Prečo ľudia po generácie nenávidia Židov? 

Útok na synagógu v Berlíne, červená farba vyliata na dvere židovskej školy v Londýne či útok na cestujúcich z Izraela v ruskom Dagestane. Toto nie sú ukážky historických správ z čias nacizmu, ale udalosti posledných týždňov.

Nenávisť voči Židom sa po vypuknutí vojny medzi Izraelom a Hamasom neobjavila náhodne. V kultúrach na východ aj západ od nás je prítomná už celé storočia a vyvrcholila v časoch holokaustu, keď bolo vyvraždených približne 6 miliónov Židov. Ako táto nenávisť vznikla a prečo? 

Čo je to antisemitizmus? 

Nenávisť, nepriateľstvo, podozrievanie alebo predsudky voči Židom len preto, že sú Židmi a upieranie ich práv. Tak by sme zjednodušene mohli popísať dlhú históriu, počas ktorej Židia trpeli v dôsledku mýtov, konšpiračných teórií a klamstiev, ktoré vznikli ohľadom ich náboženstva, bohatstva či rasy. 

Antisemitizmus je vo svete prítomný aj dnes. Prejavuje sa napríklad oslavovaním holokaustu, rozdávaním šekov s nacistickou symbolikou a slovnými aj fyzickými útokmi na židovské komunity. Rôzne priame alebo nepriame činy poukazujú na to, že stará nenávisť len tak ľahko nezmizne.

Nedôvera a podozrievanie Židov sú na Slovensku prítomné aj dnes. Podľa analýzy Globsecu z roku 2020 približne 51 % Slovákov v prieskume súhlasilo s tvrdením, že „Židia majú príliš veľkú moc a tajne kontrolujú vlády a inštitúcie po celom svete“.

Za novodobý prejav antisemitizmu sa pokladá aj túžba niektorých arabských štátov alebo moslimských teroristických hnutí, aby Izrael ako krajina neexistoval. To je na dlhé a zložité vysvetľovanie, ktoré nájdeš v článku o tom, prečo Hamas zaútočil na Izrael: 

Prečo Hamas zaútočil na Izrael? 

A to, čo je to Hamas, Hizballáh a o čom im ide, sme zase vysvetlili v tomto článku:

Hamas a Hizballáh. Čo sa skrýva za týmito názvami? 

Zabili ste Ježiša Krista!

Korene antisemitizmu by sme mohli nájsť už v staroveku, väčšie problémy Židov sa však začali v prvom storočí nášho letopočtu. Židia totiž v tomto období prehrali vojnu s Rímom a prišli tak o svoj štát. Izrael bol zničený, Jeruzalem ostal v troskách a z kedysi slávneho chrámu, kde podľa Židov prebýval Boh, ostal len Múr nárekov.

Židia v dôsledku tejto prehry utiekli do všetkých kútov vtedy známeho sveta. Hoci sa naučili nové jazyky a osvojili si niektoré zo zvykov národov, medzi ktoré prišli, vždy boli iní.  

Mali totiž unikátne náboženstvo – monoteizmus vtedy nebol celkom bežný – a žili v pomerne uzavretých komunitách. Zároveň sa odmietali zúčastňovať na uctievaní starovekých bohov. A ako to poznáme, všetko, čo je iné a neprispôsobivé väčšine, vyvoláva obavy a podozrievanie. 

V Európe, ktorá sa počas 4. storočia stala kresťanskou, prispel k nenávisti voči Židom aj fakt, že kresťania obviňovali Židov zo zabitia Ježiša Krista.

Podľa príbehov zapísaných v Biblii boli totiž Židia priamo zodpovední za smrť Ježiša. 

Ich vyhnanstvo do iných krajín tak malo byť podľa kresťanov trestom za tento skutok. V momente, keď sa kresťania dostali v Rímskej ríši k moci, začali aj oni presadzovať zákony, ktoré odsúvali Židov, ktorí sa odmietali vzdať svojej viery, na okraj spoločnosti. 

Zabíjate nám deti!

Tento trend v stredoveku pokračoval. Nenávisť voči Židom vyústila aj do konšpiračnej teórie, v ktorej kresťania tvrdili, že Židia zabíjajú ich deti, aby získali ich krv a použili ju ako obetu. Tieto teórie sa objavovali už v 11. storočí, no prvá skutočná krvná žaloba, teda obvinenie z vraždy kvôli krvi, sa objavila v anglickom meste Norwich v 12. storočí. Krvná žaloba sa však rozšírila nielen v Anglicku, ale aj vo Francúzsku, Španielsku a následne po celej Európe. 

Možno to teraz na teba pôsobí ako nezmysel a hovoríš si: „Ako tomuto niekto mohol uveriť?!” Avšak šírenie konšpirácií cez vzbudzovanie silných emócií funguje dodnes. A na vzbudzovanie silných emócií je téma ubližovania deťom, hoci vymyslená, ako stvorená.

Nebolo to tak dávno, čo počas pandémie koronavírusu Slovensko zdobili bannery s textom: Ruky preč od našich detí! Stop korona totalite! A pri veľkom nápise bolo vystrašené dieťa so slzami v očiach, ktorému idú pichať vakcínu. 

„Keď vytvoríte zdanie, že vaše deti sú ohrozené, tak to vyvolá silné emócie. Samozrejme, že to vzbudilo emócie, lebo deti sú nedotknuteľné,“ vysvetlil novinár Denníka N Vladimír Šnídl.

Klamstvá založené na emóciách fungujú aj teraz, prečo by teda nefungovali v stredoveku?

Krvnú obetu mali Židia používať pri veľkonočných rituáloch, na liečenie, uľavenie od bolesti alebo pri príprave macesu, židovského chleba.

Konšpiračná teória o zabíjaní nežidovských detí bola v Európe populárna a dostala sa aj na územie dnešného Slovenska. V období od 15. do 20. storočia u nás upálili alebo popravili desiatky Židov, ktorých obvinili z tohto skutku.

Židia boli tiež tí, na ktorých sa ukázalo prstom vždy, keď sa stalo čokoľvek zlé.

Takto ich väčšinové obyvaeľstvo obvinilo napríklad aj z toho, že po Európe rozniesli mor, ktorý vyhubil tisícky ľudí.

V skutočnosti mor prenášali potkany a blchy, ktoré nakazili ľudí. A Židia naň umierali oveľa menej, pretože si udržiavali vyšší hygienický štandard. 

Švédsky lekár a svetový expert na globálne zdravie Hans Rosling popísal takéto správanie ľudí v knihe Moc faktov a nazval ho inštinkt obviňovania. 

Tento argumentačný faul spočíva v tom, že sa snažíme nájsť príčinu toho, prečo sa deje niečo zlé. Niekedy sú okolnosti náročné na pochopenie. To je však pre nás ťažké prijať a preto si celý problém zjednodušujeme. Najlepšie tak, že zhodíme vinu na jednu osobu alebo skupinu osôb. 

Martin Luther, ktorý na sklonku stredoveku predstavil víziu reformácie Cirkvi, chcel tiež priniesť zmierenie kresťanskej spoločnosti so Židmi. Keď však odmietli prekonvertovať na jeho reformovanú Cirkev, nahneval sa a povedal, že treba spáliť synagógy a Židov zabiť.

Malá zmena vo vnímaní Židov prišla spolu s osvietenstvom, kedy boli racionalita a rozum na prvom mieste a viera zase potláčaná. Židia však boli aj v tomto období obviňovaní z neracionálneho správania, keďže si naďalej ponechali svoju vieru.

Každý Žid je bohatý

Židia v Uhorsku počas stredoveku nemohli roky vlastniť pozemky či pracovať v poľnohospodárstve. Často žili v getách na okraji miest, no aj napriek tomu si našli svoju cestu ako prežiť. Zamerali sa na obchodovanie s peniazmi.

Židom sa v obchodovaní darilo, no svoj skutočný potenciál mohli prejaviť až vďaka lepším životným podmienkam, ktoré im zaručil Tolerančný patent Jozefa II. z konca 18. storočia. Ten zaistil Židom nielen slobodu vyznania, ale aj možnosť zakladať si vlastné školy, chodiť do kresťanských škôl, vykonávať všetky profesie, slobodne sa pohybovať, uzatvárať manželstvá, pracovať vo verejných úradoch a mnoho ďalšieho. 

V 19. storočí dokonca Uhorský snem prijal emancipačný zákon, ktorý umožnil Židom vlastniť a prenajímať pôdu, čo dovtedy nemohli. 

Židia boli veľmi šikovní a pracovití, takže vďaka lepším podmienkam sa pomerne rýchlo stali najgramotnejší v Uhorsku. Zastávali dôležité funkcie v krajine a veľká časť si našla prácu ako advokáti, lekári, inžinieri, podnikatelia či úradníci.

Ako veľmi silná komunita, ktorá pristupovala k správe peňazí mimoriadne seriózne, si dokázali našetriť dostatočne veľa peňazí. Čo sa zrazu hodilo aj väčšinovému obyvateľstvu, keď si potrebovali niekde požičať.

Kresťania si od nich na jednej strane požičiavali, na druhej strane ich však nazývali úžerníkmi, keď nezvládali tieto pôžičky splácať. Vznikol tak ďalší stereotyp o lakomých úžerníckych Židoch. Možno aj dodnes ľudia v tvojom okolí o niekom používajú prirovnanie, že je „lakomý ako žid”. Práve tu tento stereotyp vznikol.

Rothschildovci a George Soros

Vďaka šikovnosti a finančnej gramotnosti si niektoré židovské rodiny zväčšovali svoj majetok po generácie a presadili sa vo svete bankovníctva. Medzi ne patrí aj židovská rodina Rothschildovcov z Nemecka. Stali sa z nich úspešní bankári, ktorí vhodne investovali a zveľaďovali svoje bohatstvo. Dodnes patria medzi veľmi bohaté rodiny, ktoré podnikajú v bankovníctve a vinárstve. 

Kvôli svojmu pôvodu však táto rodina čelí desiatky rokov konšpiračným teóriám o tom, že sú súčasťou neexistujúceho spolku Iluminátov a riadia svet.

Podobné teórie kolujú aj o finančíkovi a filantropovi z Maďarska Georgovi Sorosovi. Na Slovensku sa stal Soros fiktívnym nepriateľom mnohých politikov.

George Soros je pôvodom Žid, ktorý prežil so svojou rodinou Druhú svetovú vojnu vďaka tomu, že si vybavili falošné doklady a zatajili svoju totožnosť. Podarilo sa mu utiecť z Maďarska a presadiť sa v Amerike, kde zbohatol ako finančník a založil Nadáciu otvorenej spoločnosti, ktorá podporuje demokraciu, ľudí, ktorí sa ocitli na okraji spoločnosti a mimovládne organizácie, ktoré častokrát suplujú prácu štátu.

Vyvrcholenie antisemitizmu do genocídy

Najväčším prejavom antisemitizmu v doterajších dejinách ľudstva je holokaust, ktorý sa odohral počas Druhej svetovej vojny a počas ktorého bolo zavraždených približne 6 miliónov Židov. Jeho cieľom bolo úplne vyhladiť židovskú rasu.

Tieto myšlienky sformuloval nacistický vodca Nemeckej ríše Adolf Hitler, ktorý sa dostal k moci v časoch veľkej hospodárskej krízy. Aj kvôli nej bolo pre ľudí lákavé hodiť vinu za všetko zlé na niekoho iného, Hitlerovi v tom opäť poslúžili Židia. 

Pozbieral úlomky nenávisti, ktoré sa vytvárali od stredoveku a premenil ich na politickú propagandu. Začiatkom 20. storočia sa preto v zjednotenom Nemecku mení náboženská neznášanlivosť voči Židom na rasizmus.

Podľa jeho teórie boli Židia rasa, ktorá sa dala spoznať na základe vzhľadu, ale aj rodiny. Ak aj v tom čase Žid konvertoval na inú vieru, často ho to nezachránilo od prevozu do koncentračného tábora. To, či je Žid totiž posudzovali podľa toho, koľko židovských predkov má. Ak mal napríklad babku Židovku, bol aj on podľa nacistov Židom, lebo mu v žilách kolovala krv tejto rasy.

Nacisti pokračovali v tom, čo ľudia v Európe praktizovali celé storočia a Židov obviňovali zo všetkého zlého v spoločnosti – z nespravodlivosti, kultúrneho úpadku, ekonomickej krízy, kapitalizmu aj komunizmu. 

Počas Slovenského štátu boli Židia aj u nás pozbavení občianskych práv a prevážaní do pracovných alebo vyhladzovacích táborov.

Z územia Slovenska bolo takto vyvezených a neskôr usmrtených 70 000 ľudí židovského pôvodu. 

Obrovské straty na životoch počas holokaustu dali za touto hroznou kapitolou nenávisti voči Židom čiarku a pauzu, bohužiaľ nie bodku. 

Po vzniku židovského štátu Izrael v roku 1948, čo bolo iba tri roky po Druhej svetovej vojne, sa antisemitizmus začal opäť prejavovať, no tentokrát ako antisionizmus. Sionizmus je politické ideové hnutie založené Theodorom Herzlom, ktorý v diele Židovský štát píše, že jediné východisko pre Židov, ktorí nechcú byť utláčaní, je založenie vlastného štátu. Židovský štát vznikol na blízkom východe, odkiaľ židovstvo aj pochádza, no jeho noví susedia ho neprivítali.

Súčasný konflikt medzi Hamasom a Izraelom stupňuje nenávisť a rozdeľuje spoločnosť nielen v okolí Izraela, ale aj v Európe či USA. Táto nenávisť sa prejavuje aj skutkami nenávisti voči židovským komunitám v európskych mestách. 

Kritizovať Izrael, ako aj akýkoľvek iný štát a jeho predstaviteľov za konkrétne politiky a chyby je v poriadku, to je demokracia. No želať smrť jeho občanom a ostatným ľuďom len preto, že sú tiež Židia, už v poriadku nie je.