Určite si sa už stretol s niekým, kto má rečovú chybu alebo ju možno máš aj ty. Nie vždy musí byť dôvodom na trápenie. Niekedy však výrazne ovplyvňuje tvoj život a chceš sa jej zbaviť. Dá sa to, aj keď už nie si dieťa? Spýtali sme sa v rozhovore logopedičky Mgr. Dárie Rábarovej.
S akými najčastejšími rečovými poruchami sa ako logopedička stretávaš?
Väčšina ľudí si zrejme predstaví pod logopédiou zvukovú stránku reči – s tým sa spája napríklad nesprávna výslovnosť.
Veľmi často sa teda logopédi stretávajú s poruchami zvukovej roviny, kedy ľudia nevedia vysloviť nejakú hlásku alebo skupinu hlások. Klasickým príkladom je rotacizmus, ľudovo nazývaný račkovanie.
Logopédia sa však zaoberá všetkými jazykovými rovinami – slovnou zásobou, porozumením, gramatikou, spájaním slov do viet, “ale aj” pragmatikou, to znamená, ako používame jazyk.
Čo sa týka ostatných porúch, ľudia často chodia k logopédovi so zajakavosťou, poruchami hlasu, ale taktiež ľudia po cievnej mozgovej príhode, to sú pacienti s tzv. neurogénnymi poruchami komunikácie, napríklad afáziou, čiže získanou poruchou reči. Tí môžu mať problém s tvorbou aj s porozumením reči.
Ja sa v mojej praxi najčastejšie stretávam so symptomatickými poruchami reči. Sú to poruchy, ktoré vznikajú v dôsledku iného zdravotného postihnutia – napr. sluchové postihnutie, keďže pracujem s deťmi s inými zdravotnými postihnutiami.
Logopédia má však široký záber a mohla by som o nej hovoriť aj ďalšiu hodinu.
Ako vznikajú poruchy reči? Aká je najčastejšia príčina?
Nedá sa určiť jedna príčina, lebo vždy to je kombinácia faktorov. Do určitej miery má na vývin reči vplyv aj genetika a prostredie, to znamená, ako rodičia aj okolie stimuluje reč dieťaťa.
Najčastejšie navštevujú logopéda ľudia s poruchami výslovnosti. Poruchy môžu vzniknúť v dôsledku toho, že dieťa, ale aj dospelý môže mať napríklad nesprávny zhryz zuboradia, to ovplyvňuje artikuláciu. Niekedy majú deti zväčšenú nosohltanovú mandľu alebo má dieťa oslabenú oromotoriku. Tak, ako máš jemnú motoriku, tak existuje aj oromotorika, čo je vlastne motorika rečových orgánov.
Vplyv má nielen samotná anatómia tela, čiže to, ako sa už narodíš, ale aj dlhodobé používanie cumlíka alebo dojčenie. Špecifickým prípadom je, ak sa dieťa narodí s inou poruchou ako napríklad autizmus, Downov syndróm či detská mozgová obrna, kedy sa čiastočne ráta s tým, že sa môže vyvinúť aj porucha reči.
U dospelých sa stretávame s poruchami komunikácie, ktoré vznikli kvôli cievnej mozgovej príhode alebo inému poškodeniu mozgu.
V takomto prípade sa niekedy musia učiť ľudia reč niekedy aj od začiatku. Napríklad rozumejú, ale nevedia tvoriť reč alebo naopak hovoria, ale nerozumejú. Druhov týchto porúch je však veľmi veľa, a preto neplatí jeden vzorec pre každého.
V akom veku sa dá rečová porucha odbúrať? Existuje nejaká veková hranica, kedy sa už s rečovou poruchou nedá pracovať?
Horná hranica návštevy logopéda nie je určená. Bežne chodia k logopédovi aj dospelí ľudia. Na rečovej poruche sa dá vždy pracovať.
Ťažšie sa však rečová chyba odbúrava v dospelosti ako pri malých deťoch. Keď príde k logopédovi malé dieťa, zvykne si zamieňať r za j alebo l. Keď vyvodíme u dieťaťa hlásku R, začneme ju používať v slovách a dieťa si ju postupom času zafixuje.
Logopéda môže človek navštíviť v hocijakom veku.
Keď už niekoľko rokov robíš niečo zle, ťažšie sa to preúča ako u malých detí, ktoré ten návyk ešte nemajú. To však neznamená, že sa to nedá.
Ja osobne mám skúsenosť s chalanom, ktorý chcel ísť na konzervatórium a potreboval sa správne naučiť vyslovovať R. Začal sa to učiť v deviatom ročníku a bez problémov sa to naučil. Aj keď navštívil logopéda pomerne neskoro, intenzívne na tom pracoval, spravil talentovky a teraz je na škole úspešný.
Je možné odbúrať rečovú poruchu úplne? Napríklad račkovanie.
Račkovanie, alebo teda presnejšie rotacizmus áno, ale nie všetky rečové poruchy je možné úplne odstrániť.
Veľmi dôležitý je však domáci tréning. Koľko mladý človek trénuje doma, od toho závisí, aký bude efekt celej terapie. Sedenie u logopéda trvá tak hodinu, no to nie je dostatočné, dôležitý je denný tréning.
Aký dlhý proces stojí za odbúraním rečovej poruchy? Sú to týždne, mesiace, roky?
Je to veľmi individuálne, môže to trvať niekoľko mesiacov aj rokov. Napríklad pri výslovnosti sa u niektorých pacientov vyvodí hláska už na prvom stretnutí u logopéda a na ďalších sedeniach sa už len automatizuje tým, že ju vkladáme do slov a viet.
Napríklad pri zajakavosti môže byť terapia aj celoživotný proces a výsledok terapie závisí od mnohých faktorov.
Keď už sa bavíme o zajakavosti, z čoho vzniká táto porucha? Je pravda, že vzniká napríklad zo stresu?
Toto je častý mýtus. Zajakavosť má vplyv na kvalitu života mladého človeka.
Psychologické problémy sa teda zvyknú k zajakavosti pridružiť. Nie je to tak, že sa zľakneš a začneš sa zajakávať. Zajakavosť má genetickú predispozíciu. Človek si postupne uvedomuje, že mu táto porucha komplikuje život a začne mať strach komunikovať, napríklad, aby sa mu nevysmievali spolužiaci. Môže mať strach z určitých situácií, ako napríklad vypýtať si jedlo v reštaurácii.
Zajakavosť nevzniká zo strachu alebo stresu.
Keď sa však nabalí na zajakavosť strach, môže byť porucha ešte výraznejšia.
A aj s týmto logopéd robí. Dokonca sa počas sedení trénujú pacienti takéto praktické veci, ako spomínané vypýtanie jedla a podobne.
Musia trénovať pacienti aj doma alebo vždy iba u logopéda?
Ako som už spomínala, domáci tréning je jeden z najdôležitejších aspektov logopedickej terapie a jej úspechu. Na základe domáceho tréningu dosahujeme jednotlivé ciele a môžeme v terapii vidieť pokroky.
Ak má mladý/dospelý človek poruchu reči, je nutné, aby ju riešil u logopéda alebo ju vie odbúravať aj sám?
Ak má mladý človek problém, je dôležité konzultovať ho s logopédom a negoogliť si len nejaké YouTube videá, kde ten povedal to a druhý zase to, lebo niekedy práve takéto “samoliečenia” môžu narobiť viac škody ako úžitku.
O tom, že samoliečba a „odborné” rady na internete nie sú spravnou cestou, sme pripravili aj krátke video:
Logopéd vykoná podrobnú diagnostiku a na základe nej určí ciele terapie, resp. popíše „cvičenia“, ktoré dospelý môže trénovať aj sám doma.
Niekedy sa však stáva, že si mladí ľudia zvyknú pripisovať aj takú narušenú komunikačnú schopnosť, ktorú nemajú, napríklad brblavosť.
Prídu s tým, že: „Ja mám určite nejakú poruchu reči lebo rýchlo hovorím.“ Nemusí to tak však vôbec byť.
Druhým prípadom je, že si mladí ľudia neuvedomujú, že majú poruchu reči alebo je veľmi diskrétna. Napríklad sykavky sa môžu tvoriť nesprávnym spôsobom, no počujem to iba ja, ako logopéd. Bežná spoločnosť si to všimnúť nemusí.
Ako prebieha vyšetrenie a následne sedenia u logopéda?
Vyšetrenie sa prispôsobuje tomu, čo klientovi je. Vo všeobecnosti to však prebieha nejako takto.
Na prvom stretnutí získavam anamnestické údaje o vývine reči, celkovom vývine, o tom, v akom prostredí človek vyrastal, o jeho aktuálnych problémoch, kedy nastala porucha, ako nastala a podobne.
Prebehne diagnostika a podľa problému si naplánujeme počet sedení aj to, ako budú prebiehať. Na ďalšom sedení už bude nasledovať konkrétny tréning toho, čo chceme dosiahnuť.
Keď chceme napríklad zlepšiť artikuláciu, budeme pracovať pred logopedickým zrkadlom.
To funguje tak, že logopéd s klientom sedia pred zrkadlom a spoločne trénujú výslovnosť. Ukážeme si artikulačné cvičenia, ako zlepšiť výslovnosť.
K logopédovi chodia mladí ľudia aj s poruchami hlasu.
Keď príde napríklad klient so zajakavosťou, tak sedenie prebieha formou rozhovoru, plnením úloh, ktoré mu logopéd zadá.
Mladí ľudia chodia napríklad k logopédovi aj s poruchami hlasu. Môžu mať narušený hlas z premáhania. Často sú to napríklad moderátori, učitelia, čiže hlasoví profesionáli. Logopéd im ukáže určité cvičenia, ktoré potom trénujú aj doma. Väčšinou sú zamerané hlavne na hlasový pokoj a zmenu celkového hlasového správania.
Čo všetko vplýva na správny rozvoj reči?
Týchto faktorov je opäť veľmi veľa, preto ti spomeniem iba niektoré. Už u malých bábätiek môže napríklad spôsob kŕmenia ovplyvniť to, ako sa bude vyvíjať reč. Vplyv na to má napríklad dĺžka dojčenia. To je taká zaujímavosť, ktorá nie je veľmi známa medzi ľuďmi, no ak je dieťa príliš dlho dojčené, môže mať problém s rečovými svalmi. Môžu sa preto vyskytnúť neskôr problémy s artikuláciou. To isté platí aj s cumľami či fľašami.
Ďalej vývin reči ovplyvňuje genetika, prostredie, komunikácia s rodičmi a okolím alebo napríklad uprednostnenie čítania pred pozeraním do tabletu.
Čo by si odkázala mladým ľuďom, ktorí majú problém s rôznymi poruchami reči?
Nech sa neboja navštíviť logopéda a ak to tak pociťujú, nech svoj problém riešia, pretože v každom veku vieme našu reč a komunikáciu ovplyvniť k lepšiemu. 😊
Kto je Dária Rábarová?
Mgr. Dária Rábarová pracuje ako logopedička v občianskom združení EFFETA, ktoré poskytuje služby s cieľom vytvárať inkluzívne prostredie, poskytovať individuálnu podporu a komunitné služby pre deti a dospelých so zdravotným postihnutím.
