„Ocenil by som, keby tu bola vláda, ktorá vie riešiť akútnu krízu, ale súčasne vidí aj ostatné šance a príležitosti a vie sa ich chopiť. Riešiť nielen krízu, ale vytvoriť aj tím odborníkov, ktorí sa budú venovať tomu, čo je tam na pozadí,” hovorí osemnásťročný Denis, ktorý vníma voľby ako svoju občiansku povinnosť a snaží sa k účasti motivovať aj svojich rovesníkov.
Jeho hlas vo voľbách si získa strana, ktorá bude presadzovať pozdvihnutie politickej kultúry. „Darmo budú v politike takí ľudia, ktorí sa budú len prekrikovať a nebudú vidieť riešenia v kompromisoch alebo v nejakej spoločnej diskusii,” myslí si a dodáva, že takíto ľudia v politike nemajú čo byť.
Žije v malej dedine Klenovec, ktorá je takmer presne na polceste medzi Kokavou nad Rimavicou a Hnúšťou. Na školu chodí do Tisovca, kde ho čaká ešte posledný piaty ročník na evanjelickom bilingválnom gymnáziu.
Táto oblasť na Gemeri je historicky silno evanjelická a inak to nie je ani v Klenovci. Hoci vyrástol v tomto prostredí, jeho názory sú iné. Nevníma to ako rozpor, skôr ako možnosť na dialóg aj s tými, s ktorými nesúhlasí. Stretli sme sa s ním v hoteli, kde trávil celé leto na brigáde.
Ako si sa ocitol práve vo Vyhniach? My sme mali pocit, že táto cesta už nejde nikam.
Pôvodne sme chceli ísť pracovať do zahraničia a pozerali sme si brigády v Taliansku, Nemecku alebo Holandsku, ale napokon nás nevzali. Uprednostňovali tých, ktorí prídu na celú sezónu a ostanú tam až do konca septembra. To sme však nemohli, keďže v septembri sa nám už začína škola. Potom som sa spýtal mojej sesternice, ktorá tu už pracuje a mala dobré skúsenosti. Poslali sme prihlášky sem a vzali nás.
Chcel si brigádu v takomto prostredí, pretože máš hotelovú školu?
Vôbec, ja práveže študujem na evanjelickom bilingválnom gymnáziu v Tisovci, takže to je úplne iný smer ako toto, čo tu robím.
Už si rozmýšľal, kam by si chcel ísť po strednej?
Mám nejaké plány, už som nad tým začal rozmýšľať. Veľmi ma uchvátil medzinárodný obchod a medzinárodný manažment – o tom som rozmýšľal, že by som to študoval vo Fínsku. Naša škola nám viac otvára dvere do zahraničia, keďže je to bilingválne gymnázium, takže rozmýšľam aj nad zahraničím. V hre je aj manažment na Slovensku a také moje zadné vrátka sú učiteľstvo matematiky a geografie. Učiť a byť učiteľom by ma naozaj bavilo.
Máš kamarátov, ktorí študujú v zahraničí?
Veľa bývalých študentov z našej školy odchádza do Holandska alebo do Dánska a tam aj študujú. Tieto dve krajiny sú medzi nimi najčastejšie.
Ak by si aj šiel študovať do zahraničia, z dlhodobého hľadiska vidíš svoju budúcnosť na Slovensku?
Snažím sa ju vidieť na Slovensku. V tomto som taký optimista, že aj keď chcem študovať v zahraničí, tak sa chcem potom vrátiť a vidieť svoju budúcnosť tu na Slovensku. Myslím si, že odchod študentov do zahraničia a to, že tam potom ostanú, je na škodu a potom tu chýbajú.
Nemám ešte takú depresívnu a možno až takú pesimistickú vidinu Slovenska. Budem sa snažiť vrátiť sa sem, pracovať tu a nejak podporovať Slovensko, aby sme sa posunuli ďalej.
V čom si myslíš, že by sme sa mali posunúť ďalej?
Rozhodne v inklúzii. V tom, ako spolunažívame, lebo naozaj niektoré tie posledné prípady, čo sme videli aj v správach, ako útoky na LGBTI+ komunitu a podobne… nie je to zrovna najmilšia téma. Tie prípady sú podľa mňa neoprávnené a naozaj by sme sa mali zlepšiť v tom, aby sme boli k sebe viac otvorení a tolerantní.
Zabúdame na to, ako sme v minulosti boli naozaj jednotní a teraz sa delíme a spoločnosť sa polarizuje. Mrzí ma hlavne to, že nedržíme spolu a každý každého odsudzuje. Keď si už len trochu iný, tak nezapadáš do tej spoločenskej normy, čo si niekto niekde vysníval.
Chcel by si takéto zmeny vidieť aj od politického vedenia krajiny? Chystáš sa v septembri voliť?
Určite, chystám sa voliť. Je to predsa naša občianska povinnosť.
Už aj vieš koho?
Áno, už mám nejaké také predstavy o tom, koho budem voliť, ale ešte nie som presne rozhodnutý. Ale mám už predstavu koho.
Čo sú tvoje očakávania?
Mojím prvým kritériom pri výbere politickej strany je, akú kultúru v politike presadzuje. Darmo budú v politike takí ľudia, ktorí sa budú len prekrikovať a nebudú vidieť riešenia v kompromisoch alebo v nejakej spoločnej diskusii. Takto politika podľa mňa nemá vyzerať a takíto ľudia tam nemajú čo byť. Takže toto je pre mňa prvým kritériom, aby sa politická kultúra na Slovensku trošku zdvihla.
Druhým kritériom sú pre mňa hodnoty, ako napríklad zastávanie práv LGBTI+ komunity a podobne. Napríklad aj postoj k školstvu je pre mňa dôležitý, keďže som študentom a plánujem potom možno študovať na Slovensku. No a potom určite aj riešenia pre rodiny.
Ako by sa podľa teba malo prejavovať zastávanie práv LGBTI+ komunity? Čo to pre teba znamená?
Napríklad to, že túto skupinu nezavrhujem a neodsudzujem. Ďalším príkladom môžu byť registrované partnerstvá. Myslím si však, že ešte chvíľu potrvá, kým bude slovenská spoločnosť na takéto niečo pripravená. Každý z nás sa môže zastať týchto práv už len tak, že keď vidí homosexuálny pár ísť po ulici, tak na nich nebude zazerať alebo im nepovie, nech sa dajú z tejto choroby, ako to mnohí nazývajú, liečiť.
Vnímaš tieto voľby ako dôležité pre Slovensko?
Ja vnímam každé voľby ako dôležité. Či do Národnej rady Slovenskej republiky, alebo keď volíme prezidenta Slovenskej republiky, alebo sú to komunálne či župné voľby. Každé z nich sú dôležité.
Vo voľbách odovzdávame svoj hlas a niekoho poverujeme tým, aby riadil naše fungovanie na tých jednotlivých úrovniach. Je to niekto, kto má na zodpovednosti riadiť našu spoločnosť, uberať ju nejakým smerom, takže každé voľby sú z môjho pohľadu dôležité a je potrebné ísť voliť.
Motivuješ aj ľudí vo svojom okolí a prehováraš ich, aby išli voliť?
Áno, snažím sa viesť k takému aktívnemu občianstvu. Robím aj množstvo projektov zameraných na túto tému, napríklad modelový parlament Slovenska, ktorý organizuje LEAF Academy. Na základe modelového parlamentu som sa rozhodol zapojiť aj do rôznych podobných projektov.
Snažím sa aj takto načerpať nejaké nové skúsenosti, ktoré by som mohol odovzdať mojim rovesníkom. Niektorí sú síce takí, že sa im nechce alebo hovoria, že načo ísť voliť, aj tak sa nič nezmení. Ale ja mám v tomto optimistický názor, že treba ísť a možno sa to naozaj zmení. Treba očakávať zmenu.
V čom okrem zúčastňovania sa na voľbách sa podľa teba prejavuje aktívne občianstvo a prečo je pre teba dôležité?
Je to taký veľmi zaujímavý prvok v našej spoločnosti, lebo benefit z aktívneho občianstva má v podstate skoro každý. Lebo ak sme aktívnym občanom, tak to nerobíme len pre seba, ale robíme to aj pre komunitu – či už v našom meste, obci alebo pre komunitu školy alebo podobne.
Vždy tým v niečom posilníme nielen seba, ale aj ostatných a vieme sa naučiť kopec nových vecí, o ktorých by sme možno ani nepovedali, že sa ich niekedy v živote naučíme a využijeme ich. Je to taký princíp toho, že možno na začiatku neviem, na čo mi to bude alebo prečo to vlastne robím, ale myslím si, že potom keď už naozaj vykonávame nejakú činnosť v spoločnosti, tak v istom bode uvidíme, prečo to dávalo zmysel.
Na akých platformách sleduješ politické dianie?
Hlavne doma v televíznych správach. To je také miesto, kde najčastejšie sledujem politické dianie. Potom je to hlavne Instagram, kde sledujem profily určitých politikov alebo strán.
Takže nejdeš cez klasické médiá, ale sleduješ priamo konkrétnych politikov?
Predsa cez tie médiá je to iné. Nie každé médium to podá rovnakým spôsobom. Jedno povie, že je to čiernobiele, druhé že je to bieločierne, takže idem rovno po zdroji.
Keď vravíš, že doma pozerávaš správy, tak sa doma aj spolu rozprávate o politike a vašich politických názoroch?
U nás to je nekonečná debata. Náš každý nedeľný obed sa začína reláciou O 5 minút 12 na RTVS a pokračujeme pozeraním Na telo. To je náš nedeľný rituál, náš pokojný nedeľný obed, bez toho sa nezaobídeme.
Darmo budú v politike takí ľudia, ktorí sa budú len prekrikovať a nebudú vidieť riešenia v kompromisoch alebo v nejakej spoločnej diskusii.
Keď je politika pre teba takouto vášňou, máš do budúcnosti aj nejaké politické ambície?
Mal som, ale už to zo mňa postupne opadlo. Ale možno už zase naberám presvedčenie, že niekto by to tam mal zmeniť. Nevravím, že ja, ale určite by tam mal prísť niekto taký, kto by to tam prekopal, možno až od základov.
Čo by si chcel vidieť, že sa na Slovensku zmení a bude tu inak?
Tak tých vecí je veľa, ktoré by na Slovensku mohli byť lepšie a inak. Nie všetko sa však dá zmeniť, postavme sa k tomu realistickejšie.
Ale čo by som určite chcel vidieť, sú zmeny v rezorte školstva. Naše školstvo teraz funguje až, povedal by som, na takom systéme, že ktoré vlády tvoria vládnu koalíciu, tak podľa toho máme aj školstvo a stále sa to mení. Školstvo by sme mali nejak zjednotiť a nechať ho, nech nejak pracuje dlhšiu dobu, nie iba to jedno volebné obdobie, a potom zas príde niekto iný a zase to zmení. Urobiť školstvo takým stabilnejším a napraviť nedostatky, ktoré tam máme teraz.
Čo sú podľa teba tie nedostatky v školstve?
Určite by som zmenil učebné osnovy. Toľko učiva, koľko sa učí a možno niektoré tie témy sú až nadbytočné alebo prebytočné, niektoré by stačilo zrezať len na polovicu a naopak, niektoré témy pridať.
Čo by si pridal?
Určite by som pridal možno takú kontroverznú sexuálnu výchovu a nejakú náuku o vzťahoch. Že naozaj, tam je náš kameň úrazu potom. Už ani nie tak tá sexuálna výchova, skôr tá vzťahová, pretože nevieme spolu vychádzať, keď máme vzťahy, tak sa rozpadajú, alebo tu máme domáce násilie a podobne. Takže na toto by som potlačil a toto by som chcel, aby tam bolo. Toto vidím ako taký náš najväčší prúser a niečo, čo tam chýba.
Aké hodnoty by si chcel, aby mala budúca vláda?
To je veľmi ťažká otázka, pretože stále potrebujeme niečo iné a ten priestor je obmedzený. Napríklad keď bol covid, tak sa riešil len ten a teraz, keď je energetická kríza, tak sa riešili len energie a vždy je takto niečo v popredí a ten priestor je na niečo vymedzený a zároveň obmedzený. Lenže vtedy sa zabúda na to, že sú tu aj veci, ktoré sa dejú v úzadí.
Ocenil by som, keby tu bola vláda, ktorá vie riešiť aj akútnu krízu, ale vidí súčasne aj ostatné šance a príležitosti a vie sa ich chopiť. Riešiť nielen krízu, ale vytvoriť aj tím odborníkov, ktorí sa budú venovať aj tomu, čo je tam na pozadí.
Čo sú tieto veci, ako hovoríš na pozadí, ktorým by sme sa mali dlhodobo venovať?
Tak napadá mi napríklad reforma v súdnictve, kde máme tiež veľké medzery a chcelo by to veľkú reformu. To vidím ako takú naozaj veľkú výzvu, ktorej sa treba chopiť. Hoci teraz to už čiastočne riešili, ale stále sú tam veľké medzery. Napríklad to, že súdne procesy trvajú veľmi dlho a obdivujem tých, ktorí ich riešia, lebo je to naozaj ťažká práca, ale v niečom by sa to mohlo urýchliť a myslím, že by stačilo menej byrokracie.
Nehovorím teraz o najzávažnejších prípadoch, ako bol napríklad prípad vraždy Kuciaka a Kušnírovej, ale súdne procesy, ktoré sa vyskytujú častejšie a riešia sa na okresných súdoch, tie by mohli byť o niečo zrýchlené.
Keby si ty mohol byť ministrom, aký rezort by si chcel riadiť a čo by bolo tvojou ministerskou témou?
Mňa hrozne láka to školstvo, takže určite by to bolo ministerstvo školstva a prepracovanie osnov. Lebo naozaj niektoré sú už neaktuálne a učí sa tak už roky. To treba zmeniť a dať tomu nový nádych.
Tiež využívať na hodinách nové metódy. Možno spoločne s naším klasickým výkladom, ktorý teraz používa drvivá väčšina učiteľov, aplikovať aj nové metódy vo vzdelávaní. Viac diskusií, viac otvorených hodín, viac práce s videom a podobne. Možno na konci nejakej lekcie nepísať test, ale urobiť k tomu diskusiu, kde budú žiaci diskutovať o tom, čo sa naučili a čo si o tom myslia.
Teraz sa často hovorí o tom, že prežívame obdobie rôznych kríz. Ktorú z nich vnímaš ty ako najciteľnejšiu?
Krízy vždy boli a budú a aj my sami máme nejaké osobné. Určite keď máme aj celospoločenskú krízu, tak to napomáha aj vzniku tých osobných. Ja za najciteľnejšiu považujem tú ekonomickú. Rapídne nám stúpla inflácia a aj na tých cenách vidíme, že to rastie. To som aj ja sám pocítil asi najviac.
Vaša rodina to napríklad cíti? Rozprávate sa o tom doma?
Musím povedať, že v tomto máme veľmi dobrých rodičov a snažia sa nám dať všetko. Ale nie sme rodina, ktorá si môže dovoliť úplne všetko a tiež sa pozeráme na to, či niečo nie je predražené. Snažíme sa tak vychádzať, aby nám to nejak vyšlo a vedeli sme ísť ďalej.
Obdivujem mojich rodičov, ako to všetko dokážu utiahnuť, lebo veď ja som potreboval z jednej strany nový notebook, potom brat potreboval lepší internet, potom nový mobil a podobne. Za toto si ich veľmi cením, ako to s nami zvládajú. Aj preto tu teraz pracujem, aby som im vedel s týmito vecami aj pomôcť. Takže takto, rozhodne tá ekonomická kríza je veľmi prítomná.
Čiže si sa rozhodol pre brigádu aj preto, aby si sa mohol tiež podieľať na svojich výdavkoch?
Rozhodne sa im snažím pomôcť čo najviac, aj doma nejakými prácami a preto aj pracujem. Nie sme na tom zle, ale zas nemáme na to, aby sme sa mohli rozťahovať.
Ovplyvňuje toto zdražovanie aj nejaké tvoje plánovanie budúcnosti?
Možno nie každý z nás ale väčšina z nás chce mať rodinu a nejaký dom alebo pekný byt, ale už teraz si viem predstaviť, že to nebude také ľahké a naozaj treba dlhodobo šetriť a robiť si úspory, aby sme mohli žiť v tom bývaní na takej úrovni, ako si predstavujeme, že by sme mohli žiť.
Aký je život v Klenovci?
Klenovec je malá dedinka v údolí obklopená horami, takže život je tam úplne bežný. Tatko je poľnohospodár, tak aj v tomto sa mu snažím vo voľnom čase pomáhať, takže my máme vždy plné ruky práce. Aj okolo domu, okolo záhradky.
Ako vnímaš politické debaty v tomto svojom okolí?
Tak napríklad s rodičmi máme úplne odlišné politické názory. U nás panujú skôr také konzervatívnejšie názory, keďže sme kresťanská rodina a vlastne všetci sme kresťania, aj celý Klenovec je tak nábožensky založený, tak sú tie názory naozaj konzervatívnejšie. Ja v tom vidím aj to, prečo je to dobré, ale vidím tam aj to, v čom by to mohlo byť iné.
Vidím, prečo volia toho, koho volia, že je to pre nich strana, ktorá zapadá do ich hodnôt alebo kritérií, ktoré majú a vidím, že spoločnosť je tam tak nastavená a vnímajú, že zastupovanie konzervatívnych hodnôt je pre nich benefit. A naopak, strana, ktorá ponúka niečo iné, má zasa benefit pre mňa.
Takže si vôbec nerozumiete.
Nerozumieme si, ale je to potom zaujímavé viesť tie dialógy.
Predpokladám, že tvoje názory sú liberálnejšie. Ako si si ich vytvoril, kto alebo čo ťa v tom najviac ovplyvnilo?
Názor si človek nevytvorí zo dňa na deň. Tvorenie názorov je proces, ktorý trvá kratšie či dlhšie. Je závislý na tom, aké máme skúsenosti, v akom prostredí sa pohybujeme, ako poznáme samého seba a ako prijímame informácie, teda, či využívame kritické myslenie. Ja som svoje názory budoval na tom, aký som. Snažím sa byť veľmi bezkonfliktná osoba. A to, že je niekto iný, nie je dôvod na vyvolanie konfliktu.
Vraj si aktívny aj v miestnom cirkevnom zbore. Ako vnímaš prepojenie medzi svojím náboženským prežívaním a liberálnymi názormi?
Áno, som tam aktívny. Minulý rok som bol vedúci na detskom tábore a tento rok tomu nebude inak, aj napriek mojej práci. Tiež som vo vnútro-misijnom výbore, ktorý plánuje a uskutočňuje vnútornú misiu.
Uplatňujem takzvaný historicko-kritický pohľad. To znamená, že skutky, ktoré sú považované za hriech, ako napríklad už spomínaná LGBTI+ komunita, je hriech iba v danej situácii. Nepovažujem automaticky všetkých LGBTI+ ľudí za hriešnikov alebo podobne. Takými sú iba tí, ktorí sa takto správajú v danej situácii.
Zdroj titulnej fotografie: Zmudri/Barbora Girmanová
