Konflikt záujmov sa často spomína v súvislosti s rôznymi politickými kauzami na Slovensku. No čo si máš pod tým predstaviť?
Predstav si, že ti dá učiteľka v škole za úlohu vybrať z dvoch namaľovaných obrazov. Ten, ktorý označíš za lepší, vyhrá a jeho autor pôjde za odmenu na výlet do Paríža. Prvý obraz namaľoval tvoj BFF, druhý študent z inej triedy, ktorého nepoznáš.
Ako sa rozhodneš? Pošleš do Paríža svojho BFF, alebo cudzieho človeka? Zrazu si v konflikte záujmov, lebo sa nerozhoduješ iba podľa kvality namaľovaných obrazov, ale ovplyvňujú ťa aj tvoje vzťahy.
Čo je to konflikt záujmov?
Konflikt záujmov nastáva vtedy, keď tvoje osobné záujmy môžu ohroziť nestrannosť tvojho rozhodnutia. Často o konflikte záujmov počúvaš napríklad pri politikoch, či už slovenských alebo tých európskych.
Je veľmi dôležité, aby politici, ktorých si si zvolil/a v slobodných, demokratických voľbách robili svoju prácu pre dobro spoločnosti, nie pre dobro seba samého.
Viac o tom, ako vyzerá konflikt záujmov v politike, nájdeš v tomto našom článku:
Nemusí ísť však iba o politiku. Do konfliktu záujmov sa môžu dostať aj novinári, súkromné firmy, učitelia a napríklad aj ty.
Konflikt záujmov môže mať rôzne podoby:
- Finančný konflikt – napríklad, keď osoba finančne ťaží z rozhodnutí, ktoré by mali byť vykonané objektívne.
- Rodinný alebo osobný konflikt – vzniká, keď je do rozhodovania zapojený rodinný príslušník alebo blízka osoba.
- Profesionálny konflikt – vzniká, ak má osoba napríklad viacero zamestnaní, kde sa ich povinnosti krížia alebo súťažia.
Kde všade môže konflikt záujmov vzniknúť?
Konflikt záujmov nie je žiadna ojedinelá záležitosť. Jedným z príkladov konfliktu záujmov je Miriam Šrámová, ktorá dlhodobo robí nekritické rozhovory s politikmi, na svojom Telegrame osočuje novinárov za ich prácu a pritom je aj asistentkou koaličného poslanca. Za túto prácu berie plat vo výške 1 500 eur, čo si vieš mimochodom veľmi jednoducho kedykoľvek overiť. Napriek tejto robote však naďalej robí rozhovory s politikmi a nevidí v tom žiadny problém.
Práca novinára by sa však mala vyznačovať objektívnosťou a najmä nezávislosťou od iných osôb či inštitúcií. Človek, ktorý pracuje pre politikov, si nemôže zachovávať nestrannosť, keďže musí reprezentovať názory a postoje svojho zamestnávateľa.
Rozhovory Miriam Šrámovej sú jednostranné, svojich respondentov počas rozhovoru neprerušuje, aj keď sa hrubo vyjadrujú o svojich politických oponentoch a otázky kladie subjektívne. Novinár však svoj názor, nech ho má akýkoľvek, nemôže vyjadrovať nahlas a ovplyvňovať alebo podporovať respondenta v jeho názoroch.
Po ďalší príklad nemusíme ísť ďaleko do histórie. Len nedávno sa na obrazovkách Slovenskej televízie a rozhlasu objavila zamestnankyňa letiska, ktorá moderovala správy STVR.
Ako PR manažérka štátneho letiska, ktoré spadá pod Ministerstvo dopravy, taktiež vystupuje v záujme svojho zamestnávateľa, ktorým je v tomto prípade štát. Ak však niekto moderuje spravodajstvo vo verejnoprávnej televízii, nemôže zároveň pracovať pre štát. Novinári musia byť nezávislí a zachovávať si objektivitu, keďže pracujú pre verejnosť. A verejnosť nie je to isté, čo štát.
Konflikt záujmov môže nastať aj v súkromných firmách. Možný konflikt záujmov odhalila Televízia Markíza pri Spoločnosti Cord Blood Center, ktorá odoberá ženám pupočníkovú krv. Tú odoberajú bezprostredne po narodení dieťaťa a neskôr počas jeho života ju vedia použiť na jeho liečbu.
Okrem kontroverznosti odberu tejto krvi, ktorá sa pri liečbe používa naozaj veľmi zriedkavo, zistili aj fakt, že riaditeľ Národnej transplantačnej organizácie je zároveň aj v správnej rade spoločnosti Eurocord. Tá spadá práve pod Národnú transplantačnú organizáciu. V jednoduchosti to znamená, že si tento pán robí dozor sám sebe. Je teda v konflikte záujmov.
Konfliktným sa javí aj správanie lekárov, ktorí mali za sprostredkovanie takéhoto odberu získať finančnú odmenu. Z pozície autority, ktorú má lekár, išlo o zneužitie zraniteľnej situácie, v ktorej sa ženy krátko pred pôrodom či tesne po ňom nachádzali.
Medializovaný prípad údajného konfliktu záujmov si nedávno zažila aj novinárka z Denníka N Monika Tódová, ktorá sa vo svojom voľnom čase stretávala so sudkyňou Pamelou Záleskou.
Neskôr informovali o tom, že spolu tvoria pár. Novinárka Tódová o tom však v začiatkoch ich vzťahu informovala svojho šéfredaktora Matúša Kostolného. Aby nebola v konflikte záujmov, prestala písať o všetkých kauzách, v ktorých rozhoduje sudkyňa.
Namiesto spravodajstva sa začala venovať publicistike, diskusiám a Newsfilteru. Takýmto spôsobom sa rozhodli v redakcii zakročiť, aby nevznikali podozrenia, že Tódová zneužíva svoj vzťah na skreslené informovanie o kauzách na súdoch.
Čo robiť, ak nastane konflikt záujmov?
Konflikt záujmov sám o sebe nie je nezákonný, pokiaľ sa nejedná o konflikt záujmov verejných činiteľoch, ktorý je vyslovene uvedený v zákone. Avšak či už ide o riaditeľa/riaditeľku školy, majiteľa/ku firmy alebo novinára/novinárku, keď sa dostanú do konfliktu záujmov, musia o tom informovať a prestať vykonávať to, čo ich do konfliktu záujmov dostalo.
Aj vo vedeckej sfére pri štúdiách uvádzajú hlavne zahraniční autori, či sa počas písania práce ocitli v konflikte záujmov. Je to dôležité, lebo keby ich výskum ovplyvnili osobné záujmy, mohol by byť výsledok skreslený alebo nepravdivý.
Takúto informáciu uvádzajú pod vedeckou prácou:
Médiá majú postup v prípade konfliktu záujmov spísaný v etickom kódexe, zatiaľ čo súkromné firmy si tiež často interne nastavujú pravidlá, čo robiť, keď ku konfliktu príde.
Verejní činitelia sa musia zase riadiť zákonmi – napríklad o verejnom obstarávaní, ale aj ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.
Ak je niekto raz hovorca štátnej inštitúcie, nemôže byť zároveň moderátorom verejnoprávnej televízie. Ak sa stane redaktorka asistentkou politika, nemôže byť viac redaktorkou. Ak má novinárka blízke vzťahy so sudkyňou, nemôže viac pracovať na prípadoch, ktorými sa táto sudkyňa zaoberá.
Zdroj titulnej fotografie: Koláž Zmudri G
