Doktorandku Rumeysu Öztürk zatkla polícia na ulici, hoci nebola z ničoho obvinená. Podobný osud postihol desiatky ďalších študentov a akademikov, ktorí vyjadrili podporu Palestíne. Prečo sú pro-palestínski aktivisti v USA zatýkaní a čo to znamená pre slobodu slova?
Doktorandka Rumeysa Öztürk kráčala na večeru počas Ramadánu ku kamarátom, keď ju na ulici zastavili šiesti muži v civile, niektorí so zamaskovanými tvárami a slnečnými okuliarmi.
„Sme polícia.“
„Nevyzeráte tak,“ odpovedala im študentka na videu, ktoré nedávno obletelo internet.
Policajti študentku zatkli, hoci zatiaľ nebola z ničoho obvinená. Ministerstvo vnútra Spojených štátov sa vyjadrilo, že bola „zapojená do aktivít, ktoré podporovali Hamas.“ Nešpecifikovali však ako presne ho mala podporovať.
Známe je len to, že minulý rok napísala do univerzitného časopisu kritický článok o tom, že škola by nemala spolupracovať s firmami, ktoré majú väzbu na Izrael.
Takýto prípad zadržania pro-palestínskej študentky/a nie je v USA ojedinelý. V článku ti vysvetlíme, čo študentkám a študentom hrozí, aké argumentačné skratky sa proti nim používajú a ako ich zadržiavanie ohrozuje slobodu slova.
👉 Prečo študenti a študentky protestujú?
Od októbra 2023 Izrael intenzívne útočí na pásmo Gazy a zamedzuje mu dodávky humanitárnej pomoci, v dôsledku čoho zabil podľa palestínskych úradov viac ako 48-tisíc ľudí a takmer každý obyvateľ a obyvateľka sa musel presídliť. Okrem toho čelia násiliu a násilnému vysťahovaniu aj Palestínčania a Palestínčanky na Izraelom okupovanom Západnom brehu.
Intenzívne útoky začali po tom, čo členovia Hamasu zabili podľa izraelských údajov 1200 ľudí a viac ako 250 rukojemníkov a rukojemníčok odviedli do pásma Gazy.
Hoci Izrael tvrdí, že cieli na miesta, kde sa schovávajú členovia Hamasu, bombarduje aj nemocnice a iné civilné objekty. Aj za to bol na izraelského premiéra Benjamina Netanjahua vydaný medzinárodný zatykač za vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti.
Tieto udalosti sa však nezačali 7. októbra 2023 len tak. Viac o tom si môžeš prečítať v tomto článku.
Čo hrozí študentom: Deportácie a vylúčenia zo školy
Jeden z prvých zadržaných študentov bol Mahmúd Chálil – absolvent medzinárodných vzťahov na Kolumbijskej univerzite v New Yorku.
Chálil bol jeden z popredných organizátorov propalestínskych protestov na univerzite. Rovnako ako doktorandka Öztürk, aj jeho drží vláda v detenčnom centre, odkiaľ ho úrady prikázali deportovať z USA. Tvdia, že sympatizuje s Hamasom a je hrozbou pre národnú bezpečnosť. Odobrali mu aj jeho zelenú kartu, teda právo na legálny trvalý pobyt v USA. K žiadnemu z týchto tvrdení však neposkytli dôkazy a sudca aj preto zamietol žiadosť o jeho deportáciu.
a proti zadržaniu Mahmúda Chálila.
Zdroj: Getty Images
Posledné týždne boli takto zadržané desiatky študentov, študentiek a akademických pracovníkov/čok. Mnohí z nich mali zelenú kartu, alebo permanentné pracovné či študentské víza. Minister zahraničných vecí Marco Rubio sa koncom marca chválil, že zruší platnosť víz viac ako 300 propalestínskym protestujúcim. Trump sa tiež vyjadril, že americkí protestujúci študenti a študentky môžu byť vylúčení zo školy a prípadne budú aj zatknutí.
Kolumbijská univerzita v New Yorku už vylúčila niekoľko študentov a študentiek, ktorí sa zúčastnili na protestoch minulý rok. Spravila to po tom, čo jej administratíva Donalda Trumpa udelila pokutu 400 miliónov dolárov za to, že údajne dostatočne nezabránila antisemitizmu (nenávisti voči Židom a Židovkám) na svojej pôde. Týchto protestov sa však zúčastnili aj židovskí študenti a študentky. A o tom, prečo by sme propalestínske protesty nemali spájať s antisemitizmom sa dočítaš ďalej.
Hrozba deportácie sa týka napríklad aj výskumníčky Xénie Petrovovej z Ruska, ktorej hrozí po návrate väzenie za to, že vyjadrila nesúhlas s vojnou proti Ukrajine.
Čo je na tom zlé?
Ak by aj propalestínski študenti a študentky podporovali Hamas, o čom americká vláda doteraz nepredložila žiadne dôkazy, mali by byť zadržaní štandardným spôsobom a mať právo na spravodlivý proces.
Súčasná americká vláda môže ako dôvod pre zatýkanie a deportácie využívať skratkovitý argumentačný faul, že ľudia, ktorí podporujú Palestínčanov a Palestínčanky automaticky podporujú aj Hamas, alebo sú antisemitskí. Solidaritu s Palestínou chodia však na protesty vyjadriť aj ľudia so židovským pôvodom. Vyjadriť nesúhlas s vojnou navyše nie je protizákonné.
Netvrdíme, že sa takí ľudia nemôžu na protestoch vyskytnúť, ale na základe toho nemôžeme hovoriť o celej skupine. Je to to podobné, ako keď Rusko tvrdí, že rozpútalo vojnu na Ukrajine, pretože bojuje proti fašistom. Nejakí tam určite sú, ako aj na Slovensku a inde vo svete, no väčšina Ukrajincov a Ukrajiniek nie sú fašisti/ky a nikoho to neoprávňuje útočiť na suverénnu krajinu.
Prečo to Trumpova administratíva robí?
Hoci je na izraelského premiéra Benjamina Netanjahua vydaný medzinárodný zatykač za vojnové zločiny v Gaze, prezident Donald Trump sa s ním vo februári tohto roka stretol. Izrael považuje USA za svojho spojenca a okrem toho už roky vo veľkom nakupuje od nich zbrane. Trump zároveň predstavil aj svoj „veľkolepý“ plán o tom, ako z Gazy po vojne vysídli zvyšné obyvateľstvo a spraví z nej dovolenkovú destináciu.
Palestínčania a Palestínčanky sú však násilne vysídľovaní zo svojich domovov už desiatky rokov. Aj proti tomu americkí študentky a študenti protestovali ešte predtým, ako v roku 1948 vznikol samotný štát Izrael.
Zásahy proti ľuďom podporujúcim Palestínu však neprišli s Donaldom Trumpom. Aj za vlády Joea Bidena polícia zatkla viac ako 2000 študentov a študentiek.
Jeden z najnespravodlivejších prípadov sa odohral ešte v 80. rokoch 👇
Príklad z histórie – LA Eight
V roku 1987 zadržala polícia v Los Angeles ôsmich mladých ľudí a obvinila ich z podpory Ľudového frontu za oslobodenie Palestíny. Je to ľavicová a sekulárna (teda nenáboženská) polovojenská organizácia. USA ju vtedy považovali za teroristickú.
FBI nasadila na skupinu informátora, ktorý bol vyslaný s nimi na večeru. Hoci nevedel po arabsky, tvrdil, ako z tónu ich reči a hudby usúdil, že na večeri zbierajú peniaze na terorizmus 🤡.
FBI aj na základe toho označila mladých ľudí za „protiizraelských“ a „protiraeganovských“ (Raegan bol vtedajší prezident) a odporučila ich deportovať, keďže sedem z nich pochádzalo z Palestíny. Prípad sa ťahal dvadsať rokov a nakoniec nikto nebol deportovaný. V roku 2007 boli obvinenia definitívne zamietnuté a sudca tento prípad nazval „hanbou pre právny štát.“
Čo znamená zadržiavanie študentov a študentiek pre slobodu slova?
Pokiaľ vláda nemá dôkazy na to, že zadržaní študenti a študentky spáchali nejaký zločin, ide o zásah proti ľuďom len na základe ich politického presvedčenia. Vyjadriť nesúhlas s vojnou v Gaze nie je protizákonné a ak by aj niektorí študentky a študenti boli obvinení, majú právo na spravodlivý proces.
Zatýkanie študentov bez obvinení, odnímanie ich zelených kariet, alebo víz, hrozby deportáciami a znižovanie financií univerzitám môžu byť nástrojom zastrašovania vyjadriť slobodne svoj názor. To pritom chráni prvý dodatok americkej ústavy, ktorý zároveň ochraňuje aj právo zhromažďovať sa, protestovať a slobodu prejavu. Rovnaké základné práva majú občania všetkých demokratických štátov, vrátane Slovenska.
a proti zadržaniu Mahmúda Chálila.
Zdroj: Getty Images
Sociálne siete pro-palestínskych aktivistov a aktivistiek s vízami má navyše monitorovať AI a vyhodnocovať, či ľudia podporujú Hamas alebo antisemitizmus. Použitie AI však môže viesť k narušeniu súkromia, chybám a nesprávnej identifikácii ľudí. Takže je možné, že by to dopadlo ako informátor z prípadu LA Eight, ktorý udal palestínsku skupinu, hoci nevedel po arabsky.
Zdroj titulnej fotky: Getty Images – propalestínski študenti a študentky počas protestov na Kolumbijskej univerzite v New Yorku na jar 2024
