Koaličná rada zasadala celé hodiny, na koaličnej rade padlo rozhodnutie o budúcnosti ministra a na koaličnú radu sa chcel dostať niekto, kto tam nepatrí. Aj ty čítaš takéto informácie v médiách a netušíš, o čo vlastne ide a čo to tá koaličná rada je?
O zasadnutiach koaličnej rady je viac počuť v časoch, keď majú koaličné strany ťažšie časy, niekedy doslova koaličnú krízu. Koaličná rada však nezasadá len vtedy, ale aj počas oveľa bežnejších týždňov, keď v koalícii ide všetko hladko.
V článku ti stručne vysvetlíme:
👉 Načo je koaličná rada;
👉 Kto tvorí koaličnú radu a ako funguje;
👉 Aké problémy riešila v minulosti.
Pokiaľ ti nie je úplne jasné, čo je to koalícia, odporúčame ti ešte pred čítaním článku pozrieť si toto krátke video 👇
Aká je funkcia koaličnej rady?
Keď sa po parlamentných voľbách sformujú koalícia a opozícia, koaličné, teda vládne strany, sa musia okrem iného dohodnúť na dvoch veciach – na koaličnej zmluve, v ktorej si vyjasnia, ako budú spolu fungovať a ako si rozdelia ministerstvá a ostatné posty, a na programovom vyhlásení vlády. To obsahuje priority, ako napríklad zákony, ktoré chcú koaličné strany presadzovať počas volebného obdobia.
Práve na spoluprácu a dodržiavanie programového vyhlásenia vlády a koaličnej zmluvy dozerá koaličná rada.
Kto sedí v koaličnej rade?
Úlohy aj obsadenie koaličnej rady presne určuje koaličná zmluva, ktorú si každá vláda píše nanovo.
Tú súčasnú koaličnú radu tvoria šiesti členovia – traja predsedovia koaličných strán (aktuálne Smer-SSD, Hlas-SD a SNS) a po jednom zástupcovi z každej z týchto strán.
Ak sa niektorý z predsedov strany nemôže na rade zúčastniť, príde namiesto neho jeho zástupca/kyňa. Rada sa tiež môže dohodnúť, že na určité stretnutie prizve aj iných ľudí. Napríklad keď tam chce jeden z predsedov doniesť svojho BFF, vie si to zariadiť, musia mu to však schváliť ostatní členovia rady.
Ako funguje koaličná rada?
Koaličná rada by mala zasadať pravidelne, a to dva dni pred každým začiatkom schôdze Národnej rady SR, teda parlamentu.
Rada by sa tiež mala stretávať každý týždeň v pondelok, no ak sa jej to nepodarí, musí sa stretnúť aspoň raz za mesiac. Ak sa koaličné strany nevedia zhodnúť na postupe pri schvaľovaní alebo novelizovaní zákona, môže koaličnú radu zvolať hocikedy ktorýkoľvek predseda koaličnej strany.
Je to skrátka taký ich týždenný míting manažmentu s chlebíčkami a občerstvením, na ktorom sa dohodnú, aké budú mať v najbližších dňoch priority a komu na akom zákone záleží.
Vďaka tomu by sa nemalo stávať, že jedna koaličná strana dá parlamentu napríklad návrh o tom, že nová nemocnica by mala stáť v Žiline a druhá by povedala, že ona ju chce predsa v Komárne a priamo v parlamente by sa začali hádať.
Koaličná rada teda diskutuje o návrhoch zákonov ešte predtým, ako o nich rokuje parlament a vláda. Ešte pred zasadnutím parlamentu môže tiež koaličná rada zvolať zasadnutie členov koaličných poslaneckých klubov a členov vlády a prerokovať s nimi ďalší postup tak, aby boli čo najviac jednotní.
👉 Čo je to poslanecký klub?
Poslanecký klub je stretnutie poslancov a poslankýň, ktorí sa stretávajú podľa príslušnosti k politickým stranám, za ktoré boli zvolení do parlamentu a podľa spoločných záujmov. Pri ich realizovaní tak môžu organizovať spoločný postup.
Rozdiel medzi tým, čo robí parlament a čo vláda si môžeš prečítať tu 👇
Riešič problémov
Koaličná rada zohráva tiež dôležitú úlohu pri nezhodách a sporoch vo vládnej koalícii.
Ak nastane medzi koaličnými stranami spor, alebo iný nesúlad, rokuje o ich riešení koaličná rada. Ak problém nevyrieši, vytvorí pre jeho riešenie pracovnú skupinu, v ktorej je z každej koaličnej strany rovnaký počet zástupcov a zástupkýň.
Tí spoločne hľadajú riešenie. Ak ho po vypracovaní príjme koaličná rada, je pre koaličné strany záväzné.
Môžeš si to predstaviť na situácii z roku 2021. Vtedajšia koalícia strán OĽaNO, SaS, Za ľudí a Sme rodina sa nevedela zhodnúť ohľadom paragrafu 363, ktorý dáva generálnemu prokurátorovi prakticky neobmedzenú moc zastaviť akékoľvek trestné stíhanie.
Kým zástupca strany Za ľudí Juraj Šeliga navrhoval na koaličnej rade obmedziť právomoci generálneho prokurátora, zástupca strany Sme rodina Milan Krajniak bol proti. Vznikla preto pracovná skupina, no ani tá nenašla spoločné riešenie a paragraf 363 je dodnes nezmenený.
Zdroj titulnej koláže: Canva
