Športovci na TikToku postujú postele z kartónu a z olympijskej dediny budú po skončení hier nízkoemisné byty a kancelárie. Ako sa Paríž v čase klimatickej zmeny pripravil na olympiádu a bude to stačiť?
Olympijské hry sa vracajú do Paríža presne po sto rokoch. Keďže masové podujatia spôsobujú nemalé znečistenie, organizátori tohtoročných hier sľubujú „najzelenšie hry v histórii.“ Športovci a športovkyne sú ubytovaní v nízkouhlíkovej olympijskej dedine a súťažiť sa bude hlavne na ihriskách a v halách, ktoré už stoja. Bude to ale dosť na to, aby sa mohla olympiáda označovať za udržateľnú?
Nechcú schátrané štadióny
Organizačný tím olympiády v Paríži predstavil niekoľko riešení, ktoré by mali hry spraviť tými „najviac zelenými v histórii.“
Pred minulými olympiádami museli krajiny prerobiť, alebo postaviť úplne nové štadióny, dráhy a plavecké bazény, aby vyhovovali štandardom olympijských športov. Niektoré sa po hrách už nikdy viac nevyužili a dodnes chátrajú. Takto opustené ostali napríklad plaváreň z olympiády v Riu 2016 či bežecké dráhy a olympijská dedina z Atén 2004. Pre niektoré krajiny tak bolo usporiadanie olympiády skôr záťažou, než prestížou.
Paríž preto kvôli hrám postavil len plaváreň a olympijskú dedinu. Plaváreň je nízkouhlíková, čo znamená, že pri jej stavaní bolo vypustené nižšie množstvo emisií CO2, než sa vyprodukuje pri obyčajnej budove. Je postavená z dreva a nízkouhlíkového betónu a materiály boli dovezené loďou, nie nákladnými autami. Plaváreň stojí na predmestí Paríža a po olympiáde ju budú môcť využívať miestni obyvatelia.
Kartónové postele a podlahové chladenie
Zelenšia má byť aj olympijská dedina, kde sú ubytovaní športovci a športovkyne. Už počas olympiády v Tokiu v roku 2021 si niektorí/é natáčali na TikTok postele s kartónovými roštmi. Krátko na to sa začala šíriť dezinformácia, že kartónové postele mali zabrániť tomu, aby mali športovci a športovkyne sex počas šírenia covidu-19.
Postele však v skutočnosti udržia 200 kilogramov aj pomerne divoké pohyby. Organizátori v Tokiu použili kartón, pretože je šetrnejší k planéte. V Paríži by mali v tejto tradícii pokračovať, no pribudnú aj nočné stolíky z recyklovaných bedmintonových košíkov.
Po olympiáde budú apartmány pre športovcov fungovať ako kancelárie a aspoň tretina z nich ako bývanie. Byty sú tiež odolné voči čoraz vyšším letným teplotám.
Namiesto klimatizácie sú kvalitne zateplené, majú slnečné clony a podlahové trúbky, ktoré budú fungovať ako chladenie. Ak by napriek tomu bolo športovcom a športovkyniam horúco, môžu použiť prenosné ventilátory a klimatizácie. Jedna z budov je navrhnutá tak, aby zbierala dažďovú vodu a splachovala ňou WC.
Aké sú ďalšie opatrenia?
- Pri veľkých podujatiach sa používajú ako zdroj energie naftové generátory. Na olympiáde v Londýne v roku 2012 takto spálili až štyri milióny litrov nafty. S takýmto objemom by sa dali naplniť nádrže 13 333 nákladných áut s 300 litrovou nádržou. V Paríži by ale mali byť všetky športoviská pripojené na elektrinu z vetra a slnka.
- Udržateľnejší má byť aj catering. Priemerné jedlo vo francúzskej reštaurácii vyprodukuje 2 kilogramy CO2. Až 80 percent jedla pre účastníkov a účastníčky bude preto z lokálnych surovín, aby sa znížila uhlíková stopa z dopravy a 60 percent jedla bude rastlinného pôvodu. Živočíšne produkty viac zaťažujú planétu, pretože zvieratá okrem vody spotrebujú aj veľa rastlinnej stravy.
Budú to najzelenšie hry?
Podľa niektorých environmentálnych analytikov však ani tieto opatrenia nebudú stačiť. Hry tak či tak vyprodukujú emisie, ktoré by nemuseli vzniknúť, ak by sa nekonali. Predpokladá sa, že kvôli hrám vznikne 1,7 megaton CO2. Je to ako keby 1.3 milióna ľudí letelo z New Yorku do Paríža lietadlom Boeing 787.
„Je dôležité znížiť emisie skleníkových plynov, ale povedať, že hry sú udržateľné, nemá zmysel. Usporiadanie takého podujatia bude mať vždy väčší vplyv, ako keby sa neuskutočnilo,“ povedala pre odborný časopis Polytechnique Insights profesorka ekonómie Marie Delaplace.
Najviac emisií produkuje letecká, ale aj cestná doprava, ktorou budú ľudia prichádzať na olympiádu. Organizátori očakávajú, že na hry sa chystá 15,3 milióna fanúšikov a fanúšičiek, pričom 1,9 milióna príde zo zahraničia a najmenej 850-tisíc z nich bude na hry letieť medzi kontinentálnym letom.
Paradoxné je aj to, že medzi sponzormi hier sú dopravné a ťažiarské firmy zodpovedné za veľké množstvo emisií.
❓ Môže pomôcť sadenie stromov? Niektoré celebrity, ale aj podujatia ako je olympiáda kompenzujú svoje emisie CO2 napríklad sadením stromov. Je však ťažké vypočítať, koľko CO2 dokážu tieto stromy skutočne spotrebovať. Najviac CO2 navyše pohlcuje až roky kultivovaný les a lesná pôda, nie čerstvo vysadené stromčeky. Ukázalo sa aj to, že niektoré firmy, ktoré kompenzáciu sprostredkovávali, boli podvodné.
Obavy o koralové útesy
Ľudia sa obávajú aj o koralové útesy na ostrove Tahiti v Tichom oceáne, kde sa bude súťažiť v surfingu. Obyvatelia blízkej dediny Teahupo’o sa už roky snažia chrániť pláž pred davmi turistov. Minulý rok v decembri však poškodil koralový útes čln, ktorý viezol materiál na dočasnú vežu pre olympijských rozhodcov.
Narušenie útesu môže zmeniť smer vĺn a prilákať ciguateru – riasu, ktorá otrávi ryby a ľudí, ktorí ich jedia. Pre miestnych obyvateľov by to znamenalo katastrofu, pretože väčšina z nich sa živí rybolovom.
Súťažiť sa mohlo aj na francúzskom pobreží, no podľa organizátorov by to prilákalo viac ľudí a spôsobilo väčšiu envirnonmentálnu záťaž. Športovci a športovkyne budú aj kvôli šetreniu prostredia ubytovaní u miestnych a na lodi.
Hry budú musieť vyzerať inak
Na Parížskej klimatickej konferencii v roku 2015 sa svetoví lídri zhodli na tom, že planéta by sa do roku 2050 nemala otepliť o viac než 1,5 stupňa Celzia. Hoci je už podľa mnohých vedcov tento cieľ nereálny, je ideálne, aby bola táto teplota prekročená čo najmenej.
Ak má byť celý svet do roku 2050 uhlíkovo neutrálny, čo znamená, že nevyrobíme viac CO2, než sme schopní zachytiť, olympijské hry budú musieť vyzerať úplne inak.
Vedci a vedkyne navrhujú niekoľko riešení. Napríklad by sa mohli konať na menších štadiónoch a ľudia by namiesto presunov lietadlom sledovali športy z fanúšikovských zón po celom svete. Hry by sa tiež mohli konať stále na tom istom mieste, aby sa nemuseli každé štyri roky stavať nové budovy.
Zdroj titulného obrázku: Canva, Wikimedia Commons
