„Hej Siri, aké je hlavné mesto Bolívie?“
„ChatGPT, kedy bola bitka pri Moháči?“
Odpoveď na takéto otázky dostaneš za dve sekundy. Tak načo sa trápiť na hodinách dejepisu alebo geografie, keď to všetko vie AI? Odpoveď nie je taká jednoduchá.
Stačí nám ChatGPT namiesto učenia sa dejepisu?
„Či potrebujeme učiť zemepis, keď máme Google Earth, či potrebujeme učiť dejepis, v dobe, keď máme ChatGPT. Či nepotrebujeme radšej učiť predmety ako empatia, spiritualita, zdravý životný štýl a kritické myslenie.“
Toto sú slová, ktoré zdieľal na svojich sociálnych sieťach slovenský raper Majk Spirit. To, že nám dokáže umelá inteligencia alebo online mapy pomôcť s rýchlymi faktami je pravda. Prečo by si sa teda stále mal učiť dejepis?
„Pri návšteve Osvienčimu som sa stretla s myšlienkou: ‚Národ, ktorý nepozná svoju históriu, je odsúdený prežiť ju znova.‘ Úplne sa s tým stotožňujem,“ hovorí stredoškolská učiteľka dejepisu a občianskej výchovy Simona Žáčiková o tom, prečo má zmysel učiť sa aj v dobe AI.
Naši rodičia si museli pamätať dátumy, mená aj mapy lebo inak boli stratení. My máme Google maps a ChatGPT, ktoré nájdu čokoľvek rýchlejšie, než stihneš vytiahnuť pero.
Táto otázka pritom nie je vôbec až taká nová. Už predošlá generácia sa pýtala, načo sa bifľovať fakty, keď má vo vrecku mobil a na ňom okamžitý prístup ku Googlu a Wikipédii.
Vedieť však rýchlo zistiť kedy a kde sa niečo stalo je jedna vec. Iné je vedieť prečo sa niečo stalo a čo to znamená. To už za teba nespraví ani pokročilá AI.
„Poznať históriu znamená vytvárať si hodnoty a hľadať pravdu, ktorá stojí na argumentoch a konfrontácii, nie na zľahčovaní. Dejepis vedie žiakov ku kritickému mysleniu. Učí ich hľadať súvislosti medzi informáciami a vytvárať si vlastný názor,“ hovorí učiteľka Žáčiková.
Aké argumentačné chyby sa vo výroku Majka Spirita nachádzajú?
Majk Spirit teda možno má v niečom pravdu. Bifľovanie faktografických údajov, dátumov, rokov, či toho aký priemysel prevláda v tom-ktorom meste, naozaj v dnešnej dobe prestáva dávať zmysel. Aj v jeho krátkom výroku si môžeš všimnúť aj argumentačné chyby, ktorým by sme sa mali snažiť vyhýbať, pokiaľ chceme napríklad aj o tejto téme viesť vecnú diskusiu.
Vo výroku sa nachádzajú falošné dilemy. Čo to je?
Pri falošnej dileme je ti podsúvaná predstava, že si musíš vybrať. Buď sa budeš učiť zemepis a dejepis alebo empatiu a kritické myslenie. Pravdou však je, že v škole sa môžeš učiť všetko a dokonca sa tieto vedomosti so skillmi môžu prepájať.
Napríklad, učením sa o holokauste získavaš nielen vedomosti o histórii, no buduješ si aj empatiu k obetiam a posilňuješ svoje kritické myslenie, keď zisťuješ ako v tej dobe fungovala propaganda.
Ďalšou falošnou dilemou je predpoklad, že keď máme Google Earth alebo ChatGPT, tradičné poznatky strácajú význam. Lenže AI a technológie sú nástroje, nie náhrada. Aby si vedel/a posúdiť, či ti AI odpovedala dobre, musíš mať aspoň základné vedomosti.
4 dôvody, prečo má učenie sa geografie, dejepisu a ďalších predmetov stále zmysel
Nie je to o bifľovaní. Pri učení si buduješ kritické myslenie, získavaš schopnosť myslieť v súvislostiach, dokážeš lepšie chápať svetové dianie v súčasnosti a hlavne vieš, kto si.
Kritické myslenie
ChatGPT, Gemini či Claude ti vedia odpovedať na akúkoľvek otázku. Ale to, že niečo napíše AI, ešte neznamená, že je to pravda. Aby si vedel/a rozlíšiť, či ti nepredhodila blbosť alebo polopravdu, potrebuješ mať základný prehľad.
Príbehy a súvislosti
Dejiny nie sú len o bifľovaní rokov. Sú to reálne príbehy o ľuďoch, ich rozhodnutiach a aj obrovských chybách, ktoré zmenili svet. Keď vieš, čo sa stalo a prečo, dokážeš lepšie chápať dnešnú politiku, kultúru či aj popkultúru. Navyše, dobrý dejepisár vie históriu podať ako príbeh hodný Netflixu.
Lepšie chápanie aktuálnych udalostí
Klimatická kríza, vojny, migrácia, konflikty o zdroje… To nie sú len správy v televízii. Aby si pochopil/a, prečo sa dejú, potrebuješ vedieť niečo o mapách, hraniciach, prírodných podmienkach aj historických vzťahoch medzi krajinami. Nebudeš si predsa pri každej správe otvárať Google Maps aby si sa pozrel/a, kade vedú migračné trasy a prečo je napríklad zvláštne, keď sa väčšie množstvo migrantov z Blízkeho východu objaví na bielorusko-poľských či rusko-nórskych hraniciach. Geografia a dejepis sú návod, ako sa nestratiť vo svete, ktorý je čoraz zložitejší.
Vieš, kto si
Bez dejín nevieš, kto si. História nie je len o „mŕtvych faktoch“, ale o tom, odkiaľ pochádzaš, čo formovalo tvoju kultúru, jazyk a hodnoty. Keď poznáš svoju minulosť, vieš sa lepšie rozhodovať o budúcnosti.
AI ako pomocník, nie náhrada
Podľa výskumu Scio research, ktorý realizovali autorky Miroslava Hapalová a Helena Beranová od decembra 2024 do marca 2025 v Česku a na Slovensku, žiaci vo veľkej miere očakávajú, že v budúcnosti budú na vyučovaní aktívne používať umelú inteligenciu. V Česku to očakáva 68 % opýtaných žiakov a na Slovensku 52 %.
Napriek tomu väčšina študentov nesúhlasí s tým, že by AI nahradila učiteľov (ČR 59 %, SR 51 %).
Umelá inteligencia vie byť dobrým pomocníkom, no nie náhradou za vedomosti, ktoré ťa učiteľ naučí v škole. Najväčší skill dnes nie je „vedieť všetky fakty naspamäť“, ale rozumieť a práve k tomu sa ťa snaží väčšina učiteľov v škole priviesť.
Súčasťou moderného vzdelávania by zároveň malo byť aj to, ako používať AI. Aj to v sebe predsa nesie nemalé riziká. V predošlých článkoch sme ťa napríklad už upozorňovali na to, že AI nemusí byť úplne objektívna a často sa ti snaží podliezať. A aj to, že z tohto aj ďalších dôvodov môže byť problém, keď si z AI spravíš jediného kamaráta či dokonca terapeuta.
S vedomosťami, ktoré v škole nadobudneš však môžeš AI používať ako pomocníka pri zisťovaní ďalších faktov a objavovaní informácií, ktoré sa nezmestili do učebníc alebo 45 minútovej hodiny.
A ak vieš, ako s AI efektívne pracovať, už dnes ti môže pomôcť aj pri učení. Pozri sa napríklad na náš článok o nástrojoch AI, ktoré ti môžu pomôcť v škole či ako používať pri písaní záverečnej práce AI a ako pracovať so zdrojmi.
Zdroj titulnej fotografie: Wikimedia commons/AI generated picture by SORA/Koláž Zmudri G
