Na Slovensku oslavujeme 8. mája koniec druhej svetovej vojny. Vďaka kapitulácii Nemecka v roku 1945 máš preto každý rok o deň voľna v škole navyše. Niektorí ľudia však tvrdia, že oslavovať by sme mali 9. mája. Prečo je takéto tvrdenie kontroverzné?
V článku sa pozrieme na to, čo sa v skutočnosti stalo počas posledných dní vojny, prečo Sovieti trvali na opakovaní podpisu mierovej zmluvy a ako sa z výročia víťazstva stal v Rusku nástroj politickej moci a propagandy.
Zloženie zbraní o 23:01
O tom, že Nemecko skladá zbrane, sa vedelo už 7. mája 1945, kedy podpísal zástupca Nemecka v prítomnosti spojencov, ktorí spoločne bojovali proti Nemecku v západnej Európe, mierovú dohodu v Remeši. S touto zmluvou však neboli stotožnení Sovieti, ktorým sa nepáčilo, že pri podpisovaní nemali prítomného dostatočne dôležitého a vysokopostaveného úradníka.
Stalin odmietol uznať kapituláciu a trval na opakovaní ceremónie. Tá sa opätovne uskutočnila 8. mája v Berlíne za účasti vysokých sovietskych predstaviteľov.
Druhá svetová vojna v Európe sa tak oficiálne skončila 8. mája 1945 o 23:01 stredoeurópskeho času. No v Sovietskom zväze, ktorý mal oproti Európe časový posun, bol už 9. máj, preto zaviedli oslavy konca vojny práve v tento deň.
Prečo je 9. máj kontroverzný?
Kontroverzia okolo osláv konca druhej svetovej vojny 8. vs. 9. mája bola iba technickým problémom. Neskôr však Rusko začalo sláviť tento deň inak, ako si ho pamätá história. Prestali oslavovať kapituláciu Nemecka, namiesto toho sa tento deň zmenil na oslavy víťazstva Sovietskeho zväzu. Akosi však popri tom zabudli na to, že Nemecko nepadlo len vďaka sile Sovietskeho zväzu, ale vďaka tomu, že sa spojili sily mnohých krajín, ktoré bojovali proti totalitnému nacistickému režimu.
Aj v bývalom Slovenskom štáte sa proti nacistom postavili stovky odvážnych ľudí, ktorí bojovali v Slovenskom národnom povstaní. Neboli to len Slováci, ale aj príslušníci až 32 iných národností, ktorí chceli Slovákom pomôcť bojovať proti spoločnému nacistickému nepriateľovi. Do tohto boja sa pustili skôr, ako na naše územie stihli doraziť vojská sovietskej armády.
Hoci si Rusi dodnes gratulujú k tomu, že nás oslobodili spod nacistického režimu, história nie je taká čierno-biela. Dokonca aj samotní vojaci zo Sovietskeho zväzu, ktorí pomohli pri páde Nemeckej ríše, túto udalosť príliš neoslavovali – Ako píše historička SAV Marína Závacká vo svojom článku, osloboditelia z Červenej armády, ktorí videli na vlastné oči, ako to funguje mimo Sovietskeho zväzu, boli často zatváraní do gulagov alebo popravení, pretože ich bývalý vodca Josif Stalin ich pokladal za možný zdroj rebélie.
Ale pamätať treba aj na to, že táto armáda bola sovietska, nie ruská. Naše územie oslobodzovali okrem Rusov aj vojaci z Ukrajiny, Rumunska, Bieloruska, Arménska, Kazachstanu, Turkménska a iných národov.
Oslavy v Moskve lákajú politikov
V Moskve sa každoročne konajú oslavy, ktorými si Rusi pripomínajú víťazstvo Červenej armády na Červenom námestí, kde dal v roku 1965 vtedajší najvyšší predstaviteľ Sovietskeho zväzu Leonid Brežnev postaviť pomník neznámemu vojakovi. Zároveň zaviedol vojenské prehliadky, ktoré sú každým rokom čoraz väčšie a pompéznejšie.
Putin na oslavy každoročne pozýva svetových štátnikov, ktorý sú blízky jeho videniu sveta. Tento rok sa na ne podľa dostupných informácií chystá slovenský premiér Robert Fico, srbský prezident Aleksandar Vučić, prezident Číny Si Ťin-pching, prezident Brazílie Inácio Lula da Silva či arménsky premiér Nikol Pašinjan.
Ostatné hlavy štátov sa však chystajú do Kyjeva na pozvanie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.
Vysoká predstaviteľka Európskej komisie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Kaja Kallasová varovala politikov pred návštevou Moskvy v tento deň.
„Akákoľvek účasť na oslavách alebo prehliadkach 9. mája v Moskve nebude zo strany Európy braná na ľahkú váhu, vzhľadom na to, že Rusko vedie v Európe vojnu,“ povedala. Paradoxom je aj to, že Slovensko je v očiach ruskej diplomacie stále považované za nepriateľskú krajinu, slovenský premiér tak pôjde na oslavy do de facto nepriateľskej krajiny.
Pre Rusko je 9. máj nielen spomienkou na historické víťazstvo, ale aj nástrojom na upevňovanie národnej identity a prejavenie politickej sily. Z Dňa víťazstva sa stal sviatok, ktorý režim Vladimira Putina používa na demonštráciu vojenskej moci, jednoty a „neporaziteľnosti“ národa. Vojenské prehliadky, tanky na uliciach, stíhačky nad hlavami a symbolika „Z“ sú súčasťou novej verzie histórie, ktorú Kremeľ podsúva občanom.
Z úcty k obetiam vojny sa postupne stal veľkolepý štátny rituál, ktorý namiesto spomínania na utrpenie oslavuje skôr silu, víťazstvo a dominanciu a zabúda pritom na druhú časť príbehu a to, že tento sviatok by mal byť oslavou spojenectva a odhodlania v boji proti nacizmu a tyranii.
Zdroj titulnej fotografie: Getty Images
