Na čo si dať pozor predtým, než prepošleš, alebo zazdieľaš fotku?
Možno si už niekedy videl/a fotku ako sa delfíny vrátili do Benátok počas pandémie, ako princ William ukazuje ľuďom prostredník, alebo ako utečenci/kyne prichádzajú na strechách vlakov.
Všetky tieto fotografie majú spoločné, že boli buď vytrhnuté z kontextu, alebo úplne nepravdivé. Všimni si, že šíritelia dezinformácií nemusia vedieť dokonale ovládať photoshop alebo generovať fotky najnovšími nástrojmi umelej inteligencie. Manipulácia a šírenie dezinformácií sa často deje oveľa jednoduchším spôsobom.
V texte ti vysvetlíme:
🔎 Ako sa dá manipulovať s fotkou a aké fake news sa vďaka tomu už šírili.
🔎 Na čo si dať pozor predtým, než prepošleš alebo zdieľaš nejakú fotku.
🔎 Ako si môžeš overiť pravdivosť fotky, ktorú krstná poslala do rodinnej whastappovej skupiny
1. Nepravdivý alebo zavádzajúci popis
Medzi rokmi 2014 a 2017 utekali kvôli konfliktom a zlej materiálnej situácii do Európy státisíce ľudí z krajín Blízkeho východu a Afriky. Odporcovia imigrácie vtedy často zdieľali fotku preplnenej lode, okolo ktorej sú ďalšie davy ľudí. Popisovali, že sú to migranti z Afriky, ktorí prichádzajú do talianskeho prístavu a svojou kultúrou idú „zničiť Európu.“
Čo je na fotke v skutočnosti?
V skutočnosti fotka pochádza z roku 1990 a nie je z Talianska, ale z Albánska, kedy vyvolal pád komunistického režimu masívnu emigráciu. Na fotke je talianska loď Vlora, ktorú v Albánsku obsadili utečenci a kapitán ich musel odviesť do Talianska. Väčšinu z nich však Taliani deportovali naspäť do ich domoviny. Fotka teda bola skutočná a nešlo o žiadnu fotomontáž. Zavádzajúci však bol jej popis, ktorý klamal na celej čiare.
2. Manipulácia s časom
Túto fotku z Berlína zdieľali v roku 2020 ľudia s popisom, že ide o protest proti nemeckej vláde a jej protipandemickým opatreniam. Fotky ale v skutočnosti pochádzajú zo starších protestov proti rasizmu, kam prišlo 1,5 milióna ľudí, zatiaľ čo na protesty proti pandemickým opatreniam ich prišlo medzi 20 až 38-tisíc. Bola to teda naozaj fotka z Berlína aj zo skutočného protestu, bola však urobená v inom čase a pri proteste s celkom iným zámerom. Aj tu sa manipulácia s pravdou odohrala až v popise.
3. Vytrhnutie z kontextu
Aj pozitívne správy o tom, ako sa objavili labute alebo delfíny v Benátkach, môžu byť fake news. Viac o tom si môžeš pozrieť v tomto krátkom videu od českého portálu Hlídací pes 👇
4. Manipulácia s orezaním
Na prvej fotke to vyzerá, že irackého vojaka ten americký popravuje. Na druhej naopak, že ten istý iracký vojak od toho amerického dostáva vodu, aj keď vo vojne v Iraku stáli proti sebe. V oboch prípadoch je to však len výsek z celého záberu a príklad toho, že realita často nie je čiernobiela. Táto fotka je ukážkou manipulácie, ktorú je schopný vytvoriť každý, kto si vie otvoriť skicár a použiť nástroj „orezať”.
5. Manipulácia s uhlom pohľadu
Na fotografii v tomto videu to vyzerá tak, že britský princ William ukazuje ľuďom prostredník. Z iného uhlu však vidno, že ukazuje tri prsty, keďže fotka bola odfotená krátko po tom, ako sa narodilo jeho tretie dieťa. Hádaj, ktorá verzia sa internetom šírila rýchlosťou blesku.
6. Fotomontáže
Na tejto fotke to vyzerá, že štvorica fotografov uteká pred medveďom. V skutočnosti tam ale fotku medveďa len zo srandy doplnili.
Prostredníctvom fotomontáží sa však môžu šíriť aj politické dezinformácie, ktoré vyhovujú určitým stranám či režimom.
Napríklad ruská dezinformačná scéna šírila fotomontáž Hitlerovho auta pred prezidentským palácom v Kyjeve. Chcela tým vykresliť ukrajinského prezidenta Zelenského ako niekoho, kto sympatizuje s myšlienkami nacizmu, pretože si kúpil auto po Adolfovi Hitlerovi.
7. Deepfake
Osobitnou kategóriou je deepfake – teda fotky, ktoré upravila, alebo úplne vytvorila AI. Jedným z najznámejších deepfakeov je fotka pápeža Františka v bunde od Balenciagy.
Rozoznať deepfake fotky môže byť čoraz ťažšie. Umelá inteligencia mávala problém so zobrazovaním rúk aj počtom prstov, no mnohé fotografie už tento nedostatok nemajú.
Skús si preto pri fotke všimnúť:
🔎 Či nemá osoba na fotke príliš vyhladenú pleť (ale aj s týmto si už vie AI poradiť).
🔎 Skontroluj tiene a osvetlenie – hlavný objekt fotky je väčšinou jasne zaostrený a vyzerá realisticky, ale pozadie môže byť príliš uhladené a oproti hlavnému objektu veľmi tmavé.
🔎 Z akého zdroja fotka pochádza (ako presne na to ti vysvetlíme na konci článku).
🔎 Či osoba na fotke nerobí niečo nečakané. Napríklad pápež František vždy nosí jednoduchý biely kabát a luxusnú bundu od Balenciagy by si zrejme len tak neobliekol.
🔎 Hoď do prehliadača názov fotky a slovo deepfake, prípadne ešte meno človeka, ktorý na nej je. Skontroluj, či už o tom niekto nepísal. Ak je to deepfake, je veľmi pravdepodobné, že naň už niekto upozornil.
Viac o tom, ako rozpoznať deepfake videá, si môžeš prečítať a pozrieť v tomto článku 👇
Čím si môžeš overiť, či je fotka pravdivá?
Rovnako ako pri deepfakeoch, aj pri iných fotografiách si najprv over zdroj. Médiá niekedy využívajú v článkoch ilustračné fotky, v tom prípade by ale mali byť aj takto označené v popise.
A čo teda spraviť, keď krstná do rodinného skupinového chatu pošle nejakú šialenú fotku? Zdroj fotky aj to, ako veľmi bola upravená, si môžeš overiť napríklad cez tieto nástroje:
Google fotky – do vyhľadávača nahráš fotku, alebo link na obrázok a vyhodí ti stránky, na ktorých sa fotka, alebo jej podobné fotky nachádzajú. Cez stránky dôveryhodných médií a organizácií nájdeš aj jej pôvodný zdroj a zistíš, čo na nej v skutočnosti je.
TinEye – funguje podobne ako Google fotky. Ako ju používať si môžeš pozrieť v nasledujúcom videu.
Zdroje titulnej koláže: Canva, Getty Images (Zelenskyj), Demagóg.cz, YouTube
