Peter a Dávid sú kamaráti a spolužiaci z kamenáriny v Leviciach. Na Strednej odbornej škole techniky a služieb by ste však už odbor „kamenár“ nenašli. V meste jej ale aj tak nikto nepovie inak, ako kamenárinu si ju dokonca viete aj vygoogliť.
„Kedysi to bola kamenárska škola, ale to bolo už veľmi dávno. Teraz máme nové študijné odbory. Síce študujeme ako dopraváci, ale stále nám hovoria „kamenári“,“ hovorí s úsmevom Dávid.
Obaja majú pred sebou maturitný ročník, potom chcú pokračovať na univerzite v Žiline. „Je to dosť fajn škola na náš odbor, máme tam veľa možností,“ zamýšľa sa Dávid, ktorý by sa chcel venovať železničnej doprave. Peťo sa pozerá skôr na ekonomické odbory, chcel by pokračovať v elektronickom obchode a manažmente.
Voliť budú v septembri v parlamentných voľbách prvýkrát a uvedomujú si, že sa od toho bude odvíjať ich budúcnosť. „Ak sa znovu zvolí Smer alebo fašisti, ja tu neostanem. Odídem. Je pre mňa nepochopiteľné, že si ľudia volia fašistov,“ hovorí Peťo. Nepáči sa mu, ako takíto politici útočia na ľudí a vyjadrujú sa v parlamente, či to, že nemajú vecné názory.
Dúfajú, že atmosféra na Slovensku sa po voľbách zmení a v parlamente budú ľudia, „ktorí sa vedia dohodnúť“. Čo očakávajú od budúcej vlády, ako by sa podľa nich malo zmeniť školstvo a v čom by sme si podľa nich mali brať príklad z Lotyšska?
Nerozmýšľali ste o štúdiu na školách v zahraničí?
Peťo: Keď, tak o nejakých školách v Čechách. Neviem, či by som vedel takto odísť, neviem si to predstaviť. Ale možno keby bola nejaká fakt dobrá škola s dobrými podmienkami, asi by som išiel.
Dávid: Ja sa na to pozerám tak, že keď mám tú možnosť, tak radšej idem ešte vyštudovať na Slovensku. Aj výška v Žiline je na celkom vysokej úrovni, takže idem tam a mám pokoj. Aspoň mám bližšie kamarátov aj rodinu. Je to dobré, vyštudovať aj v zahraničí, to je zase iná úroveň. Ale keď môžem byť ešte teraz na Slovensku, tak tu ostanem.
Máte za sebou aj zahraničné študijné pobyty v Lotyšsku či na Cypre. Videli ste tam nejaký rozdiel oproti tomu, ako vyzerajú stredné odborné školy u nás?
Dávid: Tam sme boli v rámci praxe počas dvojtýždňového Erasmu. Na Cypre sme praxovali na lodi.
Peťo: Pôvodne sme tam mali robiť niečo úplne iné, ale bolo tesne po covide a firmy odmietli zobrať praktikantov, pretože by sa im to na dva týždne neoplatilo. Takže nám narýchlo vybavili prax na lodi, kam sme chodili pracovať na niekoľko hodín denne.
Zažili ste podobné pobyty aj v iných krajinách?
Dávid: Ja som bol ešte aj v Turecku a teraz v máji som bol v Nórsku.
Bola to vždy prax, alebo ste niekedy išli aj do škôl?
Dávid: V Nórsku sme boli cez nórsky grant, čo je niečo iné. Tam sme riešili zelené energie a boli sme viac aj s našimi rovesníkmi. Oproti nám to bol obrovský rozdiel. Školský systém tam bol úplne o inom, všetko mali moderne vybavené a pracovali s novými technológiami. Ale to je jasná vec, lebo tam majú viac peňazí a oveľa viac investujú do školstva. Na Cypre ani v Lotyšsku sme neboli s našimi rovesníkmi.
Máte medzi vašimi kamarátmi alebo známymi aj niekoho, kto plánuje odísť študovať do zahraničia?
Peťo: Ja mám kamarátku, ktorá ide študovať do Česka, ale mám aj starších kamarátov už vyštudovaných – napríklad jeden kamoš chodil na letectvo do Amsterdamu. Aj on mi hovoril, že tá mentalita sa nedá porovnať. Tam sa nikto nestaral do druhých, nechal ich žiť si svoj život, čo je oveľa príjemnejšie.
Dávid: Ja mám veľa kamarátov, ktorí by aj chceli ísť študovať do zahraničia, ale vidia tam problémy, ako napríklad to, že by odišli od rodiny alebo by pre nich bolo ťažké zohnať na to peniaze. Takže idú radšej do Bratislavy a sú bližšie k rodine a aj finančne ich to lepšie vyjde.
Sú Levice mestom, v ktorom mladí ľudia ostávajú?
Dávid: Nemyslím si, lebo tu nie je toľko možností. Veď aj výšku máme najbližšiu v Nitre. Poznám veľa ľudí, ktorí odchádzajú do Rakúska alebo do Česka.
Peter: Alebo aj len do Nitry.
Dávid: Áno, aj v rámci Slovenska odídu za prácou alebo za školou a tam už ostanú. Tu je len jeden priemyselný park, v ktorom je práca za pásom, čo dnes ľudí nezaujíma, takže radšej odcestujú niekam inam.
Vy vidíte svoju budúcnosť na Slovensku?
Peťo: S aktuálnou politickou situáciou nie, ale uvidíme po voľbách, koho si ľudia zvolia. Od toho sa bude všetko odvíjať. Ak sa znovu zvolí Smer alebo fašisti, neostanem tu. Odídem. Je pre mňa nepochopiteľné, že si ľudia volia fašistov.
Čo ťa na tom najviac vyrušuje?
Peťo: To, ako sa správajú, ako mútia atmosféru v spoločnosti, že štvú ľudí proti sebe. Klamú ľudí, zavádzajú, neštítia sa ničoho. To, ako útočia na ľudí, nevedia sa v parlamentne normálne vyjadrovať, nemajú vecné názory. Všetko, čo robia, mi vadí.
Dávid: A najhoršie je to, že im to ľudia všetko zožerú, hlavne tí dôchodcovia.
Peťo: Stačí, že si dajú na bilboardy heslo „slovenské žito, slovenský chlieb“ a ľudia idú za nimi.
Dávid: Ale aj medzi mladými sa nájdu takí, ktorí ich vedia podporiť, čomu už vôbec nerozumiem. Alebo poznám aj kamarátov, ktorí by volili Fica, ale fakt nerozumiem, čo ich k tomu motivuje. Či sa boja niečoho nového a radšej zvolia niekoho, kto už tam bol 10 rokov a nič reálne dobré pre Slovensko neurobil?
Peťo: Musí sa to odvíjať aj od strachu tých ľudí. Mňa to aj zaujímalo, prečo ľudia idú voliť takéto strany. Tak som si vravel, že sa popýtam starších aj mladších ľudí a spravím si na to názor. Keď som sa pýtal takých ľudí okolo 50 – 60 rokov, tak hovorili, že oni by aj volili niekoho iného, ale boja sa, že to tu bude zase také, ako pri tej vláde, čo bola naposledy. Obávajú sa, že tu bude zase chaos, že sa budú vkuse hádať, budú presadzovať zákony na poslednú chvíľu a podobne. Takže si chcú zvoliť radšej niečo, čo už poznajú.
Budú podľa vás tieto voľby pre Slovensko dôležité?
Dávid: Dúfame, že áno a že prinesú nejaký zlom a príde niečo nové, niečo dobré nové. Lebo to, čo tu bolo teraz, to bol podľa mňa taký prešľap. Veľa toho nasľubovali a niečo sa možno zmenilo, ale nešlo to dobrým smerom. Dúfame, že to bude už len lepšie.
Takže hoci idete voliť prvýkrát, už ste z politiky sklamaní?
Dávid: Tak doteraz sa vlastne nič dobrého nestalo, že by sme si povedali: „Super, toto je skvelá vláda.“
Ste v týchto postojoch ovplyvnení svojimi rodinami?
Dávid: Moji rodičia to príliš neriešia, lebo už nedôverujú politikom a keď, tak by volili Pellegriniho. Takže ja sa snažím od nich diferencovať.
Peťo: Ja to mám tak, že ja som ten, kto do rodiny prináša tieto politické názory. Žijem len s maminou a mali sme spolu veľa diskusií, v ktorých som sa snažil jej ukázať, aké sú možnosti. Počúvala ma a bol som rád, keď sama povedala, že vlastne nerozumie, ako mohla v minulosti voliť niektoré strany. V tomto je super, že má otvorenú myseľ a nechá si vysvetliť. Ale s otcom je to také, že jemu by som to nevedel vysvetliť. Vypočul by ma, ale aj tak by si urobil po svojom.
Otvárate takéto diskusie aj na rodinných oslavách?
Dávid: To určite nie. Tam je vždy viac ako desať ľudí a to je hneď viac ako sto názorov, k tomu alkohol a to nemá zmysel.
Peťo: Na oslavy to neťahám ani ja, iba by sa pokazila nálada.
Dávid: Doma sa o tom bavíme skôr vtedy, keď pozeráme politické diskusie.
Ste už rozhodnutí, koho budete voliť?
Dávid: Ešte nie. Myslím, že to budem vedieť týždeň pred voľbami, lebo to sa bude ešte všetko vyvíjať.
Peťo: Ja som už dlhšie rozhodnutý.
A čo je pre vás pri tom výbere dôležité?
Dávid: Mladí ľudia.
Peťo: Určite. Aby doniesli nejaký závan mladých ľudí. Tiež, aby boli tí ľudia odborníci a aby vedeli, čo robia. Aby sa nestalo, že ministra financií bude robiť človek, ktorý nemá vlastný bankový účet. Takže aby bol aspoň nejaký odborník na tú tému, ktorej sa venuje.
Aby boli slušní a nenapádali sa navzájom a aby aj keď ich niekto napadne, vedeli na to vecne reagovať. Aby sa nesprávali tak, ako teraz bohužiaľ väčšina politických strán. Je tu kultúra, v ktorej chce každý len útočiť a dehonestovať oponenta a ja si nemyslím, že by to takto malo byť. V tomto sú podľa mňa Slováci taká rarita v Európe, že sme takí strašne nedôverčiví a veľmi sa bojíme nových vecí. A veľakrát sa zbytočne bojíme.
Obaja hovoríte, že by ste chceli, aby to bol niekto mladý a zároveň, aby to boli odborníci. Nemáte ale potom obavy, že keď to budú mladí ľudia, tak nebudú dostatočnými odborníkmi v daných odboroch?
Peťo: Tak samozrejme, že by som nevolil nejakého dvadsaťročného chalana, ktorý práve vyštudoval, lebo on asi ešte nebude mať nejaké skúsenosti. Ale mladý človek je pre mňa aj nejaký štyridsiatnik, tridsiatnik.
Dávid: Jasné, niekto taký, kto už má niečo odrobené, má už niečo za sebou. Samozrejme, nie úplne najmladších ľudí.
Peťo: Pre mňa sú dôležité aj nejaké programy strán a ich vyjadrenia.
Dávid: Ja programy vôbec nečítam, lebo podľa mňa si tam môžu hocičo napísať. Ale rozhodujúce je pre mňa to, ako tí ľudia vystupujú na verejnosti, ako sa správajú a ten nejaký pocit z nich.
Je tým pádom pre vás politická kultúra dôležitejšia, než konkrétne riešenia?
Dávid: Problém je, že na Slovensku to nefunguje ani z jedného ani z druhého konca. Čiže najskôr si urobiť poriadok v tom, ako to funguje v parlamente medzi ľuďmi a až potom, aké riešenia prinesú.
Jasné, je to dôležité, ale kým tam nebude poriadok, tak nebude fungovať ani to, čo chcú presadiť. Najskôr nech funguje parlament na sto percent a nech sa poslanci medzi sebou nehádajú a potom nech riešia veci.
Peter: Politika je sféra, kde sa musí riešiť viacero problémov naraz. Podľa mňa by si mali urobiť poriadok, aby sa nehádali a potom riešiť aj sociálny systém či zdravotníctvo a prinášať vecné riešenia, ktoré nebudú len naoko pre voličov.
V ktorých oblastiach by Slovensko potrebovalo najviac takéto vecné riešenia?
Dávid: Za nás určite najviac v školstve. Začal by som tam, pri mladých ľuďoch, pretože sa málo investuje do školstva, pritom tam sú piliere spoločnosti. Aby sa zlepšila kvalita a obsah vzdelávania.
Peter: Za sto rokov sa strašne veľa vecí zmenilo a inovovalo, ale školský systém je za tých sto rokov stále taký istý. Potrebujeme to prispôsobiť modernej dobe. Učíme sa veľa vecí, ktoré sú už podľa mňa zbytočné a neučíme sa také, ktoré by mladí ľudia potrebovali. Napríklad finančná gramotnosť, zdravá výživa, viesť mladých ľudí k športu.
V tomto sú podľa mňa Slováci taká rarita v Európe, že sme takí strašne nedôverčiví a veľmi sa bojíme nových vecí. A veľakrát sa zbytočne bojíme.
Dávid: Školstvo je podľa mňa základný pilier, od ktorého sa potom odvíja všetko v štáte. Keď sú ľudia v štáte hlúpi, tak to nemôže fungovať. Myslím, že na základných a stredných školách to stagnuje už dlho a mladí ľudia potom nemajú toľko možností a nevedia sa odraziť.
Osnovy sú zastarané a neprispôsobené trhu, takže mladí sa potom nevedia uplatniť. Napríklad naša škola sa snaží a prináša nejaké inovácie, napríklad modernizáciu laboratórií či napojenie veľkej počítačovej miestnosti na solárne panely, lenže je to o iniciatíve jedného človeka.
Kto u vás prichádza s takýmito nápadmi?
Dávid: Jedna zamestnankyňa školy, ktorá zapojila školu aj do Nórskych grantov a hľadá možnosti, aby sa škola zapájala do všetkého, do čoho sa dá.
Takže keď je tam jeden angažovaný človek, tak to robí rozdiel?
Peter: Určite áno. Ona ako prvá doniesla takéto možnosti do Levíc, napríklad aj Erasmus. Ale chcelo by to zmeny, ktoré by prichádzali do celého školstva, nielen takto vďaka jednému človeku.
Čo okrem tohto by sa podľa vás malo na Slovensku zmeniť?
Dávid: No za mňa určite politická kultúra. Aby sme sa nemuseli za našich politikov hanbiť, ani keď idú niekam do zahraničia. Aby bola politická úroveň trošku vyššia a mohli sme sa o nich normálne baviť, nie len nadávať.
Jasné, je veľa sfér, v ktorých by sme sa potrebovali zlepšiť, napríklad aj doprava a stav našich ciest.
Je toho veľa, ale základ je, že sa niekde musí začať, a to by podľa mňa malo byť školstvo a zdravotníctvo. Uvidíme, aj naša levická nemocnica je v katastrofálnom stave. Zo všetkého to vidíme, že naše školstvo a zdravotníctvo by potrebovali zmenu.
Peter: Podľa mňa treba zlepšovať každú sféru. Zdravotníctvo, školstvo, dopravu, sociálny systém, akékoľvek služby občanom. A určite nemôžeme tolerovať žiadnu korupciu. Ak je niekto skorumpovaný, tak nech za to prevezme zodpovednosť.
Ako si myslíte, že tu v Leviciach dopadnú voľby?
Peter: Podľa toho, čo vidím, tak to tu asi vyhrá Smer v tesnom závese s PSkom.
Pociťujete aj vo vašom živote nejaký vplyv inflácie?
Dávid: Určite áno. Veď to cíti každý, kto chodí na nákupy a kto nie je nejaký extra bohatý.
Peter: Neviem, kto to nepocítil. Všetci hovoria, že je to v Európe drahé, ale v cenách nie je taký rozdiel so Slovenskom. Lenže v zahraničí sa platy aj adekvátne zvyšujú, tu sa len zvyšujú ceny. Zatiaľ to nie je likvidačné, ale ak to takto pôjde ďalej, tak to veľa ľudí ešte výraznejšie pocíti.
Ovplyvňuje vás to aj vo vašom premýšľaní o budúcnosti?
Dávid: Ak sa bavíme nejak dlhodobejšie, tak sa snažím nejak si sporiť, ale je jasné, že autá aj nehnuteľnosti budú drahšie, takže určite to bude pre nás náročnejšie.
Ako vnímate pomoc Slovenska Ukrajine?
Peter: Som s tým v pohode. Neviem si predstaviť, že by sa niečo stalo tu a nikto by nám nechcel pomôcť. Pomáhať treba, ale ak to už niekto zneužíva, tak to treba trochu obmedziť a nepomáhať úplne všetkým, lebo vieme, že sem prišli aj takí, ktorí mali peniaze a túto pomoc zneužívali, čím uškodili aj tým ostatným. Aj môj otec pomáhal, mal plný dom ľudí utekajúcich z Ukrajiny, najmä ženy s malými deťmi. V tom som naňho hrdý.
Dávid: Ja som za to, aby sme pomáhali, ale nechcel by som, aby sa nám to nejak vrátilo. Že im pomôžeme zbraňami, ale my sme potom prví na rane, keby sa to malo presúvať ďalej.
Takže určite nejaká pomoc tým chudobným, ktorí sa odtiaľ nevedia dostať, ale tá bojová technika, to je podľa mňa také kontroverzné. Aby nám to potom Rusko nezúčtovalo. Neviem, či je to najlepšie, vo všetkom im pomáhať, darovať im všetku našu techniku. Bojím sa, že sa nám to raz vráti.
Takže máš pocit, že keby sa niečo stalo, tak nám nepomôžu ani spojenci z NATO?
Dávid: Tak keďže sme prví na rane, tak budeme pre nich ľahký cieľ. Ja sa snažím to čo najmenej riešiť, lebo ja som úplne proti tomu, aby sa vôbec viedla nejaká vojna.
Peťo: Ty si pacifista?
Dávid: Asi hej. Myslím, že dnes to ani inak nejde. To najhoršie je ale podľa mňa to, že Putin odmieta s kýmkoľvek rokovať. S takými sa nedá nič robiť.
Peťo: Počul som taký jeho výrok, keď sa ho pýtala jedna redaktorka, či by bol ochotný v prípade núdze použiť jadrové zbrane. On jej odpovedal „Jadrové zbrane sú dobrý nástroj, ale zničí to svet. Lenže na čo má byť svet, v ktorom nie je Rusko, naše silné Rusko?“. Tak sa pýtam, ako je to možné, že takýto človek má možnosť mať v rukách jadrové zbrane.
Je to obrovská zem, prečo im to nestačí? Prečo majú stále potrebu parazitovať na iných krajinách?
Keď sme boli teraz v Lotyšsku, videli sme ich silnú podporu Ukrajiny. Rozprávali sme sa o tom a oni nám povedali, že zažili ruskú agresiu, vyháňanie ľudí do gulagov, strieľanie chlapov aj matiek s deťmi, že zažili desivé zverstvá.
Dávid: Áno, oni nás vzali priamo do múzea Ruskej okupácie.
Peťo: Presne tak, všetko nám ukázali a hovorili, že oni chcú pomáhať Ukrajine, pretože si uvedomujú, že keby Ukrajina padla, tak oni sú ďalší na rane. A možno keby si aj ľudia na Slovensku uvedomili, čo všetko stvárali Rusi, keď tu boli a okupovali Slovensko, tak by to tu vyzeralo inak.
Ako inak?
Peťo: Myslím si, že keby sme tu v 68. roku nemali ruskú okupáciu, tak by sme sa dnes nemuseli o niektorých témach ani baviť, pretože by to tu bolo ako vo Švajčiarsku. Strašne by sme napredovali a je to podľa mňa aj dôvod, prečo sú dnes také obrovské rozdiely medzi nami a Rakúskom. Sme šikovný a pracovitý národ, ale keď nám to nebolo umožnené, tak sa to nedá.
Ale od zmeny režimu už prešlo viac ako 30 rokov. Nemyslíte, že by sme už mali byť niekde inde?
Peťo: Myslím, že sme v tom období po páde komunizmu boli veľmi naivní a uverili sme Mečiarovi, ktorý tvrdil, že sa budeme mať dobre. Ľudia boli, a bohužiaľ aj sú, naivní a stačí im len nasľubovať.
Nebudú aj teraz voliť naivne?
Peťo: Ja si myslím, že budú.
Dávid: Podľa mňa ľudia len prejdú od Fica k Pellegrinimu a bude tu aj tak to isté, čo bolo.
Peťo: Ale mám nádej v tom, že mladí ľudia budú voliť aj zo zahraničia a to môže urobiť ďalších 10 percent. Viem, že veľa mladých ľudí, ktorí sú v zahraničí, by tu chcelo žiť a rozvíjať sa, len čakajú na to, že to tu bude inak fungovať.
Zdroj titulnej fotografie: Zmudri/Barbora Girmanová
