Popieranie udalostí, ktoré sa udiali, sa stáva čoraz bežnejším javom. Aké motivácie vedú ľudí k tomu, aby popierali a krivili pravdu? Čo nám hrozí, ak budeme čoraz viac obklopení dezinformáciami a začneme im sami veriť?
„Nakoniec veľká časť ľudí stratí schopnosť rozlišovať, čo je skutočnosť, a čo je vymyslená realita. S takouto skupinou sa oveľa ľahšie manipuluje,“ hovorí psychológ a odborník na riešenie konfliktov Dušan Ondrušek v rozhovore.
V rozhovore sa dozvieš:
- Prečo vznikajú konšpiračné teórie?
- Ako môžu ohroziť medziľudské vzťahy či dokonca životy?
- Prečo sa darí dezinformáciám vo vážnych časoch?
- Dá sa poprieť aj udalosť, ktorú sme sami prežili?
- Prečo popierame historické fakty a ako to môže ovplyvniť spoločnosť?
- Čo s tým vieme spraviť?
Prečo v ťažkých situáciách, keď sú v hre ľudské životy, vznikajú konšpiračné teórie?
V drvivej väčšine ľudia začínajú takto varovať ostatných z neistoty a strachu. Motivácia je prirodzená a pochopiteľná. Často je to hra medzi dvoma tábormi o tom, kto sa koho viacej bojí. Napríklad, jedna skupina sa bráni voči pandémii očkovaním. Sú znechutení a niekedy naštvaní na tých, ktorí nedodržiavajú pandemické opatrenia. A takisto aj druhá skupina je nahnevaná na tú, ktorá sa očkuje, že sú „ovce“ a nechajú sa ovládať systémom. Potom vznikajú situácie, ktoré sú veľmi nepríjemné.
Jeden pán mi ešte počas pandémie volal s tým, že sa chce rozviesť s manželkou. Hlavným dôvodom bolo, že manželka zakazovala ich dcére zaočkovať sa. Pán bol nešťastný až zúrivý, lebo sa bál o zdravie svojej dcéry. Riešenie videl v očkovaní.
Zo strachu a pretože má svoju dcéru rád, navrhol rozvod. Jeho žena, takisto zo strachu a preto, že má svoju dcéru rovnako rada, jej zákazala očkovať sa lebo verila tomu, že by to mohlo ublížiť jej zdraviu. Vznikol medzi nimi konflikt, ktorý by za normálnych okolností na túto tému nevznikol, keby sa nešírili dezinformácie o očkovaní. Príbeh nakoniec skončil tak, že sa manželia rozviedli, lebo sa spolu nedokázali dohodnúť.
Žijeme v dobe, kde konflikt preniká do rodín a ľudia sa od seba čoraz viac vzďaľujú. Každý z nich verí, že má dobrú motiváciu.
Ľudia sa boja, pretože ich niekto naplašil. V časoch pandémie sa šírilo veľa dezinformácií. Prečo?
Dezinformácie sa šírili najmä kvôli nízkej informovanosti, katastrofálnemu riadeniu protipandemických opatrení, ktoré vyústili do toho, že veľká časť spoločnosti prestala veriť oficiálnym informáciám. Ľudia začali útočiť na lekárov, porušovať nariadenia a na Slovensku to skončilo s približne 20-tisíc obeťami.
Viac ako v iných krajinách, máme u nás médií aj ľudí, ktorí odmietali a stále odmietajú očkovanie na Covid-19. Sú krajiny ako Portugalsko, kde bolo 90 % ľudí za očkovanie a 10 % bolo proti. My sme to mali asi 50 na 50.
Dôvodom, prečo sa tak dobre darilo dezinformáciám, boli chyby zo strany vlády, nízka informovanosť, nízka mediálna gramotnosť obyvateľstva a práca konšpiračných médií, ktoré rozsievali neistotu.
Dá sa poprieť udalosť, ktorú sme nedávno prežili? Je to len rok od konca pandémie a my počúvame tvrdenia, že sa vraj vôbec neudiala.
Definície sú úplne jednoznačné. Na to, či tu pandémia bola, nie je potrebná ani bežná odborná diskusia, či veľká expertíza. Definície, čo je to pandémia a znaky, ktoré ju charakterizujú, sú v odborných kruhoch dávno definované.
Dôvod, prečo takéto provokačné výroky počúvame – podobne ako pri tvrdení, že Zem je plochá – je čiastočne nevedomosť alebo neschopnosť pracovať s racionálnymi faktami.
Môže to byť však aj zámer vnášať do spoločnosti úplný chaos. V tomto prípade to má nejaké vážne dôsledky. Ak sa dostatočne nepripravíme na ďalšie epidémie, pandémie a iné krízové situácie, ktoré súvisia s klimatickými zmenami, s migráciou, so zásobami vody, s otepľovaním, tak budeme trpieť oveľa viac, než by sme museli.
Je škoda, že sa do pozícií, kde sa rozhoduje o dôležitých veciach dostávajú ľudia, ktorí buď nemajú dostatočnú odbornosť alebo zámerne zavádzajú.
Aký dôvod máme hovoriť o niečom, čo je historický fakt, že sa to nestalo? Aj o holokauste alebo o nie tak dávnom masakri v Buči niektorí ľudia šíria, že sa nikdy nestali.
Mám pocit, že ide o zámerné provokovanie, aby zaujali. Zároveň existuje isté percento ľudí, ktorých práve takýto „nebojácni“ ľudia oslovujú tým, že majú opačné tvrdenia, než väčšina.
Dezinformátori potom pracujú s pocitom výnimočnosti. Tvrdia o sebe, že sú jediní, ktorí vidia skutočnosť a ostatní ju zamlčiavajú alebo jej nerozumejú. Ľudí, ktorí im odporujú, označujú za „ovce“. No a prečo to robia? Lebo to zaberá.
To, čo my vnímame ako manipuláciu, časť ľudí vidí ako hrdinstvo. Dezinformátori sú v ich očiach tí odvážni, ktorí idú proti prúdu.
Niekedy je šírenie dezinformácií aj politickou hrou, ktorá zneužíva neinformovanosť obyvateľov.
Môže neustále popieranie faktov zmeniť skutočnosť a to, ako si udalosti zapamätáme?
Nemyslím si. Pochybujem o tom, že by väčšina ľudí bola schopná natoľko zabúdať na fakty. Výsledok bude opačný. Časť ľudí, ktorí už nebudú ochotní počúvať dookola dezinformácie, radšej odíde z krajiny.
Ako nás, ako spoločnosť, môže ovplyvniť, pokiaľ sa budú z generácie na generáciu šíriť klamlivé naratívy o udalostiach, ktoré sme ako ľudstvo prežili?
Dostaneme sa do situácie, ktorá sa pripisuje Trumpovi a ďalším, kde sa pracuje s hoaxami, s polopravdou a s falošnými faktami. Nakoniec veľká časť ľudí stratí schopnosť rozlišovať čo je skutočnosť a čo je vymyslená realita.
S takouto skupinou sa oveľa ľahšie manipuluje.
Keď sú ľudia zneistení a nerozlišujú, čo je pravda, tak dochádza k javom ako je masový gashlighting. Proste nevedia, čomu majú veriť. Pochybujú o všetkom a v zásade sa stávajú oveľa závislejší na tých, ktorí šíria klamlivé naratívy. Nemajú svoj racionálny kompas, ktorý by im dával istotu.
Aj v histórii pozorujeme obdobia, keď „ohlúpli“ naraz veľké skupiny ľudí. Snažíme sa pochopiť ako je to možné, že v 40-tych rokoch Nemci – v tom čase múdry a vzdelaný národ – dokázali uveriť v Hitlera a dokonca sa podieľať na vraždách.
Trvalo to roky a išlo to malými krokmi, no postupne začali byť ľudia pôsobením dezinformácií menej citliví a veriť tomu, čo hlásal Hitler.
Žiaľbohu k tomu môže dochádzať aj dnes, ale neprajme si to, lebo to by nás stálo príliš veľké obete.
Čiže konšpiračné média alebo politici si môžu dlhé roky pripravovať pôdu na to, aby mohli spraviť nejakú zmenu, ktorú by spoločnosť inak neprijala?
Keď sú politici vysoko nezodpovední, tak podceňujú nenávisť, ktorá sa prejavuje v slovách. Táto nenávisť skôr či neskôr vyústi do fyzickej nenávisti.
Podceňujú vzdelanie a tam, kde vzdelanie nie je, sa krajinám nedarí ekonomicky a znižuje sa životná úroveň. Ľudia majú kratšiu dobu dožitia, lebo sa medzi nich nepodarilo rozšíriť kľúčové poznanie, ktoré by viedlo k väčšej zdravotnej starostlivosti o seba. Už teraz vidíme, že sa začíname odlišovať od Čechov. Na Slovensku sa oproti Česku skrátil vek dožitia o tri roky.
👉 Podľa dostupných údajov sa české ženy v priemere dožívajú 82,78 rokov a slovenské ženy 78 rokov. V prípade mužov je rozdiel v dožití tri roky. Českí muži sa v priemere dožívajú 76,89 rokov a slovenskí muži 73,8 rokov.
Už teraz máme jasné signály, že niečo nie je v poriadku.
Môže dlhodobé šírenie dezinformácií ovplyvniť demokraciu na Slovensku?
Na Slovensku sa kvalita demokracie podľa nejakých ukazovateľov, napríklad ako sa ľudia angažujú, zhoršuje. Veľká časť spoločnosti začína byť pasívna a nespráva sa v súlade s demokratickými hodnotami.
Máme odstrašujúce príklady z Bieloruska či z Maďarska, ale aj z ďalších krajín, v ktorých sa režimy stávajú menej a menej demokratické.
Platí to aj pre Ameriku, kde situácia nie je omnoho lepšia.
Viem, že je to veľmi zložitá otázka, ale čo s tým môžeme spraviť?
Za úplne najkľúčovejšie považujem vzdelávanie. Verím v to, že ľudia sú schopní racionálne pochopiť, čo sa deje, keď sa k nim dostávajú pravdivé informácie.
To čo robíte vy formou článkov, videí, podcastov a to, čo robia ďalšie organizácie, ktoré sa starajú o kritické myslenie na školách a v médiách, je pre spoločnosť veľmi dôležité. Takisto všetci, ktorí strážia nezávislosť médií a pravdivo informujú, sú pre záchranu spoločnosti kľúčoví.
Historik Timothy Snyder napísal knihu o tom, ako sa prejavuje tyrania a na čo si máme dávať pozor. Mnohé z odporúčaní sa týkali historickej pamäte, slobody diskurzu a konverzácií.
Demokracia bola vždy ohrozená, od antických čias až doteraz. V niečom je tento systém veľmi slabý, keďže je slobodný, takže nemá až také dobré sebaobranné mechanizmy. Ale nič lepšie sme zatiaľ ako spoločnosť nevymysleli. Preto sa o demokraciu musíme dobre starať.
Zdroj titulnej fotografie: Koláž Zmudri G
