Pomohol vyvinúť vodíkovú bombu, no potom bojoval proti vojnám a zbrojeniu. Prečítaj si príbeh Andreja Sacharovova, po ktorom je pomenovaná cena pre obhajcov/kyne ľudských práv.
Tento rok získali Sacharovovu cenu za slobodu myslenia predstavitelia venezuelskej opozície María Corina Machadová a zvolený prezident Edmundo Gonzaléz Urrutia. Hoci Urrutia vyhral voľby, diktátor Nicolás Maduro a jeho režim mu dodnes znemožňujú nástup do funkcie.
Ľuďom, ktorí podobne bojujú za ľudské práva, udeľuje Európsky parlament každý október už od roku 1988 Sacharovovu cenu.
Aj Andrej Sacharov, po ktorom sa táto cena volá, volal po ľudských právach v jeho rodnom Sovietskom zväze, aj keď sa v mladosti podieľal na vývoji nebezpečnej vodíkovej bomby.
Od Stalinovej ceny k disidentovi. Kto bol Andrej Sacharov?
Sacharov sa narodil v roku 1921 v Moskve. Ako mladý a veľmi nadaný fyzik sa stal po druhej svetovej vojne členom tajnej vedecko-výskumnej skupiny zameranej na vývoj vodíkovej bomby
Bolo to v čase takzvanej Studenej vojny, kedy sa veľmoci Sovietsky zväz a USA snažili vyvíjať nové zbrane a zastrašovať druhú stranu. Napríklad Američania počas druhej svetovej vojny vyvinuli atómovú bombu, ktorou v japonskej Hirošime a Nagasaki zabili a zranili tisíce ľudí.
Prvý pokus vodíkovej bomby (čo je pokročilejší model atómovej bomby založenej na fúzii namiesto štiepenia atómov) v ZSSR prebehol už v roku 1953, za čo Sacharov dostal ocenenie Hrdina socialistickej práce, Stalinovu cenu a 500-tisíc rubľov.
Sacharov sa potom ďalej podieľal na vývoji čoraz väčších a väčších bômb, až v roku 1961 Sovietsky zväz otestoval najväčšiu nukleárnu zbrań všetkých čias, takzvanú Cár bombu. Táto vodíková bomba bola 1570-krát silnejšia, než atómové bomby zhodené na Hirošimu a Nagasaki dokopy.
Ak si videl/a film Oppenheimer o vynálezcovi atómovej bomby Robertovi Oppenheimerovi, asi si pamätáš, že po jej zhodení na Hirošimu a Nagasaki začal mať výčitky svedomia. Niečo podobné sa stalo aj Sacharovovi, pretože o pár rokov neskôr začal upozorňovať na katastrofálne dôsledky vývoja jadrových zbraní.
Stal sa zástancom kontroly zbrojenia a podpisu Zmluvy o čiastočnom zákaze jadrových skúšok z roku 1963, ktorú považoval za prvý krok k zníženiu rizika nukleárneho konfliktu. Zakázali sa ňou skúšky atómových zbraní v atmosfére, vesmíre a pod vodou. Ak nejaké skúšky jadrových zbraní odvtedy prebehli, tak sa väčšinou konali pod zemou.
Sacharov bol aj zakladateľom Moskovského výboru pre ľudské práva (1970), ktorý sa stal jednou z prvých organizácií na podporu disidentov v Sovietskom zväze. Tento výbor hral dôležitú úlohu pri upozorňovaní na porušovanie ľudských práv v jeho rodnej krajine.
„Andrej Dmitrijevič, vráťte sa!“
V roku 1975 získal Nobelovu cenu za mier, avšak kvôli tlaku sovietskych úradov si ju nemohol osobne prevziať a prevzala ju namiesto neho jeho manželka Jelena Bonnerová.
Aj so švédskym chemikom Alfredom Nobelom, po ktorom je pomenovaná Nobelova cena, má Sacharov niečo spoločné. Nobel v roku 1886 vynašiel dynamit. Zo začiatku uľahčoval ľuďom prácu v baniach, alebo pri kopaní tunelov, no už na konci 19. storočia ho začala armáda používať ako zbraň v španielsko-americkej vojne. Nie je úplne známe, či Nobel ľutoval, že sa jeho vynález takto zneužil, no pred smrťou venoval skoro všetok svoj majetok na založenie Nobelovej ceny.
Za svoj aktivizmus bol Sacharov vystavený prenasledovaniu. Keď v roku 1979 s manželkou Jelenou Bonnerovou vystúpili proti invázii sovietskych vojsk do Afganistanu, úrady ho zatkli, obrali o všetky dovtedajšie vyznamenania a poslali do vyhnanstva do mesta Gorkij (dnes Nižný Novgorod).
Počas svojho vyhnanstva Sacharov pokračoval vo svojej práci a písaní, pričom sa snažil upozorniť na porušovanie ľudských práv v Sovietskom zväze. Do Moskvy sa zo svojho vyhnanstva mohol vrátiť až po reformách Michaila Gorbačova v roku 1986. Gorbačov mu vtedy údajne telefonoval so slovami: „Andrej Dmitrijevič, vráťte sa!“
Kto v minulosti získal Sacharovovu cenu?
Malála Júsufzaj
Už ako 11-ročná bojovala za práva dievčat na vzdelanie. V Pakistane, kde žila, tomu systematicky bránila extremistická skupina Taliban, ktorá na ňu aj v roku 2012 spáchala atentát. Malala Júsufzaj ho však prežila a okrem Sacharovovej ceny získala aj Nobelovu cenu za mier.
Demokratická opozícia v Bielorusku
Po zmanipulovaných prezidentských voľbách v roku 2020 protestovali Bielorusi a Bielorusky proti pokračovaniu autoritárskeho prezidenta Alexandra Lukašenka. Polícia protesty násilne potláčala a veľká časť opozície pod vedením Sviatlany Cichanovskej čelila väzeniu, alebo musela utiecť z krajiny.
Ukrajinský ľud
V roku 2022 napadlo Rusko susednú Ukrajinu, ktorej obyvatelia a obyvateľky dodnes vzdorujú jeho okupácii a agresii. Ukrajinský ľud získal cenu za statočnosť, ktorú prejavuje v boji za svoju slobodu.
Prehľad všetkých laureátov Sacharovovej ceny si môžeš pozrieť na tejto stránke.
Zdroj titulného obrázku: Canva, Wikimedia Commons