Choroba slintačka a krívačka zasiahla tento rok už päť fariem na Slovensku. Vysvetlíme ti ako vyzerá, čo bude so zvieratami a či sa môžeš nakaziť aj ty.
Asi si už zachytil/a, že na niektorých slovenských farmách sa šíri slintačka a krívačka a že Česi a Poliaci kvôli nej zavádzajú na hraniciach s nami dezinfekčné rohože a rampy.
A možno sa k tebe dostali aj hoaxy, že vírus neexistuje. Alebo, že bol umelo vypustený na Slovensko a Maďarsko Bruselom, lebo nesúhlasia s politikou EÚ.
Ako to v skutočnosti s vírusom je? A môže sa preniesť na človeka? To ti vysvetlíme ďalej v texte 👇
Čo je slintačka a krívačka?
Je to vysoko nákazlivé vírusové ochorenie, ktoré postihuje takzvané „vnímavé“ zvieratá – teda kravy, ovce, kozy, ale aj diviaky, jelene alebo dokonca žirafy a slony.
Prejavuje sa bolestivými pľuzgiermi v ústach, na nozdrách, mulci (to je oblasť okolo nozdier) a okolo kopýt. Kvôli tomu zvieratá nadmerne slintajú a ťažko sa im chodí – odtiaľ aj tie zvláštne názvy. Celé to sprevádzajú horúčky nad 40 stupňov Celzia.
Pre väčšinu dospelých zvierat nie je choroba smrteľná, ale u mláďat je úmrtnosť až 90 percent, pretože vírus napáda ich srdce.
Ako sa šíri?
Doslova všetkým. Priamym kontaktom medzi zvieratami; prenášať ju môžu aj myši, potkany a mačky, ktoré síce neochorejú, ale vírus prenesú; ale aj cez ošetrovateľov; poľnohospodárske stroje; krmivo a samozrejme aj cez vzduch a vodu. Zdrojom nákazy sa tak môže stať aj mláka, ktorou cez farmu prebehne napríklad myš nesúca vírus.
Ako sa dostala na Slovensko?
Zatiaľ nevieme na 100 percent, ale zamestnanec zatiaľ poslednej z napadnutých fariem na Záhorí bol predtým na maďarskej farme, kde sa neskôr vírus potvrdil.
Keďže trvá viac dní, kým sa toto ochorenie u zvierat prejaví, táto osoba išla z jednej farmy bez žiadnych známok ochorenia na druhú a netušila, že si so sebou doniesla aj vírus.
💉 Prečo sa zvieratá neočkujú, ak existuje vakcína?
Lebo by sa potom ich mlieko a mäso nemohli predávať. Očkovanie zanecháva v ich telách stopy vírusu aj niekoľko rokov, a preto sa produkty z týchto zvierat nemôžu konzumovať. A to by farmárov prirodzene obralo o tržby.
Môžem sa nakaziť aj ja?
Teoreticky áno, ale je to veľmi vzácne. U ľudí sa choroba prejavuje aftami v ústach a nezvyknú mať také bolesti ako zvieratá.
Nakaziť sa dá hlavne priamym kontaktom s chorými zvieratami, napríklad pri ich ošetrovaní. A ak si už niekedy uvažoval/a nad pitím čerstvého nepasterizovaného mlieka, slintačka a krívačka sú len jeden z ďalších dôvodov, prečo to nie je dobrý nápad.
Aký má choroba dopad na farmy?
Dôležité je, aby sa vírus vôbec nerozšíril. Keď sa na farme objaví čo i len jedno choré zviera, celý chov a všetky hospodárske zvieratá, ktoré slintačka a krívačka postihuje v okruhu troch kilometrov, sa musia preventívne utratiť. Pre farmárov je to obrovská finančná strata. Ak chovajú len jeden druh zvierat, môže to pre nich byť aj likvidačné.
A aj keď ich farma nie je priamo zasiahnutá, môžu prísť o možnosť vyvážať svoje produkty, ak ich krajina dostane kvôli nákaze stopku na vývoz.
Vláda zatiaľ vyčlenila na boj s chorobou a pomoc farmárom desať miliónov eur. Ak sa ale nákaza rozšíri, môžu farmári potrebovať aj stovky miliónov. Navyše to môže výrazne ochromiť mliečny priemysel na Slovensku a hlavne malých farmárov.
Obnova chovu môže trvať po utratení všetkých zvierat aj dva roky. Všetky priestory stajní sa musia kompletne vydezinfikovať. Po pôsobení dezinfekcie sa spravia odbery vzoriek a aj keď sa vírus nezistí, prebehne ešte jedna dezinfekcia a testovanie. Až po tomto sa môžu na farmu doviezť takzvané testovacieho zvieratá a ak sa vírus u nich neprejaví, môže sa začať s obnovením chovu.
Čo to znamená pre zvieratá?
Nesmieme zabúdať aj na zvieratá, ktorým choroba spôsobuje veľké bolesti, v dôsledku ktorých ani nechodia a odmietajú jesť.
Vírus ukazuje aj náš problematický vzťah k hospodárskym zvieratám – na jednej strane vidíme zničených majiteľov fariem, čítame o tom, ako ľudia nemôžu spávať, lebo počujú plakať nakazené kravy.
No na druhej strane ide o veľkochovy, kde zvieratá žijú natlačené v stajniach s umelým osvetlením. A keď ich nezabije krívačka a slintačka, zabijú ich ľudia kvôli predaju mäsa, alebo na bitúnku kvôli starobe. Viac na zamyslenie k tejto téme ti ponúkne tento článok v Denníku N.
Aké opatrenia zaviedla vláda?
V súvislosti so slintačkou a krívačkou vláda nariadila niekoľko opatrení:
🚫 Zakázala na území celého Slovenska prevoz hovädzieho dobytka, oviec, kôz a prasiat, ale aj iných párnokopytníkov, ako je lesná zver;
🚫 Špeciálni pracovníci musia zabiť aj vnímavé zvieratá, ktoré sa nachádzajú vo vzdialenosti menej ako do tri kilometre od ohniska choroby;
🚫 Autá, predmety a ľudia, ktorí vstúpia na nakazené farmy sa musia dôkladne dezinfikovať;
🚫 Sú zakázané návštevy všetkých miest, kde by sa mohli vystavovať zvieratá, takže aj zoologické záhrady a cirkusy;
🚫 V okresoch Dunajská Streda a Komárno, kde sa nákaza vyskytla, je zákaz pohybovať sa po lesoch. V prípade, že by bola nakazená aj lesná zver, je potrebné ju čo najmenej rušiť, aby vírus rýchlejšie neprenášala;
🚫 Autá, ktoré prichádzajú na Slovensko musia prejsť cez takzvané dezinfekčné brody alebo brány.
Čo sa deje s utratenými zvieratami?
Po usmrtení pracovníci a pracovníčky telá zvierat dezinfikujú a naložia do kontajnerov, ktoré ich odvezú a spália v kafilérii alebo zakopú do špeciálnej jamy. Jediná kafiléria na Slovensku sa nachádza pri Žiline a špeciálna jama je vo vojenskom priestore pri Leviciach.
Priestor okolo jám musí byť bezpečný, aby telá neznečistili spodné vody, čo by nemal byť prípad jamy pri Leviciach.
Vláda ale zvažuje aj vykopanie ďalšej jamy, pretože posledný chov, kde sa choroba objavila je jeden z najväčších na Slovensku.
Posledná veľká epidémia slintačky a krívačky sa vyskytla v roku 2001 vo Veľkej Británii. Kvôli chorobe museli utratiť viac ako šesť miliónov prasiatok, kráv a oviec. Nákaza sa rozšírila až na 10-tisíc fariem a celkovo stála v prepočte 13 miliárd eur.
Kvôli pandémii sa zatvorila desatina malých fariem v najviac zasiahnutých regiónoch. Toto malo dopady aj na duševné zdravie farmárov, pre ktorých zvieratá živili, ale mali k nim aj citový vzťah. Až 40 percent z nich hlásilo depresie a úzkosti a niektorí zomreli na samovraždu.
Zdroj titulného obrázku: Canva
