„Momentálne je na mape Európy čierna diera, ktorá sa volá Slovensko,“ povedala na margo Mečiarovho vládnutia na jeseň 1998 americká ministerka zahraničných vecí Madelaine Albrightová a vyjadrila tým to, čo si mysleli mnohí svetoví lídri. Kto to bol Mečiar, ako viedol Slovensko a nájdeme ho aj na zozname slovenských prezidentov?
Kto je to Vladimír Mečiar?
Vladimír Mečiar je zvučné meno 90. rokov, ktoré sprevádzajú viaceré závažné kauzy ako zavlečenie Michala Kováča ml. do cudziny, vražda Róberta Remiáša, zmarené referendum, či neskoršie amnestie.
Aby sme však išli pekne poporiadku, poďme sa pozrieť na to, odkiaľ Mečiar prišiel. Mladík z Ladomerskej Viesky si hneď po maturite našiel prácu ako úradník v Žiari nad Hronom. Keďže chcel rozvíjať svoju kariéru v službách republiky, ako dvadsaťročný v roku 1962 vstúpil do Komunistickej strany Československa a v rokoch 1967 až 1968 sa dokonca prepracoval na pozíciu predsedu Okresného výboru Československého zväzu mládeže. To sa však zmenilo po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy na územie bývalého Československa v auguste 1968 a zmenách, ktoré po nej nasledovali.
Viac o auguste 1968 sa dozvieš v tomto videu:
Mečiar nesúhlasil s normalizáciou, a tak ho v roku 1970 vylúčili zo strany a odvolali zo všetkých funkcií. Z nádejného kariérneho komunistu sa tak stal nezamestnaný a po pol roku bez práce si našiel miesto v závodoch v Dubnici nad Váhom. Popri robote diaľkovo vyštudoval právo. Vďaka titulu už do novembra 1989 nemusel pracovať ako pomocný tavič, ale ako podnikový právnik v Skloobale v Nemšovej.
V roku 1990, teda krátko po Nežnej revolúcii a zmene politického režimu, ho vtedajší premiér Alexander Dubček odporučil na post ministra vnútra. Na konkurze bol ako jediný, a tak sa z neznámeho podnikového právnika Vlada Mečiara stal minister vnútra a životného prostredia na Slovensku.
Odtiaľ sa jeho kariéra rozbehla na plné obrátky a začal byť čoraz populárnejším. Po nezhodách v strane VPN (Verejnosť proti násiliu) si vytvoril vlastnú stranu HZDS, s ktorou v roku 1992 vyhral parlamentné voľby. Jedným z najvýraznejších krokov jeho vládnutia bola dohoda s českým premiérom Václavom Klausom na pokojnom rozdelení Československa na dve samostatné krajiny.
Odklon od demokracie
Mečiar bol premiérom Slovenskej republiky od jej vzniku s krátkymi prestávkami až do roku 1998. Jeho štýl vládnutia opisuje slovenská novinárka Ľuba Lesná ako autokratický.
👉 Autokracia je forma vlády, kedy má jednotlivec neobmezenú moc a kontrolu nad politickými rozhodovacími procesmi.
Z premiérskeho kresla často urážal novinárov aj svojich politických oponentov.
„Ešte raz sa ma to opýtaš, takú ti j…, že sa nespamätáš.“ Tieto slová adresoval Mečiar reportérovi TV JOJ Ľuboslavovi Cholujovi, ktorý sa ho spýtal, odkiaľ zobral peniaze na svoju vilu Elektra. Tá sa stala jedným zo symbolov jeho vládnutia.
Špeciálnu pozornosť venoval prezidentovi Michalovi Kováčovi, ktorý odmietal jeho autokratický spôsob vládnutia a verejne ho kritizoval.
V marci 1994 prezident Kováč vo svojom kritickom prejave o stave krajiny vyvolal pobúrenie u opozície, ktorá premiérovi Mečiarovi vyslovila nedôveru. HZDS spolu s Mečiarom sa do hry vrátili pomerne skoro. Na jeseň sa konali predčasné voľby, ktoré opäť vyhrali.
Mečiarove amnestie a zmarené referendum
Keď sa druhého marca 1998 skončilo prezidentské obdobie Michala Kováča, jeho kreslo ostalo prázdne. Keďže nová hlava štátu bola v nedohľadne, časť prezidentských kompetencií prešla na premiéra, ktorým bol vtedy Mečiar.
Prvé voľby prezidenta sa uskutočnili ešte pred koncom Kováčovho mandátu v januári 1998, no neúspešne. Kandidátov vtedy mohli navrhovať iba strany v parlamente a všetkých 9 kôl volieb, ktoré sa konali počas celého roku 1998, bolo neúspešných. V posledných štyroch kolách dokonca nebol navrhnutý žiaden kandidát. Prezident sa v tom čase ešte volil v parlamente, nie priamo, ako to poznáme dnes.
Ústava SR upravuje aj takýto špeciálny moment, kedy republika nemá svojho prezidenta. Časť jeho právomocí prechádza na vládu a predsedu parlamentu. Aké prebral vtedajší predseda vlády Mečiar?
- zastupovanie SR na medzinárodnej pôde
- udeľovanie amnestií
- zmierňovanie či odpúšťanie trestov
- zahladzovanie trestov
- vyhlásenie referenda
- ratifikovanie (schaľovanie) medzinárodných zmlúv
- prijímanie a poverovanie vyslancov
Vladimír Mečiar si teda vyhrnul rukávy a ani na chvíľu nezaháľal. Hneď na druhý deň po tom, ako naňho prešli kompetencie prezidenta, udelil amnestie ľuďom, ktorí zavliekli Michala Kováča mladšieho do zahraničia.
👉 Amnestia je, keď prezident alebo prezidentka hromadne zastaví trestné stíhanie alebo odpustí tresty.
Týmto krokom zaručil beztrestnosť únoscom na 19 rokov. V roku 2017 sa odhlasovalo zrušenie amnestií a prípad sa opäť otvoril.
Ďalším krokom, ktorý Mečiar počas svojho krátkeho zastupujúceho obdobia spravil, bolo udelenie amnestií za zmarené referendum z roku 1997. Toto referendum organizovala vtedajšia opozícia, ktorá chcela, aby boli voľby prezidenta priame, čiže aby sme si mohli prezidenta voliť my a nebolo to v rukách parlamentu. K otázke o priamej voľbe prezidenta však koalícia pridala tri zastrašujúce otázky o tom, či sú Slováci a Slovenky za vstup do NATO, za rozmiestnenie jadrových hlavíc na našom území a taktiež za rozmiestnenie vojenských základní.
V jednom referende sa teda malo hlasovať o dvoch úplne odlišných veciach. Minister vnútra Gustáv Krajčí sa rozhodol vytlačiť volebné lístky na vlastnú zodpovednosť. Na viacerých chýbala otázka o priamej voľbe prezidenta a na niektorých zase bola. Hoci sa teda referendum konalo, bolo neplatné a zmarené.
Medzi prezidentov sa nezapísal
Po parlamentných voľbách v septembri 1998 začalo ísť pre Mečiara všetko dolu vodou. Hoci HZDS opäť vyhralo, nedokázalo zostaviť vládu, ktorú napokon zostavil jeho rival Mikuláš Dzurinda a prebral Mečiarove žezlo.
Ten tak stratil aj prezidentské právomoci, ktoré si užíval necelého pol roka. Nová vláda prijala zmenu ústavného zákona, vďaka čomu sa mohli konať prvé priame voľby. Tie vyhlásil vtdajší predseda parlamentu jozef Migaš na 15. mája 1999.
The most legendary lúčenie s pozíciou premiéra si môžeš pozrieť v tomto videu:
Mečiar sa pokúsila aj stať sa riadne zvoleným prezidentom a tiež sa zapojil do prvý priamych volieb. Postúpil v nich síce do druhého kola, no v ňom vyhral Schuster s podporou 57,18 % platných hlasov, zatiaľ čo Mečiar získal len 42,81 % platných hlasov.
Scenár sa zopakoval aj v roku 2004, kedy sa Mečiar opäť prepracoval do druhého kola prezidentských volieb, kde ho porazil Ivan Gašparovič.
V rokoch 2006 až 2010 sa Mečiar ešte vrátil do vlády, ale už ako menší koaličný partner Smeru. Rok 2010 bol pre HZDS zlomový. Hnutie sa vtedy prvýkrát nedostalo do parlamentu a v predčasných voľbách v roku 2012 získalo menej ako 1 percento hlasov. Mečiar to teda zabalil a oficiálne ukončil svoju politickú kariéru. V roku 2019 mal ešte snahu vrátiť sa do politiky s novou stranou, no tá neuspela.
Hoci mal Vladimír Mečiar niekoľko mesiacov v rukách niektoré prezidentské právomoci, riadnym prezidentom Slovenskej republiky nikdy nebol, čo len dokazuje oficiálna stránka prezident.sk. Na zozname všetkých bývalých prezidentov SR chýba.
Zdroj titulnej fotografie: koláž Zmudri G (gettyimages.com)
