Bruselský diktát je mýtus. Ku každému z prijatých „zákonov” Európskej únie sa vyjadruje každý jeden členský štát viackrát a rôznymi spôsobmi. Vysvetlíme si, ako sa prijíma legislatíva Európskej únie a aj to, akú úlohu v nej zohrávajú členské štáty.
Voľby do Európskeho parlamentu budú už o mesiac – na Slovensku sa bude hlasovať v sobotu 8. júna a zvolíme si spolu 15 kandidátov – o jedného viac ako v roku 2019. Počet europoslancov sa totiž upravuje pred každými voľbami tak, aby bral do úvahy zmeny v populácii krajín.
S blížiacim sa termínom volieb sa na sociálnych sieťach čoraz častejšie objavujú hoaxy a dezinformácie o tom, ako nám EÚ škodí, a že nám všetko diktuje. Takéto tvrdenia sú postavené na neexistujúcej logike. Každý novoprijatý štát pri vstupe do EÚ totiž súhlasil s podmienkami uvedenými v zmluve o Európskej únii, kde sú konkrétne popísané kompetencie EÚ a aj členských štátov.
V roku 2009 sme prijali veľmi dôležitý dokument, Lisabonskú zmluvu, kde sa ešte viac prehĺbili kompetencie parlamentov – toho európskeho, ale aj národných. Každý zákon, ktorý sa prejednáva na pôde Európskej únie, musí byť doručený aj národným parlamentom, teda aj našej Národnej rade Slovenskej republiky, aby sa k nemu vyjadrila.
Zdroj: giphy.com
Kto navrhuje legislatívu?
Všetko, čo sa v Únii prejednáva, prechádza cez Európsku komisiu. Tá má exekutívne právomoci, podobne ako naša vláda. Zákony neschvaľuje, ale pripravuje. Tisíce úradníkov zo všetkých členských krajín robia na návrhoch, ako by sme mali dosiahnuť ciele, ktoré sme si spoločne vytýčili.
Nie je to protislovenská inštitúcia, ani žiaden bruselský diktát, ako by niektorí chceli prezentovať. V Komisii pôsobia stovky Slovákov a Sloveniek, ktorí sa spolupodieľajú na vytváraní návrhov v každej oblasti spoločnosti.
Navyše, aj každý občan EÚ, vrátane teba, má právo navrhnúť Európskej komisii, čím by sa mala zaoberať. Žiadna legislatíva EÚ nemôže prejsť bez toho, aby ju navrhla Komisia.
Jej návrhy však potom musia prijať alebo zamietnuť iné inštitúcie. Európska komisia je súčasťou legislatívneho procesu, pretože Európskemu parlamentu a Rade EÚ predkladá svoje návrhy – má teda to, čomu na Slovensku hovoríme „legislatívna iniciatíva”.
O schválení, pozmeňovaní alebo neschválení návrhov potom rozhodujú Rada EÚ a Európsky parlament v troch čítaniach.
V rade EÚ má každá členská krajina jedného ministra podľa oblasti, ktorá sa aktuálne rieši. Ak by riešila nejaká politika z oblasti zdravotníctva, tak hlas našej ministerky zdravotníctva by mal rovnakú váhu, ako hlas ministra zdravotníctva Rakúska, Nemecka, či Španielska. V Rade nás teda zastupujú členovia našej vlády, ktorú sme si sami zvolili v našich vlastných demokratických voľbách.
Zdroj: giphy.com
V Rade nás, samozrejme, ostatné krajiny môžu prehlasovať. Avšak platí, že legislatíva môže byť prijatá iba vtedy, ak za ňu hlasuje minimálne 55 % štátov EÚ (teda aspoň 15). To chráni malé štáty, ako je Slovensko pred tým, aby veľké štáty ako napríklad Nemecko, Francúzsko a Španielsko nerozhodli za všetkých.
Zároveň však platí, že týchto aspoň 55 % štátov musí zastupovať aspoň 65 % občanov EÚ. Toto opatrenie naopak ochraňuje veľké štáty pred tým, aby sa malé krajiny, ako napríklad Slovensko, Česko či Maďarsko nespojili a nerozhodli za nich. Takto sú tieto pravidlá prijímania legislatívy nastavené férovo pre malé, aj veľké štáty.
V drvivej väčšine prípadov však nie je potrebné robiť žiadnu matematiku, pretože väčšinu rozhodnutí Rada prijíma jednohlasne – dobrým zvykom je radšej rokovať, kým nenájdu kompromis, za ktorý sú ochotní zdvihnúť ruky všetci.
Okrem Rady musí návrh schváliť aj Parlament, do ktorého si poslancov zvolíme počas druhého júnového víkendu.
Za Európsky parlament momentálne rozhoduje 705 poslancov, pričom Slovensko má zastúpenie štrnástich. Po najbližších voľbách ich bude 720, za Slovensko 15.
Môže sa to zdať málo, no poslanci v europarlamente nehlasujú podľa toho, z akej sú krajiny, ale podľa toho, do akej strany patria. Vo voľbách teda nerozhoduješ o tom, aký silný bude mať v Európskom parlamente hlas Slovensko, ale o tom, ktorú z európskych strán podporíš – a tým aj to, aké bude smerovanie celej EÚ.
Zdroj: giphy.com
Parlament má totiž okrem schvaľovania legislatívy aj ďalšie právomoci – okrem iného napríklad volí práve predsedu alebo predsedníčku novej Európskej komisie.
Aké skupiny a strany v Európskom parlamente sú, si môžeš prečítať napríklad aj tu: https://zmudrig.sk/preco-ist-volit-v-eurovolbach-aj-ked-nezijes-na-slovensku/
Ako sa schvaľujú zákony v EÚ?
Tým, že si vyberieme, ktorý z ideologických smerov bude mať v novom europarlamente prevahu, výrazne ovplyvníme, ako budú ďalšie “zákony” EÚ vyzerať. No je dôležité povedať aj to, že v európskych inštitúciách sa vlastne neprijímajú „zákony,” ale rôzne typy legislatívnych aktov.
- Rozhodnutie – Rozhodnutie sa prijíma pre konkrétny štát alebo inštitúciu a je záväzné. Napríklad Rada EÚ rozhodla, že Chorvátsko môže prijať euro ako svoju národnú menu od 1. januára 2023.
- Nariadenie – Nariadenia sú platné pre všetky členské štáty. Prijímajú ich Európsky parlament aj Rada Európskej únie a členské štáty ich musia prijať v rovnakom znení, ako boli prijaté v EÚ. Išlo napríklad o zrušenie roamingu a zavedenie podmienky, že vo všetkých krajinách musia byť rovnako férovo nastavené podmienky volania, smskovania a dátovania.
- Smernica – Smernice si predstav ako nejaké ciele, na ktorých sa štáty dohodnú, a ktoré musia splniť. Je však na jednotlivých členských štátoch, ako bude vyzerať konkrétna podoba legislatívy, a akými prostriedkami daný cieľ dosiahnu. Európska únia si napríklad dala za cieľ zbaviť sa jednorazového plastového odpadu, ale ako štáty vyriešia plastové slamky alebo recykláciu či zálohovanie PET fliaš, to už je na nich. Väčšinu legislatívy EÚ prijímajú ako smernicu.
- Odporúčanie – Odporúčania nie sú právne záväzné, ale poukazujú na nedostatky, ktorým by sa mala venovať väčšia pozornosť. Inštitúcie EÚ napríklad odporúčali médiám, aby zverejnili svoje vlastnícke štruktúry s cieľom zabezpečiť ich väčšiu transparentnosť pred verejnosťou.
Zdroj: giphy.com
Prijímanie týchto európskych aktov je často o čosi zložitejšie a komplexnejšie, než napísať jednoducho zákon – aj to samo o sebe tiež nie je úplne jednoduché. To nám naši politici pravidelne dokazujú, keď musia novoprijaté zákony opravovať a novelizovať ešte predtým, než vstúpia v platnosť. Práve preto je dôležité dobre sa zamyslieť koho a akých odborníkov do Európskeho parlamentu pošleme.
Aké právomoci má EÚ voči členským štátom?
Ďalšia vec, čo dezinformátori budú hovoriť, je, že nám Brusel nielen diktuje úplne vo všetkom, ale že Slovensko dokonca úplne stratilo suverenitu. Pritom to s tými právomocami nie je až také zlé. Pozri sa, o čom v skutočnosti inštitúcie EÚ môžu rozhodovať a o čom nie.
Právomoci delíme na:
- Výlučné
Také právomoci, kde má hlavné slovo EÚ, nazývame výlučné. Ide napríklad o jej monetárnu politiku týkajúcu sa eura. Všetky krajiny eurozóny musia mať jednotné podmienky, pokiaľ platia spoločnou menou. Medzi výlučné právomoci EÚ tiež patrí colná únia, či pravidlá hospodárskej súťaže a obchodnej politiky. V týchto oblastiach je efektívnejšie, ak sa štáty rozhodujú spoločne, pretože si vyjednajú lepšie podmienky voči zvyšku sveta, ako keby si to každý vybavoval sám.
- Spoločné
Spoločných právomocí je najviac. Niektoré z týchto oblastí rieši EÚ spolu členskými štátmi spoločne, niektoré si riešia krajiny samé.
Patrí sem napríklad jednotný trh, čo znamená, že neplatíme clá, keď si kupujeme napríklad talianske topánky. Takisto môžeme pracovať alebo investovať, kde len v EÚ chceme. Medzi spoločné oblasti radíme väčšinu oblastí, ktoré ti napadnú, ako poľnohospodárstvo, sociálnu politiku, životné prostredie, dopravu, energetiku, bezpečnosť a ďalšie.
3. Podporné
Členské štáty si tieto oblasti riešia väčšinou po svojej vlastnej osi. Európska únia ich môže iba podporiť, doplniť alebo koordinovať, ak je to potrebné. Medzi takéto právomoci patria napríklad školstvo a vzdelávanie, ochrana a zlepšovanie zdravia ľudí, kultúra, priemysel či cestovný ruch.
Ako môžeš vidieť, Európska únia nefunguje ako samostatný organizmus, ktorý si žije svoj vlastný život a diktuje iným, čo majú robiť. Slovensko je zastúpené v každej jej súčasti. Aj preto je dôležité, aby si išiel/išla vo voľbách do Európskeho parlamentu voliť. Áno, Európska únia naozaj do obrovskej miery môže ovplyvňovať, ako bude vyzerať náš každodenný život – ale kto a ako o tom bude rozhodovať, to si môžeme vybrať my sami.
