Počúvaš a čítaš každy deň v správach o konsolidácii, no nikto ti nevysvetlil, čo to vlastne je? Poďme sa na to pozrieť spoločne.
Slovensko sa topí v dlhoch. Medziročný rozpočtový deficit už je takmer na dvojnásobku maxima, ktoré vyžaduje EÚ a celkový dlh sa šplhá nebezpečne blízko k 60-tim percentám výkonu celej ekonomiky.
Vláda preto ohlásila veľkú konslidáciu. V tomto článku ti vysvetlíme, čo to konsolidácia je, ako vláda plánuje diery vo verejných financiách zaplátať a čo na jej plánoch kritizuje opozícia.
Čo je to konsolidácia?
Konsolidácia je opatrenie, ktoré má pomôcť krajine topiacej sa v dlhoch. Politici hľadajú spôsoby, čo zoškrtať, aby štát menej míňal, alebo to, kde môže viac peňazí získať. Hlavným cieľom konsolidácie je zmenšovanie dlhu a poprípade šetrenie, no to by sme dosť predbiehali.
V minulom roku dosiahol dlh Slovenska až 68,83 miliardy eur, čo predstavuje 56 % HDP. Dnes je už určite znova o niečo vyšší, no presné číslo sa dozvieme až budúci rok.
Podľa Maastrichtskej dohody, ktorú sme podpísali pri vstupe do eurozóny, aby sme mohli používať eurá, sme sa zaviazali k tomu, že verejný dlh neprekročí hranicu 60 % HDP. Verejný deficit môžeme mať maximálne 3 % HDP.
💰Verejný deficit vzniká, keď štát a samosprávy míňajú viac peňazí, ako zarobia. Napríklad, ak zarobíš 1000 eur mesačne, no na konci mesiaca si 20 eur v mínuse, vzniká ti deficit, lebo si minul viac, ako si zarobil. Verejný deficit sa ráta v ročných intervaloch.
Verejný dlh je potom súčet všetkých deficitov, ktoré máme ako krajina – teda nahromadených dlhov za všetky predchádzajúce roky, ktoré sme zatiaľ nedokázali splatiť.
Za rok 2023 sme podľa Štatistického úradu však dosiahli deficit až 4,89 % HDP. Vo väčšom deficite sme boli iba počas pandemických rokov 2020 a 2021, kedy presiahol úroveň 5 % HDP. V roku 2024 sa predpokladá, že sa deficit ešte zväčší a bude dosahovať takmer 6 %.
Ako blízko sme teda k tomu, aby sme Maastrichskú dohodu porušili nielen čiastočne, ale úplne? Nejako takto:
Naše finančné problémy už v Európskej únii aktívne riešia. V rozhodnutí Rady EÚ z 1.8. 2024 pre Slovensko konštatujú, že sa nestali žiadne závažné veci, kvôli ktorým by sme mali byť v takomto obrovskom dlhu.
Členské štáty môžu prekročiť limity stanovené zmluvou, ak čelia významným hospodárskym výzvam alebo krízam, ako to bolo počas pandémie COVID-19. Žiadne takéto problémy, ktoré by nás mohli potenciálne zadĺžiť, však neregistrujú.
Ako hlavný problém vidia existujúcu podporu cien energií, rozdávanie 13. dôchodkov, zvýšenie výdavkov na zdravotníctvo, vytvorenie rezortu cestovného ruchu a športu či novelu školského zákona.
Keďže nemáme závažný dôvod na to, aby sme boli v takomto dlhu, Európska komisia analyzovala situáciu a dospela k záveru, že Slovensko nedodržalo podmienky zmluvy o fungovaní EÚ a Paktu stability a rastu. Ten musia krajiny, v ktorých sa platí eurom dodržiavať, inak by ohrozili stabilitu celej eurozóny.
Rada EÚ preto začala voči Slovensku postup nadmerného deficitu (EDP). Slovensko bude musieť predložiť plány na zníženie deficitu v súlade s európskymi pravidlami. Ak to nedodržíme, hrozia nám pokuty a prinajhoršom zastavenie európskych peňazí.
Ako chce vláda znížiť deficit?
Deficit aj dlh musíme znižovať. Predstav si to takto. Ideš do banky a zoberieš si hypotéku na dom. Požičajú ti 150-tisíc eur, no zistíš, že je to málo. Tak si zoberieš ďalšiu hypotéku. K splácaniu jednej sa ti pridá druhá. Tú však nemáš ako splácať, lebo toľko nezarábaš. Zoberieš si preto spotrebný úver, ktorý ti bude splácať obe hypotéky. Avšak aj ten úver musíš z niečoho platiť. Takto to pokračuje a tvoj dlh sa prehlbuje.
To isté robí aj náš štát. Požičiava si a zadlžuje sa čím ďalej, tým viac. Nedá sa to tak robiť donekonečna. Preto je konsolidácia verejných financií nevyhnutný krok k tomu, aby sme ekonomiku Slovenska ozdravili.
Najčastejším krokom pri konsolidácii je zvyšovanie DPH, čiže dane z pridanej hodnoty. Už vláda Mikuláša Dzurindu schválila Zdaňovaciu reformu, v ktorej zaviedla rovnú daň pre všetkých vo výške 19 %. Iveta Radičová v rámci konsolidácie v roku 2010 zvýšila daň o 1 % na 20 %. Teraz ju súčasná vláda Roberta Fica navrhuje zvýšiť o ďalšie 3 %, čo je historicky najvyššie zvyšovanie DPH.
Takúto vysokú DPH sme mali naposledy pred rokom 2004, no kvôli podpore ekonomického rastu sa zjednotila daň za všetky tovary na 19 %. Čo jej opätovné zvýšenie znamená pre teba? Že zaplatíš viac.
Možno si si všimol/všimla na bločku z obchodu napísanú cenu bez DPH a cenu s DPH.
Napríklad, za 40 eurový nákup v obchode s nulovou DPH by si zaplatil/a 40 eur. S 20 % DPH, ktorú máme teraz, zaplatíš o 8 eur viac. S novou 23 % DPH, ktorú zavádza vláda v rámci konsolidácie, zaplatíš za nákup o 9,20 eur navyše.
Na niektoré produkty bude ale znížená 19 % sadzba, ako napríklad na elektrinu alebo 5 % sadzba na vybrané potraviny, lieky, knihy či školské učebnice.
Okrem toho zavedú ďalšie dane pre firmy, ktoré majú veľké zisky, ako sú napríklad rafinérie, telekomunikačné firmy, energetické firmy a podobne. Zlepšiť by sa mali podmienky pre malých podnikateľov a živnostníkov, ktorým by sa mala znížiť sadzba dane z príjmov. Zvyšovať sa bude aj cena ročnej diaľničnej známky zo 60 eur na 90 eur. Rodičia, ktorí majú deti staršie ako 18 rokov nedostanú na deti daňový bonus.
Tieto opatrenia by mali dokopy znížiť deficit o 2,6 až 2,7 miliardy eur. Konečnú verziu konsolidačného balíku zatiaľ nepoznáme, a preto ešte môžu pribudnúť alebo sa zmeniť niektoré opatrenia.
Prečo si politici neznížia platy alebo nezrušia 13.dôchodky či vlaky zadarmo?
Konsolidačný balík, ktorý navrhuje súčasná vládna koalícia nás bude stáť veľa peňazí. Opozícia plán vlády kritizuje s tým, že tak, ako je balík momentálne navrhnutý, bude štát vyberať peniaze hlavne z našich peňaženiek. Návrhy sú spravené totiž tak, aby do štátnej pokladnice išlo viac peňazí, no štát neplánuje žiadne veľké šetrenie na svojej strane.
Ak si to prirovnáme k teoretickým dlhom z hypotéky, ako sme písali vyššie, tak tvojim riešením by bolo zobrať si peniaze od rodičov, ale neobmedziť svoje výdavky, napríklad na cestovanie alebo kupovanie hier na playko.
Platy politikov neklesnú. Tento rok dokonca dosiahli to, že sa im zvýšili. Existuje síce ústavný zákon o dlhovej brzde, ktorý už pri 43 % dlhu zmrazí ministrom a ministerkám platy. Vládni politici ho však obišli tak, že si zvýšili paušálne náhrady, z ktorých sa platia napríklad pracovné cesty či ubytovanie.
Viac si o zvyšovaní platov môžeš prečítať v našom článku.
S platmi sa teda nebudú diať zatiaľ žiadne zmeny. Čo však také vlaky zadarmo či rekreačné poukazy?
Úradnícka vláda Ľudovíta Ódora predstavila v roku 2023 balík riešení na ozdravenie verejných financií, medzi ktorými bolo napríklad aj zníženie počtu zamestnancov v najväčších štátnych podnikoch, zrušenie vlakov zadarmo, zrušenie rekreačného poukazu alebo zrušenie 13. dôchodkov.
Takéto škrty však súčasná vláda do svojho konsolidačného balíka nezaradila. Prečo? Jednoducho, rušenie akýchkoľvek benefitov, hoci by pomohli znížiť dlh, je nepopulárne.
Vlaky zadarmo nás v skutočnosti stoja milióny eur, rovnako tak 13. dôchodky, ktoré sú aj jednou z hlavných príčin, prečo je podľa Rady EÚ Slovensko v dlhoch.
Keď však štát nezačne viac šetriť a bude sa snažiť vyrovnať dlh iba z našich peňaženiek, môže to prispieť k spomaleniu ekonomiky, zvýšeniu inflácie a zníženiu životnej úrovne ľudí.
Ako však konštatovali mnohí experti, konsolidovať v tejto situácii už je naozaj nutné. A aj opatrenia, ktoré sa nám nemusia zdať ako najlepšie, sú omnoho lepšie, než v tejto situácii neurobiť nič.
Zdroj titulnej fotografie: Koláž Zmudri G
