Ochranca ústavnosti, posledná nádej na spravodlivosť aj protiváha ostatných zložiek moci. To sú niektoré z prívlastkov, ktoré má náš Ústavný súd. Ako funguje, aké sú jeho právomoci a v čom je iný, ako ostatné súdy?
Ústavný súd vznikol na základe Ústavy Slovenskej republiky ako najvyššia poistka toho, že náš štát bude naozaj chrániť naše ľudské práva a riadiť sa svojím základným zákonom. „Ústavný súd Slovenskej republiky je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti,” píše sa v Ústave SR. Vo svojich rozhodnutiach je nezávislý od akejkoľvek inej inštitúcie a svoju protiváhu k ostatnej štátnej moci vyjadruje aj symbolicky – nesídli totiž v Bratislave, ale v Košiciach.
Jeho úlohou je dozerať na to, aby nikto – ani tí najmocnejší ľudia v krajine – nezneužíval svoje postavenie vo svoj prospech a neohýbal ani netvoril zákony, ako sa mu zachce.
Ústavný súd posudzuje iba konkrétne prípady, ktoré sú definované v ústave. Je špeciálny v tom, že nerozhoduje o napadnutiach, krádežiach či podvodoch, o vine či nevine páchateľov, ani nerozsudzuje občianske spory, ako klasické súdy. Aká je teda jeho úloha?
Celé je to o súlade
V prvom rade Ústavný súd kontroluje to, či sú zákony, ktoré prijíma náš parlament, v súlade s ústavou aj s ostatnými ústavnými zákonmi. Na splnenie tejto podmienky dozerá aj pri právnych predpisoch vydávaných vládou či ministerstvami, ale aj obcami a samosprávnymi krajmi preto, aby nikto nemohol svojimi nariadeniami porušovať naše práva, ktoré nám zaručuje ústava.
Návrh na preskúmanie súladu s ústavou však nemôže na Ústavný súd poslať len tak ktokoľvek. Ty tak môžeš urobiť len vtedy, ak sa staneš prezidentom alebo generálnou prokurátorkou, alebo ak budeš súčasťou skupiny minimálne tridsiatich poslancov a poslankýň parlamentu.
V niektorých prípadoch môže takýto návrh podať aj verejný ochranca práv, predseda súdnej rady alebo iný súd, ktorému sa nepozdáva nejaký zákon, na ktorý narazí pri prípade, o ktorom práve rozhoduje.
Ústavný súd ale rozhoduje aj o iných veciach. Kontroluje tiež, či voľby alebo referendum prebehli v súlade s ústavou a so zákonom. Keď zistí, že to tak nebolo, môže ich vyhlásiť za neplatné či zrušiť ich výsledok a vyhlásiť právoplatného víťaza.
Ústavný súd môže okrem toho rozhodovať aj o niektorých ďalších veciach. Napríklad o takej obžalobe proti prezidentovi, o zákonnosti udelených amnestií a môže tiež preskúmať rozhodnutie o rozpustení politickej strany alebo hnutia.
Referendum nemôže byť o všetkom
Rozsudzuje aj spory štátnych orgánov o správny výklad ústavy, keďže jej text môže v niektorých častiach každý vnímať trošku inak. Výklad Ústavného súdu sa potom stáva pre všetkých záväzným a má rovnakú váhu, ako samotná ústava.
V prípade, že ho o to požiada prezident či prezidentka, môže sa pred vyhlásením referenda pozrieť na to, či sú jeho otázky v súlade s ústavou.
Naposledy o takejto otázke rozhodoval v roku 2022. Vtedajšia opozícia chcela vypísať referendum s dvoma otázkami. Prezidentka Zuzana Čaputová vtedy pred vypísaním referenda požiadala Ústavný súd, aby jednu z nich posúdil. Sama sa vyjadrila, že návrh nepodala preto, že by osobne nesúhlasila s vypísaním referenda, ale preto, že mala pochybnosti o súlade otázky s ústavou.
Posudzovaná referendová otázka znela takto: „Súhlasíte s tým, že vláda Slovenskej republiky má bezodkladne podať demisiu?“
Otázke sa venoval senát na svojom neverejnom zasadnutí a rozhodol, že nie je v súlade s ústavou, preto o nej ľudia nemôžu hlasovať v referende. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil aj tým, že ľud je síce v demokracii pôvodcom moci, nemôže však rozhodovať o všetkom bez ohľadu na to, čo sa píše v ústave.
Ústavný súd nás takto chráni, aby si väčšina nemohla v referende odhlasovať akékoľvek nariadenie, ktoré by mohlo obmedziť práva menšiny. Aj demokracia má svoje pravidlá a tie táto inštitúcia pozorne stráži.
Preto referendom nemôžeme rozhodnúť nielen o tom, či má ihneď padnúť vláda, ale ani o otázkach, ktoré sa týkajú základných práv a slobôd, daní, odvodov a štátneho rozpočtu – populistické referendá o tom, že nemáme platiť žiadne dane, no štát nám má platiť čo najviac, by totiž veľmi rýchlo viedli k bankrotu.
Rozhodnutie súdu o referendovej otázke sa stalo platným po zverejnení v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Táto podmienka platí aj pre všetky jeho ostatné rozhodnutia, pokiaľ si to nedefinuje inak.
Ústavný súd môže okrem toho rozhodovať aj o niektorých ďalších veciach. Napríklad o takej obžalobe proti prezidentovi, o zákonnosti udelených amnestií a môže tiež preskúmať rozhodnutie o rozpustení politickej strany alebo hnutia.
Môže sa venovať aj tvojmu prípadu
Síce na Ústavný súd nemôžeš podať návrh na posúdenie ústavnosti zákonov či volieb, máš jednu možnosť, kedy sa naň môžeš obrátiť aj ty z pozície bežného občana. Je to v prípade, keď máš pocit, že štát – zastúpený nejakým úradom, prokuratúrou alebo všeobecným súdom – svojím právoplatným rozhodnutím porušil tvoje základné práva.
Ústavný súd je takto pre mnohých našich spoluobčanov poslednou nádejou na spravodlivosť a hoci ide o jednotlivcov, rozhodnutie v ich prípade môže mať dopad na celú spoločnosť. V budúcnosti sa totiž všetky ostatné súdy a úrady budú musieť pri svojich rozhodnutiach v podobných prípadoch pozerať aj na toto uznesenie a riadiť sa ním.
Kto rozhoduje?
Ústavný súd tvorí skupina 13 sudcov alebo sudkýň a ich funkčné obdobie je až 12 rokov. Do funkcií ich menuje prezident alebo prezidentka a pri menovaní si vyberá z dvojnásobného počtu kandidátov zvolených v parlamente. Ak teda treba doplniť napríklad troch nových sudcov, poslanci musia zvoliť šiestich, aby si z nich prezident či prezidentka mohla vybrať, koho menuje.
Do tejto funkcie sa nikto nemôže navrhnúť sám. S menom kandidáta alebo kandidátky môžu prísť len poslanci, vláda, generálny prokurátor, právnické fakulty a ďalší odborníci z oblasti práva a súdnictva.
Vhodným kandidátom je každý slovenský občan alebo občianka vo veku aspoň 40 rokov, s právnickým vzdelaním a 15 rokmi právnickej praxe. Musí to byť zároveň človek, ktorý nebol nikdy odsúdený za úmyselný trestný čin.
Spomedzi menovaných sudcov Ústavného súdu prezident menuje na 12 rokov aj ich predsedu. Ten má zvláštne právomoci v tom, že do jeho rúk skladá svoj sľub prezident republiky a prezidentskej funkcie sa môže rovnako vzdať jedine do jeho rúk.
Ústavný súd Slovenskej republiky existuje už od jej vzniku v januári 1993. Jeho prvým predsedom bol Milan Čič, aktuálne mu predsedá Ivan Fiačan, ktorý je vo funkcii od roku 2019. Takže by tam mal byť ešte do roku 2031.
titulná koláž: Zmudri G
Spolufinancované Európskou úniou v rámci projektu č.101091634 – Impact Acceleration of Slovak CSOs. Vyjadrené názory a stanoviská sú názormi a stanoviskami autora/-ov a nemusia nevyhnutne odrážať názory Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani Európska výkonná agentúra pre vzdelávanie a kultúru za ne nezodpovedá.
