Riaditeľ spoločnosti Meta Mark Zuckerberg oznámil, že na Instagrame a Facebooku v USA ruší funkciu fact-checkerov, ktorí na nich overujú príspevky. Vysvetlíme ti, čo to môže spôsobiť a ako chce moderovať problémový obsah.
Zuckerberg oznámil, že chce namiesto fact checkerov zaviesť takzvané „community notes,“ aké sú na sociálnej sieti X. Znamená to, že obsah nahlásený ako zavádzajúci alebo dezinformačný už nebudú kontrolovať fact-checkeri z nezávislých organizácií, ale ostatní užívatelia sa k nim môžu verejne vyjadriť a podotknúť, či je v príspevku niečo nepravdivé, alebo zavádzajúce.
Dôvodom pre tieto zmeny je zrejme aj snaha zapáčiť sa nastupujúcemu prezidentovi USA Donaldovi Trumpovi, ktorý do svojho tímu vzal aj Elona Muska, vlastníka siete X. Trump v minulosti systém overovania faktov tvrdo kritizoval. Po ohlásení, že fact-checking zrušia, Metu naopak chválil.
Prečo Meta ruší fact-checking?
Zakladateľ Facebooku rozhodnutie odôvodnil tým, že fact-checkeri mali údajne politické predsudky a ich zrušenie povedie podľa neho k väčšej slobode prejavu. Skrátka, občas urobili chybu, preto ich nechce vôbec.
Kto je to fact-checker?
Fact-checkeri zvyčajne pracujú pre nezávislú organizáciu a kontrolujú informácie zverejnené na sociálnych sieťach, fórach, alebo weboch. Pracujú aj v médiách, kde dávajú pozor na to, aby sa na verejnosť nedostali klamlivé, alebo neoverené informácie.
Napríklad na Facebooku kontrolovali príspevky fact-checkeri z nezávislých organizácií. Overovali ich iba na základe faktov a zaujímalo ich, či príspevky nešíria vymyslené informácie, alebo či videá a fotky nie sú zmanipulované. Samotní fact-chceckeri nemohli nič vymazať, príspevok len označili a ľudia, ktorým sa zobrazil, dostali upozornenie, že je nepravdivý. Skryť príspevok však mohla len Meta.
Zrušenie fact-checkerov má zatiaľ platiť len pre Spojené štáty a Meta sa nevyjadrila, aké má plány v iných krajinách.
Prečo je zrušenie fact-checkerov problém?
Facebook aj Instagram majú už teraz problém zabrániť šíreniu dezinformácii, klamstiev a násilného, alebo nenávistného obsahu. Úlohou fact-checkerov je overiť z dôveryhodných zdrojov, či je príspevok na Facebooku alebo Instagrame pravdivý. Cieľom ich práce je zvýšiť dôveryhodnosť aplikácie alebo sociálnej siete.
Prečo nie je fact-checking cenzúra?
Overené informácie nám pomáhajú pri správnom rozhodovaní. Ak sú informácie na platforme nekontrolované, môže ľahšie dochádzať k šíreniu rôznych dezinformácií, ktoré môžu byť nebezpečné, alebo môžu ovplyvňovať rozhodnutie pri kľúčových udalostiach, ako sú napríklad voľby.
Napríklad sa môže objaviť príspevok, ktorý šíri nesprávny dátum, miesto a čas volieb. Hoci sa niektorí užívatelia môžu ozvať v community notes, nie každý si ich číta. Navyše ich môžu písať aj trollovia a protichodnosť informácií môže spôsobiť zmätok a nedôveru. Ak by efektívne fungovali fact-checkeri, príspevok s takouto dezinformáciou by jasnejšie označili a ak by bola mimoriadne nebezpečná, Meta by ju odstránila.
Slabá, alebo žiadna regulácia prispieva aj k šíreniu nenávisti a násilia. Napríklad ruská aplikácia Telegram takmer vôbec nekontroluje obsah a v jej chatovacích kanáloch sa šíria rôzne dezinformácie aj výzvy na násilie. Nedávno nemecké novinárky objavili kanál, kde si viac ako 70-tisíc mužov písalo návody na to, ako ubližovať ženám. Sociálna sieť proti takémuto obsahu nezasiahla a nechala ich, aby ho ďalej šírili.
Počas pandémie sa zas v jednom z nemeckých antivaxerských kanálov dohodla skupina ľudí na atentáte na saského ministra zdravotníctva. Našťastie mu polícia dokázala zabrániť.
Skončia fact-checkeri aj u nás?
Meta sa zatiaľ oficiálne nevyjadrila aké plány má s fact-checkermi mimo USA. Napríklad v Európskej únii platí zákon o digitálnych službách, podľa ktorého môžu veľké sociálne siete čeliť vysokým pokutám za neodstránenie nelegálneho obsahu a nezverejnenie zásad moderovania.
Nový systém bez fact-checkerov môže naraziť aj na krajiny ako Južná Kórea, Brazília, alebo Francúzsko, ktoré majú svoje vlastné zákony ohľadom moderovania obsahu na sociálnych sieťach.
Zdroj titulnej koláže: Canva, Wikimedia Commons
