Členovia vlády si na spoločnom zasadnutí odklepli zvýšenie platov. Ich príjmy budú po novom niekoľkonásobne vyššie, a to aj napriek tomu, že by podľa zákona mali zostať zmrazené. Aké budú mať platy po zvýšení a ako sa im podarilo obísť zákon?
Ako sa určujú platy v slovenskej politike?
Mesačné výplaty všetkých našich politikov sú závislé od toho, ako sa darí našej ekonomike a aká je na Slovensku výška priemernej mzdy. Väčšinou platí, že tá sa každý rok zvyšuje a preto každý rok rastú aj platy všetkých našich politikov – či už ide o poslancov v parlamente, prezidentku alebo starostu v Hornej Mičinej.
O tom, ako sa vypočítavajú platy prezidenta či poslancov si prečítaj viac v našom článku:
Lenže výplaty členov vlády – teda premiéra, ministrov a ministeriek – už nejaký čas nerástli. Ich zvyšovanie zastavil zákon o rozpočtovej zodpovednosti. Štátny dlh totiž v roku 2022 presiahol viac ako 60 % hrubého domáceho produktu. Už 43-percentný dlh pritom aktivuje takzvanú dlhovú brzdu, ktorá ich platy zmrazila na úrovni z roku 2021. A nemali by sa zvýšiť, kým sa situácia nezlepší a nepostarajú sa o to, aby bol náš dlh menší.
Z čoho sa skladá ministerský plat?
Lenže členom vlády sa podarilo toto pravidlo obísť a našli spôsob, ako si aj napriek zlej ekonomickej situácii prilepšia o niekoľko tisíc eur mesačne.
Pomohlo im to, že ich platy sa skladajú z viacerých častí. Tvorí ich základná zložka, ktorá sa vypočítava ako 1,5 násobok platov poslancov Národnej rady SR, príplatky za funkcie (napríklad premiérsky príplatok) a paušálne náhrady, ktoré by mali pokrývať ich náklady na ubytovanie a cestovanie.
Základná zložka je tá časť, ktorá je zmrazená na úrovni z roku 2021 a nemala by sa meniť. Vypočítava sa teda ako 1,5 násobok poslaneckého platu z roku 2021, čo vychádza na 4 590 eur. Plat poslanca je zase určený ako 3-násobok priemernej mzdy, ich platy dlhová brzda nerieši. Od roku 2011 si ich vzhľadom na situáciu zvykli zmraziť sami, od roku 2022 to však neurobili.
Pokiaľ by si premiér a ministri chceli zvýšiť túto časť svojich platov, museli by do parlamentu predložiť návrh zmeny zákona o rozpočtovej zodpovednosti. To má však jeden háčik. Na zmenu ústavného zákona je vždy potrebná ústavná väčšina, ktorú súčasná koalícia nemá, preto s takýmto nápadom ani nikto neprišiel.
Predseda vlády však našiel spôsob, ako aj napriek tomu môže sebe a svojim kolegom pridať niekoľko tisíc eur mesačne.
Ako sa im to podarilo?
Základnú zložku teda nechali nedotknutú, zvýšili si však paušálne náhrady, ktoré nebrzdí žiadny zákon. Takýmto spôsobom sa vyhli tomu, aby sa o návrhu hovorilo v parlamente aj vo verejnosti a nemuseli tiež riskovať, že by im návrh neprešiel.
Po novom budú paušálne náhrady pre premiéra vo výške 4,5 násobku priemernej mzdy a pre bežného ministra či ministerku vo výške 3,1 násobku priemernej mzdy.
Paušálna náhrada pre predsedu vlády bola doteraz 1 191 eur, po odhlasovaní zmeny sa zvýši na 5 868 eur. Takže po pripočítaní základnej zložky 4 590 eur a príplatku pre premiéra 746 eur bude jeho nový plat až 11 204 eur.
Plat ministra či ministerky bude teraz 8 632,4 eur a plat členov vlády, ktorí majú podpredsednícku funkciu, bude 9 652 eur.
Paušálne náhrady sa nezdaňujú ani sa z nich neodvádzajú odvody a na ich zmenu stačí jednoduché uznesenie vlády. Takže koľko si napísali a schválili, toľko aj dostanú.
Zmena paušálnych náhrad sa robila naposledy pred viac ako dvadsiatimi rokmi a za ten čas určite stúpli aj náklady na cestovanie a ubytovanie. Je však neštandardné, že paušálne náhrady budú tvoriť väčšiu časť ich platov, než ich základná mzda. Je to akoby bol tvoj príspevok na obedy niekoľkokrát vyšší, ako tvoj plat.
Zároveň je toto rozhodnutie v kontraste s princípom dlhovej brzdy, ktorá by mala tvoriť aj osobný tlak na politikov, aby sa správali k štátnemu rozpočtu zodpovedne a prijímali opatrenia, ktoré budú znižovať náš štátny dlh.
Spolufinancované Európskou úniou v rámci projektu č.101091634 – Impact Acceleration of Slovak CSOs. Vyjadrené názory a stanoviská sú názormi a stanoviskami autora/-ov a nemusia nevyhnutne odrážať názory Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani Európska výkonná agentúra pre vzdelávanie a kultúru za ne nezodpovedá.
