ho odmietli. Podľa programu KDH by namiesto toho EÚ mala riešiť najmä energetickú krízu, problémy s dodávateľskými reťazcami a ďalšie sociálno-ekonomické problémy občanov EÚ.
Chcú tiež:
- sprehľadniť výberové konania na pozície v diplomatickom zbore a potláčať politické nominácie
- prispôsobiť eurofondy potrebám ľudí, znížiť pri nich byrokraciu a odstrániť korupciu
- bojovať za dodržiavanie ľudských práv a pomáhať zvlášť ľuďom prenasledovaným pre politické presvedčenie alebo vieru
- podporiť proces pridruženia Ukrajiny k EÚ pomocou „kreatívnej integrácie”
Sloboda a solidarita: Podpora Ukrajiny a rázny postoj proti Rusku
Saskári svoj program rozdelili podľa rezortov a zahraničné veci riešia v kapitole „Silové rezorty”. Medzinárodným vzťahom Slovenska sa však zrejme venujú aj v iných kapitolách, napríklad eurofondy preberajú úplne samostatne v kapitole „Ekonomické rezorty”.
SaS chce naďalej výrazne podporovať Ukrajinu. Sú tiež za ďalšie rozširovanie Európskej únie aj NATO. V SaSke sú tiež za zefektívnenie slovenskej ekonomickej diplomacie a za to, aby sa výsledky práce slovenských obchodných diplomatov dôsledne merali.
Sekcia o zahraničných veciach má v programe SaS sedem bodov, v ktorých strana ponúka vždy problém a navrhované riešenia. Tieto body sa venujú podpore Ukrajiny, rozširovaniu NATO a EÚ, medzinárodným organizáciám, ekonomickej diplomacii, voľbám zo zahraničia, širšiemu diplomatickému zastúpeniu SR aj zrýchleniu a zjednodušeniu služieb pre Slovákov žijúcich v zahraničí.
V SaS chcú tiež:
- pokračovať v diplomatickej podpore aj humanitárnej a vojenskej pomoci Ukrajine
- podporiť vstup krajín západného Balkánu, Ukrajiny aj Gruzínska do EÚ po splnení podmienok na vstup
- presadzovať najprísnejšie možné sankcie proti Rusku a podporiť jeho vylúčenie z OSN
- zaviesť možnosť voliť zo zahraničia aj v prípade prezidentských volieb
Ako si čítať programy?
Mnoho programov obsahuje vágne vyjadrenia, ktoré iba povedia: Chceme, aby malo Slovensko na medzinárodnej úrovni silný hlas! Ich riešenia však nie sú hĺbkové, niekedy ponúkajú skôr nejaké „robenie ramien”. V niektorých programoch sú dokonca vyslovené nezmysly, argumenty strán sa neopierajú o realitu a hľadajú nepriateľa tam, kde nie je.
Niektoré strany napísali 300 stranové programy, zatiaľ čo iné si vystačia s jednou A5. A občas môže byť aj jedna A5 trefnejšia ako stovky strán plných vaty. To jednoducho zistíš, keď si programy zľahka prečítaš.
Na programy sa treba vedieť pozerať kriticky. Môžu ti totiž odhaliť, ako veľmi si politická strana či hnutie premysleli, čo budú robiť po tom, keď voľby vyhrajú. Ukážu ti, či majú so Slovenskom jasný plán, alebo je ich jediná stratégia nadávať na iné politické strany či politikov, vyvolávať konflitky a získať si tak tvoju pozornosť.
Okrem toho, čo sľubujú v programe, by si mal pozerať aj na to, ako strana v minulosti vystupovala, čo v skutočnosti robila a ako plnila svoje sľuby. Všetky strany, ktoré majú v súčasnosti v prieskumoch viac ako 5 % sú už známe, majú za sebou minulosť, a preto si vieš veľmi pekne porovnať, kto to myslí vážne a kto nie.
Pomôcť ti môže aj čeknúť si, kto je lídrom politickej strany a nájsť si jeho vyjadrenia na stránke demagog.sk. Rozchádzajú sa jeho vyjadrenia s tým, čo je napísané v programe?
Skús si to overiť, aby si sa vedel rozhodnúť 30. septembra správne.
Zdroj koláže: canva
