Čo trápi mladých ľudí v členských a spriatelených krajinách Európskej únie? Poď sa s nami pozrieť na najväčšie európske podujatie pre mládež EYE 2025 do Štrasburgu a prečítaj si, s akými problémami bojuje Gen Z.
„Dúfam, že Gruzínsko raz bude súčasťou Európskej únie,“ hovorí s nádejou Maria o svojej vlasti. „Budeme môcť byť občiansky aktívni. Budeme mať práva, povinnosti, príležitosti a Gruzínsko si bude vážiť hodnoty jednotlivcov a ich občiansku angažovanosť,“ vymenúva, aké sú jej predstavy o budúcnosti v EÚ.
Gruzínsko získalo v roku 2023 štatút kandidátskej krajiny do Únie. V roku 2024 sa však celý proces zastavil z rozhodnutia gruzínskej vlády, ktorá prístupové rokovania pozastavila do roku 2028.
„Bojím sa toho, že bude čoraz viac krajín, ktoré budú hovoriť o odchode z EÚ,“ opisuje svoje obavy John z Nemecka. „Videli sme, že niečo ako Brexit sa môže stať pomerne rýchlo, aj keď 50 % obyvateľov Veľkej Británie nebolo úplne za vystúpenie z Európskej únie,“ dodáva.
Každá krajina má svoje vlastné problémy, no mnohé nás spájajú. Ako sa na ne pozerať očami mladých ľudí? Počúva ich hlas niekto? Čoho sa boja a v čo dúfajú? To všetko sa dozvieš v reportáži z najväčšieho podujatia Európskej únie pre mládež EYE 2025, na ktoré prišlo viac než 8 000 mladých ľudí.
Vitaj na European Youth Event 2025
Hoci podľa vzdialenosti nám Štrasburg nie je až taký vzdialený, cesta tam je zdĺhavá a v letných horúčavách nepríjemná. Keď som sa blížila k jej záveru a sedela som v autobuse, ktorý ma mal odviezť z frankfurtského letiska do centra diania, bolo mi jasné, že Štrasburg bude plný mladých. Svedčil o tom minimálne môj autobus preplnený účastníkmi EYE 2025.
Prvý pohľad na Európsky parlament, ktorý obmýva rieka Ill, je veľkolepý. Na podujatie prechádzame prísnymi kontrolami, podobne ako na letisku, aby boli všetci účastníci v čo najväčšom bezpečí. Po tom, čo sa mi úspešne podarí prejsť cez kontrolu, prichádzam priamo pred parlament, kde vejú vlajky všetkých členských krajín EÚ, aj tá slovenská.
Samozrejme, hneď si robím fotky a pokračujem ďalej dnu, kde sú všade mladí ľudia a príjemná atmosféra, aj napriek vysokým teplotám. Tvar budovy Európskeho parlamentu v Štrasburgu je valcovitý s otvorenou alebo „nedokončenou“ vežou, ktorá má symbolizovať neukončený európsky projekt – teda myšlienku, že európska integrácia je stále vo vývoji. Budova v sebe kombinuje sklo, oceľ a betón, čím vyjadruje transparentnosť, silu a stabilitu európskych inštitúcií.
Prvý deň je to vo vnútri parlamentu hotové bludisko, no na každom rohu stoja dobrovoľníci, ktorí nám pomáhajú zorientovať sa. V parlamente a v EYE village, do ktorej vás ešte zoberiem, sa počas týchto dvoch dní uskutočnilo až 400 rôznych aktivít.
Pred tým, než som vytiahla diktafón, išla som sa pozrieť do hemicyklu, čo je kruhovitá rokovacia sála Európskeho parlamentu. Práve v nej sedeli stovky mladých ľudí, ktorí rokovali o klíme. Bolo to pôsobivé, vidieť stredoškolákov a vysokoškolákov stáť pred sálou plnou ľudí a so zapálením hovoriť o tom, čo ich trápi v ich rodných krajinách.
Práve to zaujímalo aj mňa.
Na mladých ľudí sa často zabúda
Aké najčastejšie problémy riešia mladí ľudia? Pýtala som sa ich samých. Ich odpovede sa líšili od krajiny ku krajine, no všetci sa zhodli v tom, že v miestach, odkiaľ pochádzajú, ich nikto nepočúva.
„Necítim sa vždy vypočutý,“ hovorí Pavol, ktorý prišiel na tento event ako dobrovoľník zo Slovenska. „Čo sa týka politikov, tak riešia skôr populistické témy a na mladých ľudí veľakrát zabúdajú,“ myslí si. Práve to je podľa Pavla dôvod, prečo tisícky mladých ľudí odchádzajú do zahraničia a neplánujú sa vrátiť späť na Slovensko.
Ani v zahraničí to však nie je oveľa lepšie. Problémy s tým, že ich vlastná krajina nepočúva, majú napríklad aj v Nemecku. „Nemyslím si, že Nemecko počúva svoju mladú generáciu tak, ako by malo,“ odpovedá mi na otázku stredoškolák John. „Máme možnosť byť aktívne súčasťou politiky, čo je super, ale je rozdiel medzi tým, keď nás iba nechajú hovoriť a keď nás niekto aktívne počúva,“ vysvetľuje.
Riešenie vidí v tom, že by mali byť mladí ľudia viac aktívni v politike a zaistili si to, aby ich starší počúvali.
Lucia zo susedného Česka má okolo seba priateľov a rodinu, ktorí si ju vypočujú, no vo vyšších štruktúrach, ako je napríklad politika, hlas mladých Čechov veľmi nepočuť.
„Nemáme veľa priestoru hovoriť o tom, čo nás ako mladú generáciu trápi. Preto mi prišlo super, že na tomto podujatí máme možnosť klásť otázky a riešiť problémy,“ hovorí.
Čo trápi mladých Európanov a Európanky?
Mnohí účastníci sa zhodli, že im chýba reálna možnosť ovplyvniť veci. Napriek tomu chcú byť aktívni – aj preto prišli na EYE.
V networkingovej zóne, kde si mladí ľudia vyrábajú tričká so slovami ako Freedom, Human rights alebo European Union sedia tri dievčatá, ktoré medzi sebou búrlivo diskutujú.
Prichádzam k nim a pýtam sa, či by nemali čas na rozhovor. Jedna z nich sa mi ospravedlní s tým, že jej angličtina nie je veľmi dobrá. Druhá však na interview prikývne, a tak zapínam diktafón.
Volá sa Mária a pochádza z Gruzínska, kandidátskej krajiny do EÚ, ktorá má v súčasnosti pozastavené prístupové procesy. Nie preto, že by ho EÚ nechcela prijať. Rozhodla o tom minulý rok Gruzínska vláda, čo v krajine vyvolalo veľké nepokoje.
Jedným z hlavných problémov, ktoré v Gruzínsku pociťuje, je nedostatočne prispôsobená infraštruktúra pre ľudí so zdravotnými znevýhodneniami. Podľa jej slov nemajú títo ľudia možnosť bezproblémovo cestovať ani študovať.
„Chýba nám tiež prístup k neformálnemu vzdelávaniu, ktoré bolo sprostredkované neziskovkami. Kvôli zákonu o zahraničných agentoch je však príležitostí menej a je ťažšie sa k nim dostať,“ vysvetľuje. Hovorím jej, že podobnému nápadu sme čelili aj my na Slovensku, no nakoniec neprešiel. Maria mi odpovedá: „I feel you.“ (Cítim s tebou). Na tvári má súcitný výraz, keďže vie, aké reálne dopady zákon o zahraničných agentoch v ich krajine má. Tento moment bol zvláštne silný. Stretnúť sa s niekým, kto vo svojej krajine čelí podobným problémom.
Na Slovensku navrhovali poslanci SNS a Národnej koalície podobnú novelu zákona v marci 2024. Podľa ich návrhu by sa museli mimovládne organizácie, ktoré by dostali 5 000 eur a viac od zahraničných donorov, označovať za zahraničných agentov. Poslanci nakoniec zákon v apríli 2025 schválili, označovanie za zahraničných agentov z neho síce vypadlo, no i tak môže obmedziť činnosť mimovládok a zvyšuje ich administratívnu záťaž.
V networkingovej zóne stretám aj mladého Francúza Artusa, ktorý je jedným z dobrovoľníkov na evente. Zaujíma ma, akým problémom čelia oni.
„Je náročné získať prácu po škole. Čoraz viac ľudí študuje dlhšie, keďže si nevedia nájsť prácu vo svojom odbore,“ opisuje Artus.
Odklon od demokracie
Z budovy Európskeho parlamentu sa presúvam do EYE village, ktorá je iba cez cestu. Vyzerá ako festivalová dedinka s koncertným stagom a foodtruckmi. Z reproduktorov hrá hudba a ľudia sa v tieni pod slnečníkmi ovievajú vejármi s dizajnom Európskych hviezd. Aj ja si idem kúpiť niečo na pitie, pretože betón a okolité stany vzduch ešte viac zohrievajú. Napriek tomu v nich sedia mladí ľudia, ktorí majú workshopy a prednášky na rôzne témy. V jednom zo stanov prebieha kvíz, zatiaľ čo v druhom sa debatuje o rurálnych oblastiach Európy.
Cestou si všimnem dvoch mladých ľudí pohrúžených do debaty a rozhodnem sa ich osloviť do rozhovoru. Sú z Nemecka – John a Viktoria. John po celý čas, ako s nimi robím interview, drží Viktóriu okolo pliec. Vidno, že obaja už problémy svojej krajiny diskutovali viackrát.
John má pocit, že mladí ľudia v Nemecku musia znášať rozhodnutia staršej generácie, ktorá urobila veľa chýb.
„Celý parlament sa prikláňa viac k pravici, čo nie je niečo, čo by sme chceli,“ hovorí. Viktória vidí problémy zase v drahom živote.
„Myslím si, že problémom sú vysoké ceny bývania aj potravín,“ vysvetľuje. Potom dodáva: „Znepokojuje ma aj prikláňanie sa k pravici. Ľudia ako keby zabudli na to, čo sa dialo počas Druhej svetovej vojny najmä v Nemecku,“ rozpráva, zatiaľ čo v rukách zviera dva vejáre s logom Európskej únie.
„Ľudia sa otočili chrbtom k slobode, ktorú nám zaručuje Európska únia. Je to strašidelné,“ myslí si.
Krajne pravicová strana v Nemecku, Alternatíva pre Nemecko (AfD), zaznamenáva v posledných rokoch výrazný nárast popularity, najmä vo východných spolkových krajinách, kde je už najsilnejšou politickou silou. Medzinárodne AfD hľadá spojencov medzi inými pravicovými stranami, napríklad s maďarským premiérom Viktorom Orbánom, hoci v Európskom parlamente je AfD v samostatnej frakcii po vylúčení z iných pravicových blokov. AfD tiež získala podporu od osobností ako Elon Musk, ktorý ju označil za jedinú možnú silu na „záchranu“ Nemecka, čo však nemecká vláda odmietla ako nevhodné zahraničné zasahovanie.
Poďakovala som sa im za rozhovor a rozhodla som sa ísť naspäť do parlamentu motivovaná klimatizovanými priestormi a studenou vodou.
Pred budovou parlamentu som zastavila náhodne okoloidúce dievča, ktoré sa predstavilo ako Lucia z Česka.
„Ako veľký problém vnímam školstvo,“ odpovedá mi Lucia na otázku o tom, čo trápi generáciu Z v Česku. Vníma to tak, že mnohí mladí ľudia nie sú spokojní s tým, ako prebieha výučba na školách.
Vo vnútri budovy mám už dohodnutý rozhovor s Paľom zo Slovenska. Paľo opisuje, že na Slovensku mnohých mladých ľudí trápi psychické zdravie, ale aj úpadok demokracie. Na chodbe sa okolo nás pohybuje veľa ľudí, a tak oslovím aj mladú ženu v bielom hidžábe. Predstaví sa mi ako Hamaya z Azerbajdžanu.
Hamaya vníma to, že mladí ľudia sa nechcú učiť nové veci a robiť niečo pre svoju budúcnosť. „Prakticky majú pocit, že nemá zmysel robiť čokoľvek,“ hovorí.
Azerbajdžan má s Európskou úniou dohodu o partnerstve a spolupráci, ale o vstupe do Únie sa nehovorí. Európska únia opakovane kritizuje represie voči opozícii, novinárom a mimovládkam v Azerbajdžane, kde vládne autoritatívny režim.
Azerbajdžan vedie dlhoročný spor so susedným Arménskom o oblasť Náhorného Karabachu, pričom ozbrojené konflikty v 90. rokoch, v roku 2020 a napokon v roku 2023 si vyžiadali tisíce obetí a vlny utečencov. Po vojenskej ofenzíve v roku 2023 Azerbajdžan získal späť celý Karabach, čo viedlo k hromadnému úteku arménskeho obyvateľstva a vyvolalo medzinárodnú kritiku pre podozrenie z etnických čistiek.
Bye Bye EYE!
Štyri dni v Štrasburgu ubehli rýchlo. EYE sme ukončili záverečnou ceremóniou, kde kapela zahrala Beethovenovu Ódu na radosť, oficiálnu hymnu EÚ, a následne sa mladí zapojili do diskusie aj hlasovania, podobne ako europoslanci.
Na rozlúčku som si ešte pozrela miestnu katedrálu Notre Dame a ochutnala tradičný alsaský Tart flambée, ktorý vyzerá a chutí ako niečo medzi pizzou a podpecníkom.
Hoci sa EYE 2025 skončilo, Európsky parlament plánuje ďalšie kroky. Pripravujú nový koncept „Youth Check“, ktorý by umožnil mladým ľuďom vyjadriť svoj názor priamo v rámci výborov Európskeho parlamentu. Je to krok k tomu, aby ich hlas mal väčší vplyv pri tvorbe zákonov.
Ak ťa to zaujalo, ďalšia šanca prísť na EYE bude v roku 2027. Presný dátum na prihlasovanie zatiaľ nevieme, no daj si poznámku na 1. januára 2027, aby si nezabudol, či nezabudla. Aj tvoj názor môže niečo zmeniť.
Zdroj titulnej fotografie: Osobná fotogaléria/EP
