Prečo ženy niekedy nepodporujú ženy? Možno je na vine internalizovaná mizogýnia 

Možno si to už počul/a, alebo si to dokonca sám/sama povedal/a: „Ja predsa nie som žiadna feministka.“ Alebo: „Vždy som si lepšie rozumela s chlapmi, lebo nerobia zo všetkého drámu.“

Ale zamyslel/a si sa niekedy nad tým, prečo niektoré ženy vnímajú iné ženy cez stereotypy o citlivosti a emocionalite? Prečo ich často vidia ako konkurenciu namiesto allies? 

Možno je na čase zoznámiť sa s pojmami internalizovaná mizogýnia, Queen Bee syndróm a pick-me girl. 

A viac o tom, čo je to feminizmus a aké sú jeho vlny si môžeš pozrieť v tomto videu 👇

Čo to vlastne je internalizovaná mizogýnia?

❔ A čo je teda internalizovaná mizogýnia? 

Internalizovaná mizogýnia, alebo aj internalizovaný sexizmus znamená, že ženy stereotypizujú, diskriminujú a nepodporujú nielen muži, ale aj samotné ženy. A na základe toho sa k nim aj správajú. 

Môžeš si to predstaviť napríklad na bývalej britskej premiérke Margaret Thatcher, ktorú prezývali aj Železná lady. Bola prvá žena v premiérskom kresle, za čo ju niektorí prezentujú ako girlboss, no nepodporovala feministické hnutia ani politiky na pomoc ženám.

Napríklad bola aj proti systému škôlok a jaslí, aby ženy mohli chodiť do práce. Namiesto toho radila, aby ostali s deťmi doma a živil ich manžel, alebo aby si pozháňali na stráženie tetu, či babičku. 

👉 Prečo vzniká internalizovaná mizogýnia? 

Sme vychovávaní v patriarchálnej spoločnosti, čo znamená, že vo vysokých mocenských pozíciách prevažujú mocní, bohatí a zvýhodnení muži. Tí aj do veľkej miery určujú to, na akých hodnotách stojí naša spoločnosť.

Ľudia v týchto pozíciách majú vysoko v hodnotovom rebríčku veci ako súperenie, individualizmus alebo túžbu presadiť sa aj na úkor druhých.

V tomto systéme vyrastáme, až ho začneme brať ako bežnú súčasť života a zvnútorníme si ho. Pod jeho vplyvom môžeme začať považovať hodnoty ako zdieľanie emócií za niečo nesprávne, čo nám bráni v postupe. A tak ich začneme odmietať a ľudí s nimi stereotypizovať a považovať za „tých slabších.“ Patriarchát teda nediskriminuje len ženy, ale napríklad aj citlivých mužov, alebo mužov zo znevýhodneného prostredia.

🐝 Queen bee syndróm: Keď ženy neprajú ženám 

S internalizovanou mizogýniou súvisí aj pojem Queen Bee syndrome– syndróm včelej kráľovnej. Práve Margaret Thatcherová býva považovaná za typickú „queen bee”, lebo sa síce sama na vysokú pozíciu prepracovala, no následne iným ženám nijako nepomáhala presadiť sa.

Označuje ženy, ktoré sa vypracovali na vyššie pozície, ale namiesto toho, aby boli girl’s girl: 

🐝 Pozerajú na ostatné ženy zhora; 

🐝 Nepomáhajú im v kariérnom raste; 

🐝 Sú veľmi prísne v ich hodnotení a podkopávajú ich prácu, alebo ich dokonca psychicky deptajú a šikanujú;

🐝 Nepodržia ich napríklad pri sexuálnom obťažovaní od iných kolegov, alebo ak majú neférové pracovné podmienky;

🐝 Vnímajú ostatné ženy ako svoju konkurenciu a ohrozenie a naopak, sú ústretové a prívetivé k svojim mužským podriadeným.

👉 Prečo to robia?

V niektorých kolektívoch, kde rozhodujú muži, sa musia ženy prispôsobiť a prebrať ich patriarchálny mindset.

Patrí doňho napríklad 

🟥 Nezdravá súťaživosť s kolegyňami a kolegami;

🟥 Extrémne výkony aj na úkor duševného zdravia a osobného života;

🟥 Vnímanie ostatných ako konkurencie;

🟥 Silná túžba presadiť sa, aj keď druhým ublížim. 

Ako ženy museli tvrdšie pracovať a dokazovať, že sú „dosť dobré.“ Zároveň majú mnohé z nich strach, že ak by boli mužskými kolegami vnímané ako „viac emocionálne,“ alebo „viac ovplyvnené situáciou doma”, nebrali by ich vážne. 

Preto radšej príjmu už zabehnuté hodnoty a pravidlá a podľa nich posudzujú svoje kolegyne, ale aj kolegov.

Čo ukazujú štúdie o syndróme včelej kráľovnej?

Aj keď sme ti teraz vymenovali samé negatívne príklady, neznamená to, že by si sa teraz mala začať vyhýbať šéfkam a kolegyniam. A určite to neznamená, že väčšina žien na vysokých pozíciách má tento syndróm. 

Dôležité je uvedomiť si, že tento systém vytvorili hlavne muži a aj to väčšinou muži s privilégiami ako je bohatstvo, alebo národnostný pôvod, ktorý je uprednostňovaný v regióne, kde pôsobia.

Syndróm včelej kráľovnej je skôr následok, než zdroj rodovej nerovnosti. Ženy k takémuto správaniu často vedie strach z toho, že budú stereotypne vnímané svojimi mužskými kolegami a nadriadenými a nebudú sa môcť v práci realizovať tak, ako by chceli. 

Niektoré štúdie ukazujú, že podobné obranné mechanizmy sa prejavujú aj u ľudí z menšín, aby prežili v systéme silnejšej väčšiny. 

Čo je to pick-me girl? 

Ďalší pojem, ktorý súvisí s internalizovanou mizogýniou. 

Pick-me girls („Vyber si mňa“ dievčatá) sú ženy, ktoré sa vymedzujú voči feminizmu alebo témam spojeným s rodovou rovnosťou. Niekedy chcú týmto správaním vzbudiť aj sympatie u mužov. 

Pre žiarivé príklady nemusíme chodiť ďaleko. Na tomto videu 👇 je česká senátorka Daniela Kovářová, ktorá o sebe hrdo tvrdí, že nie je feministka. 

V rozhovore hovorí o tom, že ženy si často môžu za partnerské násilie samy, lebo „vedia byť pekné beštie.“ Pričom je to jeden z najčastejších mýtov o partnerskom násilí – že partner/ka musel/a druhého predsa len niečím „vyprovokovať.“

@fakejakubpolach_

#danielakovarova

♬ original sound – fakejakubpolach

Ako aspoň trochu prispieť k zmene? 

✅ Prvý krok je uvedomiť si internalizovanú mizogýniu – skúsiť si spomenúť, kedy sme naposledy niekoho súdili na základe stereotypu.
✅ Druhý krok je spochybňovať tieto myšlienky – naozaj sú ženy „príliš emotívne,“ alebo „príliš ukecané?“ Nie sú náhodou takí aj muži a je vôbec na tom niečo zlé, že niekto prejavuje emócie?
✅ A tretí krok? Podpora namiesto súťaženia. Chcieť kariéru nie je zlé, ale nie je v pohode, keď je to na úkor druhých. Ostatní ľudia nie sú naši nepriatelia a súperi – keď sa spojíme, alebo sa zastaneme znevýhodnenej kolegyne/kolegu môžeme zmeniť systém.

Zdroj titulného obrázku: Wikimedia Commons, Canva