Generácia,
ktorá sa zaujíma

Čo môže a čo nemôže robiť prezidentka?

Prezident alebo prezidentka je podľa ústavy hlavou Slovenskej republiky. Mnohí si to ale zamieňajú s tým, že všetko môže, všetko musí a za všetko zodpovedá. V skutočnosti má na Slovensku celkom oklieštené právomoci, napríklad v porovnaní s USA alebo Francúzskom.

via GIPHY

Nevyrieši tak ani tvoj vyšší plat, ani nižšie ceny chleba a dokonca ani to, čo sa budeš učiť v škole. Môže sa akurát tak pekne usmiať na fotke, ktorá ti v tej škole visí.

Prezident alebo prezidentka nás v prvom rade reprezentuje. Chodí na rôzne zahraničné stretnutia s inými prezidentami, premiérmi, vedúcimi európskych inštitúcií či dokonca pápežom. Doma sa tiež stretáva so starostami, zástupcami neziskoviek, úradov, skautov alebo dôchodcov.

Na zahraničných stretnutiach tiež dojednáva a potom ratifikuje, teda finálne schvaľuje a podpisuje medzinárodné zmluvy. V tomto má ale hlavné slovo skôr vláda a parlament.

Rovnako je to so zákonmi, ktoré jej poslanci vlastne iba posielajú na podpis. Prezidentka musí podpísať každý zákon, ktorý schváli Národná rada. A má pri tom jednu superschopnosť – právo veta. Aj ak poslanci zákon schvália, prezident alebo prezidentka ho môže nepodpísať a vrátiť parlamentu. 

via GIPHY

Vetovať zákon, to nie je len tak, že sa prezident zle zobudí a zhodí ho zo stola. Ku vetu musí priložiť aj konkrétne výhrady a pripomienky. 

Poslanci môžu tieto pripomienky akceptovať, ale vedia aj prezidentské veto prelomiť a schváliť zákon tak, ako pôvodne chceli. Musia na to ale nájsť aspoň 76 hlasov. V takom prípade bude zákon platiť aj bez podpisu prezidenta.

Prezident alebo prezidentka tiež vyhlasuje referendum. Nerobí to opäť len tak, lebo sa mu niečo prisnije. Buď dostane o referende petíciu s aspoň 350 000 podpismi, alebo sa na tom uznesie Národná rada. Otázky referenda musia byť v súlade s ústavou, čo môže posúdiť Ústavný súd, nie osobne hlava štátu. 

Taktiež vymenúva členov vlády a tiež prijíma ich demisiu. Keď vzniká nová vláda, jej budúci predseda prezentuje návrh na jednotlivých ministrov práve prezidentovi alebo prezidentke. Ten môže predsedu vlády požiadať o výmenu niektorých z budúcich ministrov. Zloženie vlády musí po prezidentovi vždy schváliť aj Národná rada.

Tiež má pod palcom naše ozbrojené sily a velí im. Môže na návrh vlády nariadiť mobilizáciu, teda povolanie do boja, vyhlásiť vojnový alebo výnimočný stav. 

Zuzana Čaputová, nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier a Jaroslav Naď s vojakmi umiestnenými na Sliači, apríl 2022. Foto: Bernd von Jutrczenka/Getty Images

Hlava štátu má právo odpustiť alebo zmierniť niekoho trest. Nemýľ si však amnestie a milosť. Amnestia je, keď prezident alebo prezidentka tresty odpustí hromadne. Musí sa pod to vždy podpísať aj predseda vlády.

Milosť je odpustenie alebo zmiernenie trestu pre jedného konkrétneho človeka. Každý rok o milosť prezidenta alebo prezidentku žiadajú stovky ľudí, ale dostane ju naozaj len zopár. Napríklad Zuzana Čaputová udelila počas prvých troch rokov v úrade 18 milostí, Andrej Kiska udelil počas piatich rokov 6 milostí, Ivan Gašparovič v jednom období 12 a v druhom 13. 

Prezident alebo prezidentka nemôže nijako rozhodovať o zákonoch, ktoré sa predložia, neriadi vládu, parlament, ani nerozhoduje o našom rozpočte. Aj keď mnohé z týchto vecí dokáže kontrolovať a zasiahnuť do procesov, keďže má dbať o riadny a ústavný chod štátu, nemá v nich posledné slovo. Preto pamätaj, že to nie je hlava štátu, na koho máš obrátiť svoj hnev, keď ťa budú hnevať ceny, školy, vlaky alebo platy.

Reklama

Vyber si viac z Politika polopate