Na Blízkom Východe spory medzi krajinami siahajú hlboko do histórie. Aj Izrael a Irán majú bohatú spoločnú históriu, ktorá pokračuje do dnešných dní. Napätie medzi nimi vyeskalovalo 12. júna 2025, kedy Izrael zaútočil na Irán. Čo sa tam deje, prečo a ako to ovplyvní iné konflikty vo svete?
Čo sa v Q&A dozvieš?
- Aký vzťah majú Izrael a Irán?
- Čo sú to proxy vojny a ako vyzerajú tie, ktoré proti sebe vedú Izrael a Irán?
- Čo sa deje medzi Izraelom a Iránom teraz?
- Kto pri útoku zomrel?
- Ako ovplyvní vojna medzi Izraelom a Iránom vojny v Gaze a na Ukrajine?
- Ovplyvní vojna medzi Iránom a Izraelom aj Slovensko?
Aký vzťah majú Izrael a Irán?
Izrael a Irán spočiatku vychádzali dobre. Irán uznal Izrael de facto ako štát už v roku 1950, teda len necelé dva roky po jeho vzniku v máji 1948.
Uznanie štátu de facto znamená, že štát fakticky existuje a funguje, ale oficiálne ho neuznávam ako plnohodnotného člena medzinárodného spoločenstva.
Prečo spolu vychádzali? Obe krajiny z dobrých spoločných vzťahov ťažili. Izrael ropu a Irán zbrane. Okrem toho mali spoločné obavy z vplyvu radikálnych islamistov.
V Iráne vládol v tom čase šach Mohammad Rezá Pahlaví. Ten spolupracoval so Západom a USA. Ropu, ktorej je v Iráne veľa, vymieňal za modernizáciu krajiny v západnom štýle. Izrael taktiež spolupracoval a do dnešných dní spolupracuje so Západom a USA.
Západné reformy aj luxusný život šacha sa nepáčili moslimskému obyvateľstvu Iránu, ktoré ich pokladalo za svetské. Zároveň však protestovali aj proti čoraz autokratickejšiemu režimu šacha Pahlávího – najmä po prevrate z roku 1953, ktorý podporovali USA aj Veľká Británia, sa iránsky režim zmenil z demokracie na čoraz brutálnejšiu diktatúru.
Tvárou odporu sa stal ajatolláh Rúholláh Músaví Chomejní, revolucionár a islamský duchovný vodca, ktorý bol nútene v exile.
Exil je nútený alebo dobrovoľný pobyt mimo vlastnej krajiny, najčastejšie z politických dôvodov. Osoba v exile, teda exulant, opustila svoju vlasť, pretože by jej tam hrozilo prenasledovanie, väzenie, smrť alebo iný útlak – často zo strany vlády alebo iného mocenského režimu.
Chomejní sa postavil proti Pahlavího vláde a spolu s nespokojnými obyvateľmi a za pomoci Revolučných gárd zvrhli šacha. Tým padla aj vzájomná spolupráca medzi Iránom a Izraelom. Z Iránu sa stala silno náboženská islamská republika, ktorá neuznáva existenciu Izraelu.
Po iránskej revolúcii v roku 1979 začali vzťahy krajín nielen chladnúť, ale boli aj čoraz viac napäté.
Nová iránska vláda bola od počiatku nepriateľská voči Izraelu a Spojeným štátom, prerušila diplomatické styky s Izraelom a ukončila spoluprácu na ropovode. Iránsky vodca ajatolláh Chomejní priniesol novú náboženskú politiku založenú na islame, ktorá považovala Izrael za nástroj Západu, cudzí štát v regióne a príčinu útlaku moslimov v Palestíne.
Čo sú to proxy vojny a aké vedú Izrael a Irán?
Proxy vojna je konflikt, kde hlavní protivníci bojujú „prostredníctvom niekoho iného“, nie priamo medzi sebou. Predstav si to tak, že máš konflikt so spolužiakom v škole, no namiesto toho, aby ste si to vyriešili medzi sebou, posielaš svojich kamošov, aby mu robili zle a šikanovali ho.
To isté sa deje medzi Izraelom a Iránom.
Irán vojensky podporuje organizácie ako Hamas, čo je palestínske teroristické hnutie. Vzniklo v Pásme Gazy a vládne v nej od roku 2006, kedy vyhralo parlamentné voľby. Odvtedy sa však voľby neopakovali a Hamas vládne autokraticky. Jeho cieľom je zničiť Izrael.
Irán taktiež podporuje Hizballáh, čo je politická a vojenská organizácia, ktorú väčšina západných krajín taktiež považuje za teroristickú organizáciu. Tvoria ju moslimovia hlásiaci sa k šíítskej vetve islamu. Vznikol v roku 1982 počas Libanonskej vojny, v ktorej Izrael zaútočil na Libanon. Tento útok bol odpoveďou na pokus o vraždu izraelského veľvyslanca vo Veľkej Británii.
Hamas aj Hizballáh zdieľajú s Iránom spoločný cieľ, vymazať z mapy Izrael. Irán taktiež podporuje Húsiov, vojenskú organizáciu jemenských povstalcov, ktorí taktiež zvyknú útočiť na plavidlá patriace Izraelu v Červenom mori.
Aj Izrael podporuje skupiny, ktoré zase rebelujú proti Iránu ako napríklad Ľudoví mudžahedíni Iránu (Mujahedin-e Khalq).
Ľudoví mudžahedíni vznikli po revolúcii v Iráne a snažia sa o zvrhnutie islamskej republiky.
Izrael tiež vykonáva rôzne tajné operácie. Jednou takou bol zrejme aj počítačový vírus Stuxnet, ktorý v roku 2010 zasiahol iránsky jadrový program. Dodnes však o jeho pôvode kolujú iba špekulácie.
Aby toho nebolo málo, v celom konflikte zohráva dôležitú úlohu aj ďalšia krajina, a tou je Sýria. Irán využíva Sýriu ako dôležitú tranzitnú krajinu na dodávky zbraní a pomoc svojim spojencom, zatiaľ čo Izrael masívnymi leteckými útokmi obmedzuje iránsky vplyv v Sýrii.
Čo sa deje medzi Izraelom a Iránom teraz?
V poslednom čase sa konflikt vystupňoval od proxy vojen k priamym bojom. Oficiálnym dôvodom, prečo Izrael zaútočil na Irán práve teraz, je iránsky jadrový program. Izrael tvrdí, že Irán stavia jadrovú bombu. Irán je podľa niektorých správ mesiace ak nie týždne od výroby bomby. Irán naopak tvrdí, že jeho jadrový program je čisto mierový, že chce iba atómové elektrárne, nie bomby.
Útok Izraelu tiež prišiel iba pár dní po tom, čo Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu, ktorá patrí pod OSN, vydala nezvyčajne ostré stanovisko o iránskom jadrovom programe. Islamskú republiku skritizovala za nedodržiavanie pravidiel, za to že jej inšpektorom nedovoľuje kontrolovať jeho atómové zariadenia, a vyslovila obavy že jeho nukleárny program naozaj nie je celkom mierový.
Táto správa však určite útok Izraelu neodštartovala, takýto útok musel židovský štát plánovať dávnejšie. Izrael dlhodobo vníma hrozbu iránskeho jadrového programu ako existenčnú, vzhľadom na vyhlásenia Iránu o zničení Izraela. O vývine bomby v Iráne však premiér Izraela Benjamin Netanjahu hovorí od roku 1999. Zatiaľ sa jeho obavy nepotvrdili.
Z pohľadu medzinárodného práva je Izraelské použitie sily proti Iránu „takmer určite nezákonné“, uvádza v článku pre Blog of the European Journal of International Law profesor medzinárodného práva Marco Milanovic.
Štáty môžu útočiť na iné krajiny iba keď majú jasný dôvod, ktorý je podložiteľný faktami, že sú v bezprostrednom nebezpečenstve. Môžu taktiež vrátiť útok, pokiaľ na nich zaútočí iná krajina.
Kto pri útoku zomrel?
Útok, ktorý podnikol Izrael na Irán v noci zo štvrtka na piatok 13. júna a nasledujúce vzájomné bombardovanie, ktoré pokračovalo celý víkend, si vyžiadal už stovky civilných obetí a vážnych zranení na oboch stranách. Keďže Izrael a Irán nemajú spoločnú pozemnú hranicu, ostreľujú sa balistickými raketami a dronmi, ktoré lietajú ponad krajiny medzi nimi.
Medzi obeťami Izraelského útoku bolo aj 9 iránskych jadrových vedcov. Aj v minulosti v Iráne zavraždili popredného jadrového vedca, ale to, či išlo o útok zo strany Izraela, sa v tomto prípade nedokázalo.
Ako ovplyvní vojna medzi Izraelom a Iránom vojnu v Gaze a na Ukrajine?
Vojna medzi Izraelom a Iránom môže ovplyvniť konflikty v Gaze a na Ukrajine. V Pásme Gazy sa boja toho, že vojna medzi Izraelom a Iránom odvráti medzinárodnú pozornosť od genocídy, ktorá sa deje na ich území.
Pre Rusko by mohol tento konflikt priniesť výhody, ak by Spojené štáty presmerovali ešte viac zbraní a financií z Ukrajiny do Izraela. Pokiaľ by v dôsledku konfliktov vzrástli ceny ropy z Blízkeho Východu, taktiež by to znamenalo zvýšené príjmy za ropu pre ruskú štátnu pokladnicu.
Na druhú stranu, Irán je jedným z dodávateľov rakiet a samovražedných dronov pre Rusko, ktoré ich používa práve vo svojej vojne proti Ukrajine. Izraelsko – Iránska vojna môže znamenať, že Rusko o tieto dodávky zbraní príde.
Ovplyvní vojna medzi Iránom a Izraelom aj Slovensko?
Hoci je pre nás Blízky Východ pomerne ďaleko, vojna môže ovplyvniť aj nás, napríklad zvyšovaním cien benzínu a nafty. Ak by sa konflikt rozšíril na námorné trasy – Irán už pohrozil zablokovaním celej dopravy z Perzského zálivu – znamenalo by to pre nás tiež omeškanie a predraženie zásielok, ktoré k nám cestujú cez more.
Zvyšujúce sa svetové napätie a rozširujúce konflikty tiež nahrávajú do karát politikom, ktorý majú sklony k autokratickému vládnutiu. Ako? Budú sa tváriť, že práve oni nás od akejkoľvek vojny ochránia.
Ťažko nás však môže ochrániť jednotlivec alebo úzka skupina ľudí. Na obnovenie mieru potrebujeme medzinárodnú spoluprácu.
Zdroj titulnej fotografie: Koláž Zmudri G (getty images)
