Čo je to uznanie štátu? 

Veľká Británia, Austrália, Kanada a Portugalsko v nedeľu uznali Palestínu ako štát. Počas Valného zhromaždenia OSN v pondelok sa k nim pridalo aj Francúzsko a ďalších 5 európskych krajín. Čo je to uznanie štátnosti a čo to znamená, že Palestínu uznalo už toľko spojencov Izraela? 

Keď nejaké územie vyhlási, že je samostatným štátom, ešte to neznamená, že ho tak aj svet bude brať. V medzinárodnej politike nestačí mať len vládu, územie a obyvateľstvo, ale rovnako dôležité je, či ostatné krajiny povedia: „Áno, uznávame ťa ako štát.“

Prečo uznanie či neuznávanie štátu dôležitým gestom, ako sa tým mení jeho postavenie vo svete a zmení uznanie Palestíny život ľudí v Gaze a na Západnom brehu?

Čo je to uznanie štátu?

Uznanie štátu je politický akt, kedy jeden alebo viacero štátov uzná existenciu iného štátu. Existuje takzvané bilaterálne uznanie, kedy jeden štát uzná iný a kolektívne uznanie v rámci medzinárodných organizácií ako je Valné zhromaždenie OSN. 

Na to, aby bolo nejaké územie uznané ako štát musí mať: 

👉 Trvalú populáciu

👉 Vymedzené územie

👉 Vládu

👉 Schopnosť udržať diplomatické vzťahy s inými štátmi.

Napríklad keď 1. januára 1993 vznikla samostatná Slovenská republika, hneď v prvý deň ju uznalo 93 štátov sveta vrátane všetkých najmocnejších: Slovensko ihneď uznali Spojené štáty, Rusko, Francúzsko, Nemecko, Spojené kráľovstvo a Čína. Ďalšie nasledovali pomerne rýchlo.

Už počas prvého mesiaca svojej existencie sa tak Slovensko bez problémov stalo napríklad členom OSN či Svetovej banky.

Prečo je to dôležité?

Krajiny, ktoré uznávajú niektoré územie ako štát s ním môžu:

👉 Uzatvárať zmluvy a menovať plnohodnotných veľvyslancov a veľvyslankyne. Pre občanov je dôležité napríklad aj to, že ostatné štáty tým pádom uznávajú aj ich pasy s ktorými vedia cestovať.

👉 Uznané štáty sa môžu zúčastňovať na zmluvách, žiadať o členstvo v medzinárodných organizáciách a mať ich výhody, napríklad sa štát môže aj súdiť či byť súdený. 

👉 Podľa medzinárodného práva majú aj právo na územnú celistvosť a sebaobranu a môžu prijímať humanitárnu pomoc od iných štátov.

👉 Takisto štátu medzinárodné uznanie uľahčuje požičiavať si peniaze na medzinárodných trhoch a financovať tak svoj chod a ekonomiku. Dlhopisy by sa síce teoreticky mohol snažiť vydávať aj neuznaný štát, ale v praxi by boli takmer bezcenné.

Dlhopis je cenný papier, ktorým si firma alebo štát požičiava peniaze od ľudí a sľubuje im, že ich po určitom čase vráti. Okrem toho pravidelne vypláca úroky ako odmenu za požičanie.

Ako je to dôležité pre Palestínu a prečo ju uznali práve teraz?

Časť palestínskych území – Západný breh Jordánu – od 60. rokov okupuje Izrael. Na ďalšie palestínske územie – pásmo Gazy – Izrael útočí už takmer dva roky a jeho vojenské akcie už viaceré medzinárodné organizácie, odborníci a odborníčky označili za genocídu. 

Izrael vo vojne v Gaze od októbra 2023 zabil najmenej 65 344 ľudí a zranil 166 795. Čísla sú z 22. Septembra 2025, poskytuje ich Hamasom ovládané palestínske ministerstvo zdravotníctva, ktoré OSN považuje za dôveryhodný zdroj. Mnohí odborníci ale predpokladajú, že reálne čísla sú oveľa vyššie. Dáta samotnej Izraelskej armády hovoria, že až 5 zo 6 zabitých sú civilisti. Izrael vojnou reagoval na útoky zo 7. októbra 2023, kedy členovia Hamasu prenikli na územie Izraelu z Gazy a zabili 1 139 ľudí a ďalších približne 200 uniesli. 

Podrobnejšie o tom, čo sa deje v Gaze sa dočítaš tu 👇

Štáty, ktoré Palestínu uznali sa tým snažia tlačiť na ukončenie vojny v pásme Gazy, ale aj oživiť možnosť, že vznikne samostatný štát Palestína, ktorý bude existovať vedľa Izraela – ide o takzvané dvojštátne riešenie, ktoré ale súčasná Izraelská vláda odmieta. Existujú tiež obavy, že Izrael sa chystá celý Západný breh anektovať a podmienky na život v pásme Gazy sú už teraz neznesiteľné.

Uznanie Palestíny je ale podľa viacerých odborníkov a odborníčok do veľkej miery symbolické a katastrofálnu situáciu v pásme Gazy len tak nezmení. Čím viac štátov ale Palestínu uzná, tým rovnoprávnejšie postavenie bude mať v rámci medzinárodného práva voči Izraelu.

Palestínu v súčasnosti uznáva už takmer 80 percent zo 193 členských štátov OSN vrátane Slovenska a má štatút „stáleho pozorovateľského štátu“. Znamená to, že sa môže zúčastňovať zasadaní, ale nemá hlasovacie právo.

Po novom budú Palestínu uznávať aj štyri z piatich štátov Bezpečnostnej rady OSN – Čína, Rusko, Veľká Británia a Francúzsko. Jediný spomedzi nich, ktorý Palestínu neuznáva je USA. 

Ktoré štáty (ne)uznáva Slovensko? 

Palestína nie je jediný štát s čiastočným medzinárodným uznaním. Takýmito štátmi sú aj Kosovo alebo Taiwan, ktoré neuznáva ani Slovensko. 

Kosovo sa nachádza južne od Srbska, ktorého bolo súčasťou a v roku 2008 vyhlásilo nezávislosť. Väčšinu jeho obyvateľstva tvoria kosovskí Albánci a pochádzajú odtiaľto aj rodičia speváčky Dua Lipa. Srbsko si však robí naň historický nárok – považuje ho za „kolísku svojej kultúry“ od bitky na Kosovom poli z roku 1389, kedy tu srbská armáda a jej spojenci porazili Osmanskú ríšu.

V medzivojnovom období bolo Kosovo súčasťou Juhoslávie. Koncom 80. Rokov však Srbská vláda zrušila autonómiu Kosova a zavádzala voči kosovským Albáncom rôzne diskriminačné politiky. Prerástlo to až do vojny v rokoch 1998 a 1999, počas ktorej došlo k masakrom obyvateľov Kosova. Na to NATO reagovalo bombardovaním Belehradu.

Vtedy srbská (oficiálne ešte juhoslovanská) vláda pristúpila na podpísanie dohody a do krajiny vpustila mierotvorné jednotky známe ako KFOR – ich súčasťou boli do roku 2010 aj slovenskí vojaci. Kosovo bolo pod správou OSN a NATO a v roku 2008 vyhlásilo nezávislosť. Ako štát ho uznáva napríklad Česko, USA alebo Francúzsko, naopak neuznáva ho okrem Slovenska ani Čína, Rusko, ale ani niektorí členovia EÚ ako Španielsko, Cyprus, Rumunsko či Grécko. 

Zdroj titulného obrázku: Canva, Tenor GIF, Wikimedia Commons