Vláda schválila novelu Trestného zákona, podľa ktorej sa ruší Úrad špeciálnej prokuratúry. Prečo politici rozhodli o jej konci a kto preberie prípady najzávažnejšej trestnej činnosti?
Čo robí špeciálna prokuratúra?
Úrad špeciálnej prokuratúry je osobitnou súčasťou Generálnej prokuratúry. Dozerá na vyšetrovanie tých najzávažnejších trestných činov, ako sú napríklad úkladné vraždy, extrémizmus, alebo trestná činnosť spáchaná verejnými činiteľmi v súvislosti s výkonom ich funkcie, teda napríklad keď politik zneužije svoje postavenie.
Špeciálny prokurátor, v súčasnosti Daniel Lipšic, zodpovedá za svoju prácu tomu generálnemu, ktorým je zase Maroš Žilinka.
Generálny prokurátor riadi a kontroluje činnosť úplne celej prokuratúry, a teda aj tej špeciálnej. Nemôže však dať napríklad pokyn špeciálnemu prokurátorovi ani prokurátorovi Úradu špeciálnej prokuratúry, aby nezačal trestné stíhanie, nevzniesol obvinenie, nepodal návrh na vzatie do väzby a podobne. Zároveň nemôže vykonávať úkony za špeciálneho prokurátora alebo prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry.
Špeciálna prokuratúra robí dozor napríklad v kauzách ako Gorila, Búrka alebo Očistec, ktoré môžeš poznať z telky. Špeciálneho prokurátora volia poslanci v Národnej rade na 7 rokov.
Kedy zanikne špeciálna prokuratúra a prečo?
Podľa najnovšej novely Trestného zákona, ktorú schválila vláda, zaniká špeciálna prokuratúra budúci rok, a to 15. januára 2024. Vláda toto rozhodnutie odôvodňuje napríklad tým, že špeciálna prokuratúra podľa nej nebola dostatočne objektívna, bola spolitizovaná, prokurátori špeciálnej prokuratúry konali nezákonne alebo neodborne či tým, že uplatňovala vlastnú vôľu v rozhodovaní a obchádzala rozhodnutia Generálnej prokuratúry.
Proti tomuto kroku okamžite protestovali mimovládne organizácie pred Úradom vlády. „Symbolicky chceme upozorniť, že vláda rýchlymi opatreniami valcuje princípy právneho štátu a bez širšej diskusie ide meniť inštitúcie, ktoré sú dôležité pre znižovanie korupcie v štáte,“ vyjadrila sa riaditeľka Nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková.
Opozícia je s touto zmenou taktiež nespokojná. Predseda strany Progresívne Slovensko Michal Šimečka na tlačovej konferencii označil tento deň za smutný pre spravodlivosť a právny štát na Slovensku. Schválenie novely zákona v skrátenom legislatívnom konaní pokladá za nezákonné, keďže takéto konanie sa môže používať iba výnimočne, keď sú ohrozené základné ľudské práva a slobody alebo bezpečnosť, či napríklad ak hrozia štátu veľké hospodárske škody. V takomto konaní sa obíde veľmi veľa vecí, ktoré predchádzajú prijatiu zmeny zákona, napríklad vláda nemusí návrh zavesiť na web Národnej rady 15 dní pred rokovaním a odborná aj široká verejnosť tak nemá možnosť pripomienkovať ho.
Čo bude ďalej s prípadmi, ktoré dozorovala špeciálna prokuratúra?
Prokurátori, ktorí doteraz pracovali na špeciálnej prokuratúre, sa od januára presunú pod Generálnu prokuratúru. Ich novým šéfom tak bude generálny prokurátor Maroš Žilinka.
Do 15. januára musia tiež odovzdať všetky spisy k prípadom, na ktorých doteraz pracovali. Tie ukončené odovzdajú Generálnej prokuratúre. Tie, ktoré sa týkajú prípadov, ktoré sa ešte vyšetrujú, preberú krajskí prokurátori.
Tým sa však riešenie káuz spomalí, keďže budú prípady preberať noví ľudia a od začiatku si predvolávať svedkov.
Neziskové organizácie zverejnili petíciu a list európskym inštitúciám, v ktorom varujú, že tieto zmeny môžu predstavovať nielen spomalenie, ale úplné ohrozenie vyšetrovania a trestného stíhania vo viacerých korupčných kauzách. Ako prvý sa pod petíciu podpísal otec zavraždeného novinára Jána Kuciaka, Jozef Kuciak.
Spolufinancované Európskou úniou v rámci projektu č.101091634 – Impact Acceleration of Slovak CSOs. Vyjadrené názory a stanoviská sú názormi a stanoviskami autora/-ov a nemusia nevyhnutne odrážať názory Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani Európska výkonná agentúra pre vzdelávanie a kultúru za ne nezodpovedá.
