Generácia,
ktorá sa zaujíma

Predseda parlamentu vyhlásil termín predčasných volieb. Čo sa bude diať teraz?

Už v septembri nás čakajú predčasné voľby do parlamentu. Čo sa deje po ich vyhlásení?

Termín volieb vyhlásil predseda parlamentu

Oficiálnym začiatkom predvolebného obdobia je vyhlásenie termínu volieb, ktoré robí vždy predseda parlamentu. Prečo? Jednoducho preto, že mu to nariaďuje zákon. Konkrétne zákon o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky. Zákon mu prikazuje aj to, aby bol dátum volieb vyhlásený najneskôr 110 dní pred ich konaním.

Tohtoročné predčasné voľby sa uskutočnia 30. septembra 2023. Tento mesiac tak uzatvoríme rozhodnutím o tom, kto nám bude najbližšie štyri roky vládnuť. 

Je tiež pravidlom, že voľby sa konajú v sobotu od siedmej rána do desiatej večera. To tiež predpisuje zákon. S časom sa dá hýbať, ale maximálne tak, že starosta otvorí volebnú miestnosť skôr, najviac však o dve hodiny.

V špeciálnych prípadoch sa môže otvoriť aj neskôr, ako napríklad v prípade, že náhle zomrie člen komisie. To sa stalo vo Veľkom Krtíši pri predošlých voľbách do NR SR, a tak sa otvorenie volebnej miestnosti presunulo zo siedmej na ôsmu a miestnosť bola otvorená až do jedenástej večer.

Zdroj: gettyimages.com

Oficiálne vyhlásenie predčasných volieb je zapísané v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a aj na internetovej stránke ministerstva vnútra. Nie je to teda iba nejaká tlačovka, po ktorej sa môže dátum ešte 10-krát zmeniť. 

Názov už nezmenia

Po vyhlásení termínu volieb si strany musia ponechať svoje názvy. Nemôžu sa rozhodnúť, že Modrí sa stanú Žltými, alebo sa Obyčajní ľudia premenujú na Neobyčajných.  

Až do dňa podávania kandidátnych listín, čo tento rok vychádza na 2. júla, však teoreticky ešte môžu vznikať nové strany a tie existujúce sa môžu spájať do predvolebných koalícií.

Tie strany, ktoré už existujú, však po dnešku môžu naplno naštartovať predvolebnú kampaň. To znamená, že politické reklamy ti budú pomaly vypadávať aj z chladničky a usmiate tváre politikov s chytľavými sloganmi ťa budú sprevádzať celou cestou do školy či do práce. 

Kto im zaplatí kampaň?

Čoskoro sa na teba začne z každej strany valiť politická kampaň. Nie iba v podobe billboardov, ale pribudnú napríklad aj predvolebné akcie v dedinách a v mestách po Slovensku či internetová kampaň a politici si určite nájdu aj stovky ďalších spôsobov, ako sa k tebe dostať.

Na všetku túto reklamu potrebujú strany tím odborníkov, najčastejšie politických marketérov. Tiež si robia svoje vlastné prieskumy, aby vedeli, čo chcú ľudia počuť. 

Na základe toho si ladia celú kampaň.

Každé slovo je teda vopred premyslené a vyslovené podľa toho, ku komu práve politik hovorí. 

Takáto kampaň je ale drahá. Odkiaľ na to strany majú? Napríklad aj od teba.

Počas predvolebného obdobia majú zákonnú povinnosť vlastniť transparentný účet, na ktorom si môžeš pozrieť, koľko majú na kampaň financií a z akých zdrojov. Očekovať si to môžeš na stránke transparentneucty.sk.

Podľa zákona môže každá strana minúť na kampaň najviac 3 milióny eur vrátane dane z pridanej hodnoty. Aj to je dosť, no nie?

Získajú ich nielen od ľudí, ktorí im chcú prispieť, ale najmä od členov vlastnej strany. Peniaze sa im po voľbách vrátia, teda minimálne tým, ktorí sa dostanú do parlamentu alebo vo voľbách získajú aspoň 3 % hlasov. Príspevok za voľby im dá štát a strana ho môže minúť na čo uzná za vhodné. Napríklad aj na ďalšiu politickú kampaň. 

Politická kampaň aj v RTVS

Ak si sa niekedy čudoval, prečo na teba pred filmom na RTVS vyskočí politik a presviedča ťa o svojich cieľoch, tak je to preto, lebo má na to právo. Zákon totiž stanovuje, že Rozhlas a televízia Slovenska musí umožniť politickým stranám vysielanie politickej reklamy. Jej množstvo je však obmedzené.

Ilustračný obrázok. Zdroj: gettyimages.com/Gabriel Kuchta

Za celú kampaň RTVS nesmie vysielať viac než 10 hodín politickej reklamy v televízii a 10 hodín v rozhlase. Z toho majú kandidujúce strany nárok na maximálne hodinu času – polhodinu reklamy v televízii a polhodinu v rádiu.

Reklama až do volebného moratória

Celé predvolebné obdobie môžu politické strany a politické koalície veselo kampaňovať. Prestať musia presne 48 hodín pred voľbami. Počas týchto dvoch dní platí tzv. volebné moratórium

Počas neho sa oficiálne nesmie kampaňovať akýmkoľvek spôsobom. Médiá nesmú zverejňovať informácie, ktoré by boli v prospech či neprospech jednotlivých strán a kandidátov. Tiež je zakázané zobrazovať volebné prieskumy a výsledky volebných ankiet.

Na sociálnych sieťach sa nesmie zobrazovať platená reklama a sponzorované príspevky. Kandidáti však môžu počas týchto dvoch dní písať statusy či zverejňovať videá. 

Nastáva tak paradoxná situácia. Strany nesmú mať predvolebný meeting v kultúrnom dome, ale napísať status, ktorý uvidí oveľa viac ľudí, než by sa do kulturáku zmestilo, môžu. A ak v ňom napíšu niečo, čo by napríklad nebola pravda alebo bolo zavádzajúce, médiá na to nesmú upozorniť a opraviť ich. 

V minulosti sa už niektorí slovenskí politici takto pokúšali voľby ovplyvniť. Veľa ľudí sa totiž rozhoduje, koho budú voliť, až v poslednej chvíli. 

Preto by si si počas celej kampane, a obzvlášť počas moratória, mal dávať na informácie a ich pravdivosť ešte väčší pozor, než obyčajne.

Reklama

Vyber si viac z News