Vo voľbách znovu zvíťazila strana Gruzínsky sen s väzbami na Rusko. Aj preto niektorí označovali tieto voľby za najkľúčovejšie v histórii Gruzínska.
Ešte počas leta vyšli ľudia v Gruzínsku do ulíc, aby protestovali proti zákonu o zahraničných agentoch alebo proti zákonu, ktorý obmedzuje práva LGBTI+ ľudí. Aj kvôli nim Európska únia podľa jej veľvyslanca v Gruzínsku „zmrazila” proces jeho prijatia do Európskej únie, hoci si v nej praje byť až 80 percent obyvateľov tejto krajiny.
Zákony podobné tým v Rusku schválila strana Gruzínsky sen, ktorej sa počas volieb 26. októbra znovu podarilo vyhrať s 54 percentami hlasov.
Vysvetlíme ti, prečo je výsledok volieb dôležitý, a prečo Gruzínsky sen nedokáže so svojou politikou naplniť sen Gruzínska o EÚ.
Kto stojí za Gruzínskym snom?
Hlavnými súpermi vo voľbách boli koaličná strana Gruzínsky sen, proti ktorej stálo opozičné Spojené národné hnutie a dve opozičné proeurópske koalície Koalícia za zmenu a Silné Gruzínsko.
Gruzínsky sen vládne v krajine od roku 2012. Stranu založil miliardár a oligarcha Bidzina Ivanšvili, ktorý zbohatol vďaka svojmu biznisu v Rusku. Posledné volebné obdobie tvoril Gruzínsky sen koalíciu so stranou Moc ľudu, ktorá vznikla v roku 2022 a tvoria ju bývalí poslanci a poslankyne Gruzínskeho sna.
Strana získala v vo voľbách v roku 2020 až 48,1 percent hlasov. Pred týmito voľbami sľubovala voličom a voličkám, že požiada o členstvo v Európskej únii. Neskôr sa začala zdráhať, no po nátlaku verejnosti v roku 2022, podala oficiálnu žiadosť o o členstvo v EÚ a v decembri 2023 jej bol pridelený štatút kandidátskej krajiny.
Na druhú stranu sa však snaží byť zadobre aj s Ruskom. Nie je otvorene proruská, no po útoku na Ukrajinu odmietla sankcie proti Rusku a snaží sa vystupovať ako niekto, kto sa dokáže s Ruskom „dohodnúť.“
Rusko totiž od vojny v roku 2008 okupuje gruzínske územia Abcházsko a Južné Osetsko, čo je 20 percent gruzínskeho územia. Zároveň je Rusko pre Gruzínsko najbližší veľký trh, s ktorým môže obchodovať a aj zakladateľ gruzínskeho sna tu má svoje vlastné ekonomické záujmy.
V predvolebnej kampani používal Gruzínsky sen fotky z vojny na Ukrajine a opozičné strany vykresľoval ako tie, ktoré chcú podobnú vojnu aj v Gruzínsku.
Kto stál proti Gruzínskemu snu?
Gruzínska opozícia nebola jednotná a niektoré opozičné strany v predchádzajúcom volebnom období hlasovali spolu s Gruzínskym snom, čo mnohých voličov a voličky znechucovalo ísť voliť.
Najväčším súperom Gruzínskeho sna bola koalícia štyroch prozápadných strán s názvom Koalícia za zmenu, ktorá získala z opozičných strán najviac, 11 percent hlasov. Nasledovalo Spojené národné hnutie (v anglických textoch ju nájdeš pod skratkou UNM), proeurópska strana Silné Gruzínsko a Za Gruzínsko.
Spojenému národnému hnutiu mohli uškodiť aj výhrady, ktoré voči nemu mali voliči opozície kvôli jeho minulosti.
Jeho bývalý líder Micheil Saakašvili viedol protesty proti skorumpovanej vláde v roku 2003. Tieto protesty sa volajú aj Ružová revolúcia. Rok po revolúcii bol zvolený za prezidenta, no čoskoro s ním začali byť ľudia nespokojní kvôli porušovaniu slobody slova a umlčiavaniu jeho kritikov.
V roku 2012 porazil jeho stranu práve Gruzínsky sen. Krátko potom začala vláda pod vedením tejto strany vyšetrovať bývalých vládnych predstaviteľov kvôli korupcii. Saakašvili ušiel z krajiny zo strachu, že bude vyšetrovaný aj on. Usadil sa na Ukrajine, kde radil vláde s reformami a v rokoch 2015 a 2016 bol dokonca guvernérom Odeskej oblasti.
V roku 2021 sa však vrátil do svojej vlasti napriek tomu, že ho v jeho neprítomnosti odsúdili za zneužívanie moci. V súčasnosti je teda vo väzení na 6 rokov.
Prečo sú voľby v Gruzínsku dôležité?
Podľa niektorých analytikov a analytičiek voľby rozhodnú, či sa krajina vydá pod vedením opozície smerom k Európskej únii, alebo bude pod vedením Gruzínskeho sna ešte viac ohrozená vplyvmi z Ruska.
Už pol roka po udelení štatútu kandidátskej krajiny vyjadrila Európska rada vážne obavy o postup Gruzínska do EÚ pre kontroverzný zákon o zahraničných agentoch, ktorý presadila vláda Gruzínskeho sna. Proti zákonu protestovali v uliciach tisícky ľudí a v parlamente sa kvôli nemu rozpútala bitka. Niektorí ho nazývajú aj ruský zákon, pretože podobný zákon platí aj v Ruskej federácii..
👉O čom je zákon o zahraničných agentoch?
Podľa tohto zákona musí byť každá organizácia a médium, ktoré dostáva viac ako 20 percent svojho príjmu zo zahraničia, označené ako zahraničný agent. Toto označenie musia používať aj ľudia, ktorí pre tieto organizácie pracujú.
👉Prečo je zákon kontroverzný?
Politici, ktorí zákon presadzujú, tvrdia, že má slúžiť na to, aby bolo financovanie mimovládnych organizácií prehľadnejšie. Do mimovládneho sektoru ani médií by ale vlády nemali zasahovať, pretože tým oslabujú občiansku spoločnosť a jej nezávislosť.
👉 Občianska spoločnosť je taká, kde ľudia spolupracujú, aby obhajovali svoje záujmy, vyjadrovali názory, vymieňali si informácie a spolupracovali na rôznych aktivitách bez priameho zásahu alebo kontroly štátu. Tento pojem zahŕňa rôzne organizácie, združenia, neziskové organizácie, iniciatívy a hnutia, ktoré sú nezávislé od vládnych orgánov a politických strán. Občiansku spoločnosť tvoria napríklad aj folklórne súbory, dobrovoľní hasiči, organizácie na pomoc ľuďom v núdzi či útulky pre zvieratá.
Zákon ide proti základným hodnotám a princípom Európskej únie a aj preto je teraz ponuka na vstup do EÚ pozastavená na neurčitú dobu. Niektorí členovia Gruzínskeho sna tiež pred voľbami tvrdili, že sa pokúsia zakázať opozičné strany, čo by bolo hrubé porušenie demokratických princípov. Viac o tom, prečo je dôležitá opozícia, sa dozvieš v nasledujúcom článku a videu 👇
Gruzínsky parlament tento rok schválil aj zákon, ktorý obmedzuje práva LGBTI+ ľudí. Dovoľuje úradom zakázať Pride, verejne vyvesiť dúhovú vlajku a cenzurovať niektoré knihy a filmy. Zákon tiež zakázal chirurgické zákroky pre transrodových ľudí a ústavne zaručil zákaz manželstiev pre gayov a lesby.
Gruzínsky sen tvrdí, že zákon „chráni tradičné hodnoty.“ No v krajine už pred jeho prijatím čelili LGBTI+ ľudia nenávisti, diskriminácii a útokom.
Akú rolu zohralo vo voľbách Rusko?
Rusko okupuje od vojny v roku 2008 až 20 percent gruzínskeho územia. Hoci vojna s Ruskom trvala oficiálne len päť dní, vyžiadala si stovky obetí, hlavne civilistov.
Ako prebiehala Rusko-gruzínska vojna?
Južné Osetsko a Abcházsko sú oblasti Gruzínska, kde okrem Gruzíncov žilo aj veľa etnických menšín – Osetov a Abcházov, čo využívalo Rusko. Prvá vojna v Južnom Osetsku prebehla už v roku 1992, keď sa Gruzínsko osamostatnilo od Sovietskeho zväzu, no Abcházcom sa to nepáčilo. Vojna skončila tak, že v separatistických regiónoch boli umiestnené aj ruské jednotky.
Hlavne v Južnom Osetsku naďalej pôsobili proruskí separatisti, ktorí sa snažili o odtrhnutie od Gruzínska. Gruzínsko sa naopak snažilo nad ním získať kontrolu.
Rusko sa postavilo na stranu separatistov a v auguste 2008 zaútočilo na Gruzínsko. Hoci vojna trvala krátko, vyžiadala si stovky civilných obetí. Po podpísaní mieru vyhlásili Južné Osetsko a Abcházsko samostatnosť, ako samostatné republiky ich ale uznáva iba Rusko, Venezuela, Nikaragua, Nauru a Sýria.
Po tejto vojne majú mnohí ľudia v Gruzínsku obavy, že by sa mohla zopakovať. Gruzínsky senv predvolebnej kampani pracoval práve s týmto strachom. Používal fotky z vojny na Ukrajine a slogany o zabezpečení mieru, čím naznačoval, že si Rusko nemôžu pohnevať, lebo skončia podobne ako Ukrajina.
Do krajiny prichádza tiež veľa Rusov, ktorí sa chcú vyhnúť bojom na Ukrajine. S ich príchodom ale rastú obavy Gruzíncov a Gruzíniek o ich bezpečnosť. Kremeľ už v minulosti využil, keď niekde žila ruská menšina – cez mediálnu propagandu začalo podporovať separatistov, vykresľovať ruskú menšinu ako utláčanú a neskôr to použilo ako zámienku na vojenskú operáciu a okupáciu.
Tento scenár sa zopakoval už viackrát. Poslúžil ako zámienka na rozpútanie vojny na Donbase v roku 2014 a proti celej Ukrajine od roku 2022, v Moldavskom separatistickom regióne Podnestersko v roku 1990. Aj pred rusko-gruzínskou vojnou v roku 2008 Rusko Osetíncom a Abcházcom vydávalo ruské pasy, aby mohlo neskôr tvrdiť, že ide len ochraňovať svojich občanov.
Zdroj titulného obrázku: Canva, Wikimedia Commons