Maďarskí poslanci si zvolili nového prezidenta. Stal sa ním kandidát vládneho bloku Fidesz-KDNP a predseda maďarského Ústavného súdu Tamás Sulyok. Prečo jeho predchodkyňa odstúpila a čo to znamená pre vládu Viktora Orbána?
Začiatkom februára vystúpila maďarská prezidentka Katalin Nováková vo verejnoprávnej televízii, aby v emotívnom príhovore národu oznámila, že vo svojej funkcii končí. Prezidentkou bola necelé dva roky a jej odchodu predchádzalo zistenie maďarského novinára, že udelila amnestiu človeku, ktorý sa snažil chrániť pedofilného riaditeľa detského domova.
Po verejnom vyhlásení podpísala aj oficiálnu demisiu, ktorú doručila predsedovi parlamentu. Koniec jej mandátu museli ešte schváliť poslanci, ktorí si rovno dali za úlohu zvoliť jej nástupcu, nakoľko v Maďarsku prezidenta nevolia občania, ale parlament tak, ako to bolo u nás do roku 1999.
Podať demisiu znamená zrieknuť sa nejakej funkcie alebo odstúpiť z verejného úradu.
Víťaz bol vopred jasný
Jediným kandidátom prezidentských volieb bol šéf Ústavného súdu Tamás Sulyok, ktorého navrhli poslanci vládneho zoskupenia Fidesz-KDNP. Keďže nemal žiadneho súpera, jeho víťazstvo bolo jasné skôr, ako mu dal svoj hlas prvý poslanec.
Šesťdesiatsedemročný Sulyok napokon dostal vo voľbe 134 hlasov, 5 poslancov hlasovalo proti jeho zvoleniu, takže víťazstvo mal pohodlne vo vrecku. Hneď po voľbe zložil prezidentskú prísahu a svojho úradu sa ujme 5. marca.
V Maďarsku je voľba prezidenta nepriama. Do úradu ho teda volia poslanci a nie priamo občania. Aby bol zvolený, potrebuje v parlamente získať dvojtretinovú podporu, čo nebol pre vládnu koalíciu Fideszu a KDNP žiadny problém. V 199-člennom parlamente má aktuálne totiž až 135 poslancov.
Opozícia nehlasovala
A kde bolo tých zvyšných 60 poslancov? Keďže bol kandidát len jeden, a aj to koaličný, poslanci z opozičných strán pred týmto hlasovaním skrátka odišli z rokovacej sály. Už vopred sa vyjadrovali, že sa týchto volieb nezúčastnia.
Aj slovenské médiá si všimli napríklad vyjadrenie opozičnej strany Momentum, ktorá povedala, že nebude súčasťou „parlamentného cirkusu Fideszu, v ktorom zvolia nasledujúce guľôčkové pero Viktora Orbána (ktoré bude iba podpisovať zákony).”
Prečo potom nenominovali vlastného kandidáta? Nemali na to dosť hlasov. Ak sa chce totiž v Maďarsku niekto zúčastniť boja o prezidentské kreslo, potrebuje získať podpisy aspoň 40 poslancov.
To znamená, že viaceré opozičné strany by sa museli dohodnúť na jednom kandidátovi alebo kandidátke, ktorú alebo ktorého by podporili spoločne. To sa im však nepodarilo a žiadne meno nenavrhli. A keby aj, žiadny opozičný kandidát by nemal proti obrovskej prevahe koalície šancu.
Opozičné strany si túto situáciu uvedomovali a upozornili na ňu hneď potom, ako Nováková oznámila svoju demisiu. Začali preto hovoriť o potrebe zmeny z nepriamych prezidentských volieb na priame, v ktorých by o budúcej hlave štátu mohli rozhodnúť občania.
Aby sa to stalo, museli by zmeniť ústavu aj iné zákony, na čo nemajú v parlamente dostatok hlasov.
Amnestia, ktorá ju stála prezidentské kreslo
Katalin Nováková bola maďarskou prezidentkou od mája 2022. Do funkcie sa dostala vďaka nominácii strany Fidesz, ktorú vedie maďarský premiér Viktor Orbán a vo voľbách porazila spoločného kandidáta opozície Pétera Rónu. Stala sa historicky prvou ženou, ktorá v Maďarsku zastávala tento úrad.
Jej pôsobenie v politike bolo od začiatku prepojené s Orbánovým Fideszom. Počas jeho prvej vlády od roku 2001 pracovala na ministerstve zahraničných vecí, neskôr sa prepracovala až na podpredsedníčku strany Fidesz a podľa vyjadrení opozície mala podobné názory, ako jej predseda.
Nováková roky pôsobila aj ako ministerka pre záležitosti rodiny, preto je paradoxné, že je jej politický koniec spojený s amnestiou pre človeka, ktorý kryl páchateľa pedofílie v detskom domove.
O tejto prezidentkinej milosti sa maďarská spoločnosť dozvedela vďaka práci nezávislého novinára Balázsa Kaufmanna, ktorý 2. februára zverejnil článok, v ktorom celý prípad opísal.
Omilostený Endre K. bol zástupcom riaditeľa detského domova, ktorý vedel o tom, že jeho šéf sexuálne zneužíval zverené deti a mladistvých. Namiesto toho, aby chránil obete, snažil sa pomôcť svojmu nadriadenému a v mene jedného z chlapcov dokonca napísal aj krivú výpoveď.
Prezidentka mu udelila milosť v apríli 2023 a keď oznamovala svoju demisiu uznala, že urobila chybu. Spolu s ňou sa svojej funkcie aj ďalšieho pôsobenia v politike vzdala aj politička Judit Vargová, ktorá bola v čase udelenia amnestie ministerkou spravodlivosti, čiže musela prezidentkine rozhodnutie schváliť svojím podpisom.
Odhalenie tohto Novákovej zlyhania samozrejme nenechalo Maďarov chladnými. Do ulíc vyšli desaťtisíce ľudí a žiadali zmenu a koniec Orbánovej vlády. V Maďarsku je dlhodobo potláčaná činnosť mimovládnych organizácií aj občianskych aktivistov, takže takéto veľké protesty sa dejú len výnimočne a ich organizácie sa tentokrát ujali internetoví influenceri.
Proti politike Viktora Orbána a jeho strany Fidesz sa začal verejne vyjadrovať aj bývalý vplyvný člen strany a exmanžel političky Vargovej. Pre Orbánovu vládu podľa anlaytikov jeho odhalenia ani Novákovej kauza zatiaľ nie sú veľkou ranou, môže to však byť „pomaly zabíjajúci jed”.
titulná koláž: canva/Zmudri G
Spolufinancované Európskou úniou v rámci projektu č.101091634 – Impact Acceleration of Slovak CSOs. Vyjadrené názory a stanoviská sú názormi a stanoviskami autora/-ov a nemusia nevyhnutne odrážať názory Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani Európska výkonná agentúra pre vzdelávanie a kultúru za ne nezodpovedá.
