Koncentračný tábor v Ilave vznikol v roku 1939 a bol určený pre ľudí, ktorých chceli ľudáci pripraviť o túžbu čokoľvek v krajine meniť alebo kritizovať totalitný režim. Medzi väzňami, ktorí sa sem dostali bez súdneho procesu či práva na obhajobu, boli bývalí senátori z Československej republiky, novinári, predseda Slovenskej národnej strany či herečka Slovenského národného divadla. Cieľom bolo ľuďom ukázať, že pred novým režimom nie je v bezpečí nikto. Aké boli ich osudy a čo v tábore prežívali?
Tábor tvorilo bludisko chodieb. Gála-Podďumbierskeho nimi doviedli do širokej a dlhej chodby lemovanej množstvom železných očíslovaných dverí. Každá izba bola cela pre jedného. V prípade, že mali v tábore málo miesta, dali niekedy do izby aj dvoch väzňov, no zvyčajne boli väznení iba po jednom.
Gál-Podďumbiersky si svoju celu po príchode premeral mužskou topánkou. Na dĺžku mala jedenásť stôp, sedem na šírku a desať na výšku.
Vybavenie cely bolo veľmi skromné. Mal v nej vedro na fekálie, pľuvadlo, džbán na vodu s malou miskou na umývanie, železnú sklápaciu posteľ, cez ktorú si cez deň mohol preložiť stolovú dosku a závesnú skrinku. Do skrinky ukryli ľudáci veci, ktoré mali ľuďom v koncentráku pomôcť prežiť, no nijakým spôsobom im trápenie na samotke neuľahčiť.
Vzniklo vďaka Veľvyslanectvu Holandského kráľovstva.
Odborný garant obsahu.
Zdroj titulnej fotografie: Koláž Zmudri G/https://senxskutocnost.sng.sk/
Videoeditor: Matúš Ďurana
