Čo docielil Gándhí pochodom k moru, Rosa Parksová sedením v autobuse alebo Greta Thunbergová nechodením do školy?
Z histórie poznáme stovky foriem protestu, ktorými ľudia upozornili na porušovanie práv a nerovnosť. Niektoré dokonca viedli k veľkým spoločenským zmenám.
Jedným zo spôsobov, ako môžeš vyjadriť svoj nesúhlas, alebo naopak podporu aj ty, je pokojný protest.
Na čo potrebujeme protesty?
Právo pokojne sa zhromažďovať patrí k základným ľudským právam a na Slovensku ho zaručuje aj Ústava. Zhromaždenie by malo byť prístupné pre každého a jeho cieľom je umožniť účastníkom slobodu prejavu, šírenie informácií a názorov alebo vyjadrenie ich postoja.
Kto môže zvolať zhromaždenie?
Každý, kto má viac ako 18 rokov, skupina ľudí, alebo právnická osoba, ktorá má sídlo na Slovensku. Zhromaždenie nemusí čakať na povolenie a stačí ho oznámiť obci alebo mestu päť dní vopred.
Čo (ne)môžeme robiť počas protestov?
Počas protestov by si mal/a dodržiavať pokyny organizátorov a vyhnúť sa všetkému, čo by narušilo pokojný priebeh. Napríklad kričaniu vulgarizmov, urážaniu, sácaniu, alebo inému fyzickému násiliu voči druhým.
Nesmieš mať pri sebe ani predmety, ktoré by mohli druhým ublížiť. Ak máš na proteste zakrytú tvár a policajt/ka ťa kvôli identifikácii vyzve, aby si si ju odokryl/a, máš povinnosť ich poslúchnuť.
Namiesto agresivity môžeš svoj nesúhlas vyjadriť kreatívnym transparentom, kričaním hesiel bez nadávok, alebo symbolickým gestom, ako je napríklad zapálenie sviečky na určitom mieste, alebo nosenie špecifického oblečenia.
Čo robiť, ak niekto na proteste provokuje, alebo je násilný?
V žiadnom prípade neskĺzni k vulgarizmom, urážkam, alebo fyzickému násiliu. Ak niekto prišiel narúšať protest a je vulgárny/a, či agresívny/a, upozorni políciu, ktorá na protest dohliada.
Agresorom často ide o vyprovokovanie konfliktu, aby mohli negatívne vykresliť ľudí, s ktorými nesúhlasia. Nemusíš im preto venovať žiadnu pozornosť a radšej na nich upozorni políciu, prípadne organizátorov.
Brániť niekomu v zhromažďovaní napríklad blokádou pochodu, alebo zabránením príchodu na protest, je dokonca trestný čin.
Kedy môže byť zhromaždenie zrušené?
Zhromaždenie môže rozpustiť zástupca mesta alebo polícia iba v prípade, že:
📣 Sa zhromaždenie koná po desiatej večer, alebo pokračuje dlhšie ako malo.
📣 Ho mesto zakázalo alebo nebolo oznámené.
📣Má iný účel, než ten, ktorý bol nahlásený.
📣 Účastníci a účastníčky páchajú na ňom trestné činy – napríklad poškodzujú niekoho majetok, alebo útočia na ostatných.
Kedy sa protest nemôže vôbec konať?
Mesto môže zakázať zhromaždenie len výnimočne, no organizátori sa môžu proti tomuto rozhodnutiu brániť na súde.
Protest môže byť mestom, alebo obcou zakázaný ak:
📣 Sa bude konať na mieste, kde by hrozilo nebezpečenstvo.
📣 Sa má na tom istom mieste a v tom istom čase konať iné podujatie.
👉 Malý fun fact: Ak sa nedá určiť, kto doručil oznámenie skôr, rozhodne sa žrebovaním.
📣 Vyzýva k nenávisti a popieraniu ľudských a politických práv. Napríklad u ľudí inej národnosti, pohlavia, pôvodu, iných politických postojov alebo náboženstva.
📣 Vyzýva k násiliu alebo hrubému správaniu, či inak porušuje ústavu a zákony.
Po neúspešnom atentáte na premiéra Roberta Fica parlament schválil aj takzvaný „lex atentát”, v tom sa rozšírili dôvody, pre ktoré môžu obce protesty zakázať.
Protest sa nebude môcť konať v týchto prípadoch:
📣 Vo vzdialenosti menej než 50 metrov od parlamentu, Úradu vlády SR, prezidentského paláca či Ústavného súdu SR.
📣 V obytnej zóne, kde by protest mohol rušiť obyvateľov a zasiahnuť tak do ich práva na súkromie a pokojné užívanie obydlia, s výnimkou námestí, parkov, trhovísk a podobných priestorov.
📣 V blízkosti obydlia osoby, ktorej zamestnanie, povolanie alebo funkcia priamo súvisia s účelom zhromaždenia. Nebudú tak už môcť byt napríklad protesty pred domami lekárov ako počas pandémie, alebo pred domami politikov, ako tomu bolo kedysi pred bytovkou Bonaparte, v ktorej žil Robert Fico.
Môžu byť pokojné protesty úspešné?
V histórii nájdeme stovky príkladov, kedy viedli nenásilné formy protestu k pozitívnej zmene.
Podľa niektorých štúdií majú nenásilné formy protestov až dvakrát väčšiu šancu zmeniť spoločenskú alebo politickú situáciu, než násilné protesty, alebo útoky.
Aj na Slovensku sa diali takéto protesty. Napríklad Nežná revolúcia, ktorá v roku 1989 viedla k pádu komunistického režimu alebo pokojná Sviečková manifestácia z marca 1988, ktorá revolúcii predchádzala.
Môžem si hovoriť, čo chcem. Ako vyzerala sloboda prejavu za socializmu? – Zmudri G
Po vražde investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej v roku 2018 sa u nás konali najväčšie demonštrácie od roku 1989. Ľudia vtedy žiadali napríklad predčasné voľby alebo odstúpenie premiéra Roberta Fica a ministra vnútra Roberta Kaliňáka.
Tí odstúpili a vo funkciách ich nahradili terajší prezident Peter Pellegrini a súčasný minister školstva Tomáš Drucker. To spoločenskú situáciu v tej dobe upokojilo.
Čo dosiahol pochod k moru alebo necestovanie autobusom?
Proti britskej kolonizácii v Indii protestoval mierovou cestou aj indický líder Mahátma Gándhí. Britskí výrobcovia boli v krajine jediní, ktorí mohli predávať soľ. Keďže soľ je jedna z najzákladnejších surovín, Britom sa takto ľahšie uplatňovala moc nad pôvodnými obyvateľmi.
Gándhí na protest zorganizoval v roku 1930 Soľný pochod. So skupinou ľudí došiel na breh Arabského mora, kde odparovaním vody získali soľ. Tento a ďalšie nenásilné formy protestov a bojkotov neskôr viedli k nezávislosti Indie od Spojeného kráľovstva v roku 1947.
Formou nenásilného odporu môže byť aj bojkot. Jeden z najznámejších sa začal zatknutím krajčírky Rosy Parksovej za to, že odmietla uvoľniť miesto v autobuse bielemu spolucestujúcemu. Ešte v 50. rokoch 20. storočia bolo v USA obyvateľstvo tmavej farby pleti segregované, takže malo vo verejnej doprave vyhradené len určité miesta. Keď sa zaplnila časť pre bielych cestujúcich, ostatní im museli uvoľniť sedadlo.
O zatknutí Rosy Parksovej sa dozvedel pastor a aktivista za ľudské práva Martin Luther King a vyzval ľudí na bojkot mestskej autobusovej spoločnosti.
K bojkotu sa pridali aj Afroameričania a Afroameričanky v iných častiach USA a prestali navštevovať segregované obchody, alebo bazény. Podniky začali mať kvôli tomu ekonomické problémy a o rok neskôr vyhlásil Najvyšší súd USA segregovanú autobusovú dopravu za protiústavnú.
Protestovať môžeš aj jazdou na bicykli alebo sadením rastliniek 🌼
Existujú stovky foriem nenásilného občianskeho odporu. Je o nich dokonca napísaná aj kniha 198 Methods of Nonviolent Action.
V správach občas zaznie, že zdravotné sestry, lekári, alebo vodiči hrozia štrajkom. Ten sa často deje, keď sú ľudia nespokojní napríklad s pracovnými podmienkami. Nechodením do práce tlačia na zamestnávateľov, alebo štát, aby zlepšil ich situáciu. Keďže štát, alebo zamestnávateľ ich prácu potrebuje, je prinútený dohodnúť sa s nimi na lepších podmienkach.
Nemusí ísť však len o prácu. Napríklad Greta Thunbergová a ďalší žiaci a žiačky štrajkovali nechodením do školy, aby upozornili na klimatickú krízu. Štrajky a protesty nazvané Fridays for Future upriamili pozornosť všetkých generácií na problémy spojené so zmenou klímy.
Protestovať môžeš aj symbolickými gestami. Napríklad v mestách, ktoré nemajú dobre vybudované cyklotrasy, organizujú obyvatelia protestné cyklojazdy. Alebo ak si nespokojný/á s úrovňou zelene v meste, môžeš vyskúšať guerilla gardening. Keď na verejnosti uvidíš voľný kúsok pôdy, môžeš na ňom zasadiť rastlinku (len prosím neinvazívnu) a pozorovať, ako rastie a skrášľuje verejný priestor.
Zdroj titulného obrázku: Canva
