Máme za sebou volebný víkend a rozhodli sme, kto nás bude najbližších päť rokov zastupovať v Európskom parlamente. Zmeny však nečakajú len parlament, ale aj Európsku komisiu, ktorá sa takisto celá vymení. Čo sa teraz bude diať od Bruselu cez Štrasburg po Luxemburg?
Zvolili sme si
Európania a Európanky si zvolili 720 nových poslancov a poslankýň. Je to o 15 viac, ako v predchádzajúcom volebnom období, keďže sa zvýšil počet obyvateľov v niektorých členských krajinách. Na Slovensku sme si volili 15 nových zástupcov a zástupkýň a všetci sa dostanú na svoje miesta 16. – 19. júla, kedy sa uskutoční prvé plenárne zasadnutie.
Po 20 rokoch členstva v Európskej únii sa nám prvýkrát podarilo neskončiť na poslednej priečke v účasti. K voľbám prišlo 34, 38 % oprávnených slovenských voličov a bola to naša historicky najlepšia účasť. Najnižšiu malo tentokrát Chorvátsko (21,34 %), Litva (28,94 %) a Bulharsko (31,8 %).
Zvolili sme si tiež zatiaľ najvyšší počet žien – europoslankýň. Na najbližších päť rokov sme do Bruselu poslali 7 žien, väčšina z nich bude Slovensko na pôde EÚ zastupovať prvýkrát.
„Podiel žien v Europarlamene od vzniku Únie rastie. V prvých priamych voľbách do Európskeho parlamentu tvorili ženy necelých 16 percent. Odvtedy sa podiel žien medzi poslancami EP prudko zvýšil,“ informovala RTVS s tým, že vo februári 2024 tvorili ženy takmer 40 percent poslancov Európskeho parlamentu.
A čo sa bude diať ďalej?
Europoslanci a europoslankyne si počas prvého zasadnutia zvolia predsedu alebo predsedníčku Európskej komisie. Na tomto poste po piatich rokoch končí Ursula von der Leyenová, ktorá však zatiaľ vyzerá tak, že by svoju pozíciu chcela obhájiť a pokračovať.
Posledné slovo pri navrhovaní vhodných kandidátov na šéfa či šéfku Komisie bude mať Európska rada, čiže zoskupenie, ktoré tvoria hlavy všetkých členských štátov. Práve oni si vyberú konkrétne mená, ktoré predložia na schválenie Európskemu parlamentu, kde musí nového predsedu alebo predsedníčku zvoliť absolútna väčšina. To aktuálne znamená, že úspešný kandidát či kandidátka bude potrebovať získať podporu od 361 europoslancov.
Po zvolení predseda alebo predsedníčka spoločne s Radou zostavia zoznam kandidátov na eurokomisárov. Každý členský štát nominuje jedného kandidáta. Neskôr na jeseň budú nominantov na eurokomisárov vypočúvať vo výboroch Europarlamentu.
Ak budú poslanci po tomto vypočúvaní niekoho z kandidátov považovať za nevhodného, môžu požadovať nového. Nádejný šéf či šéfka Komisie potom s príslušnou krajinou vyjednáva o novom človeku. Európsky parlament schvaľuje zloženie Európskej komisie ako celku a bolo by riskantné predložiť mu zostavu s čo i len jedným otáznym členom. Kvôli nespokojnosti s jedným eurokomisárom či eurokomisárkou by totiž mohlo stroskotať hlasovanie o celej Komisii a všetky vypočúvania a vyjednávania by museli ísť od začiatku.
Takto vyzerá povolebné rozloženie síl v Europarlamente podľa jednotlivých frakcií:
Nová Komisia si potom bude určovať priority na najbližších päť rokov. Musí sa však pri tom držať všetkých schválených zmlúv, dlhodobého smerovania Únie a tiež usmerneniami, ktoré jej dajú členské štáty.
Zaujímavosťou je, že o dve poslanecké kreslá viac v týchto voľbách dostalo Francúzsko, Holandsko a Španielsko. A po jednom kresle na viac dostalo Belgicko, Dánsko, Fínsko, Írsko, Lotyšsko, Poľsko, Rakúsko, Slovinsko a aj MY.
titulná koláž: canva/Zmudri G
