Krvilační bastardi, špinavé protislovenské prostitútky, či posadnutí diablom. Novinári si od politikov v dnešných dňoch, ale aj v histórii, vypočuli mnohé nadávky a kritiku, či dokonca aj fyzické útoky za to, že podľa nich klamú, zavádzajú alebo konajú proti nim.
Tieto nenávistné výroky nezastavila ani vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Pri nespokojnosti s novinármi pritom existuje mnoho mechanizmov, ktoré môže využiť osoba, ktorá má pocit, že médiá zneužili svoj vplyv na jej očierňovanie či ohováranie.
„Musí existovať právo na opravu, právo na odpoveď, lebo taký mediálny bordel ako tu, neexistuje nikde na svete,“ povedal premiér SR Robert Fico na jednej zo svojich nedávnych tlačových konferencií.
To, ako by mali novinári postupovať pri chybách a ako uverejniť vyjadrenie osoby, ktorej sa chyba dotkla, však už zákonom dané je a jeho nedodržanie by mohlo byť pokutované. Hovoríme o zákone o publikáciách, ktorý v roku 2022 nahradil starší tlačový zákon.
Novinár nepracuje sám
Práca novinára je tímový job. Hoci väčšinou vidíš vo výsledku iba meno autora, za článkom, videom alebo podcastom sú najmenej dvaja ľudia. Redaktor a editor. To, koľko ľudí do procesu zasahuje, záleží od veľkosti média aj typu obsahu.
Tvorba obsahu zvyčajne prebieha v redakciách tak, že na porade povedia novinári nápady na témy, dohodnú sa, kto sa bude čomu venovať a potom už začína samostatná práca redaktora. Po dopísaní textu posiela autor článok editorovi, ktorý v ňom opravuje nielen gramatické chyby, ale robí aj fact-checking. V niektorých redakciách a pri zložitejších či citlivejších témach môže dokonca fact-checking robiť aj tretia osoba, ktorá do písania ani editovania zapojená nebola.
💡Fact-checking je kontrolovanie faktov, ktoré autor/ka textu uvádza v článku. Napríklad, ak nejaký politik vlastní majetok, ktorý doteraz nikde nepriznal, tak si editor od redaktora vypýta zdroje tejto informácie a preverí si, či je uvedené tvrdenie pravdivé – práve preto, aby nedošlo k nejakému omylu a nepublikovali niečo, čo môže neprávom poškodiť meno daného politika.
Až takto opravený text novinár/ka uverejňuje. Napriek dôkladnej kontrole sa môže stať, že sa autor/ka pomýli. Veľakrát sa novinári a novinárky s uverejnením textu ponáhľajú, aby si si ho mohol/a prečítaťr u nich skôr, ako u konkurencie. Tlačia ich takisto deadliny a ťažké témy, ktoré sú náročnejšie na fact-checking.
Pri tomto procese môžu spraviť chybu. Ak si novinár/ka uvedomí, že sa pomýlil/a alebo dostane upozornenie od čitateľov, najlepšie je o tom ihneď povedať editorovi, uverejniť opravu a jednoducho popísať, akú chybu pri písaní textu spravil/a. Týmto spôsobom redakcie ukáže svojim čitateľom, že jej záleží na pravde. Takýto postup je tiež dôkazom toho, že dané médium nechce zavádzať ani klamať a keď sa pomýli, vie si priznať chybu a vykonať nápravu.
Takmer každá redakcia má svoje interné postupy v takýchto prípadoch spísané aj v etickom kódexe, ktorý je do veľkej miery ovplyvnený práve zákonom o publikáciách.
Kedy musí novinár uverejniť žiadosť o vyjadrenie?
Právo na vyjadrenie slúži na to, keď o tebe v novinách alebo v tlačovej správe napíšu nepravdivé a neúplné tvrdenia, alebo skreslia pravdu. Také niečo môže poškodiť tvoju česť, dôstojnosť, dobré meno či ti nejakým spôsobom zasiahnuť do súkromia. Žiadosť musíš poslať do 30 dní od zverejnenia problematickej informácie, inak tvoje právo na vyjadrenie zaniká.
Po tom, čo príde žiadosť redakcii, je ich povinnosťou zverejniť ju do 8 dní. V prípade, že nepravdivá informácia bola uverejnená v tlači, môžu vyjadrenie publikovať aj po lehote ôsmich dní, v najbližšom čísle.
Žiadosť musí obsahovať:
- kto o tebe zverejnil informáciu, s ktorou nesúhlasiš,
- popis, čo sa ti na zverejnenej informácii nepáčilo a ako ti ublížila.
V rámci tvojej žiadosti musíš dokázať, že skutkové tvrdenie, na základe ktorého vytvoril/a autor/ka hodnotiaci úsudok, nie je pravdivé. Napríklad by o tebe napísali: Jana K. má 17 rokov, a preto fotografia, ako pije alkoholický nápoj, vyvolala pobúrenia a aj otázku, čo na to povedia jej rodičia či blízke okolie.
Skutkové tvrdenie, čiže fakt, bolo v tomto prípade to, že máš 17 rokov a hodnotiaci úsudok zase to, že pitie alkoholu mohlo vyvolať pobúrenie u tvojej rodiny a okolia.
Ty, ako Jana K. však vieš, v ktorom roku si sa narodila a že máš už 18 rokov a máš teda zo zákona dovolené konzumovať alkoholické nápoje. V tom prípade môžeš periodiku, ktoré o tebe napísalo nepravdu poslať žiadosť s dôkazom, že máš 18 rokov a ich názor na to, že by to malo pobúriť rodičov a blízke okolie, nie je vhodný.
Periodikum musí zverejniť vysvetlenie bezodplatne a uviesť aj meno žiadateľa, čiže v tomto prípade tvoje meno a priezvisko.
Nezabúdaj na to, že v žiadosti musíš mať všetko podložené faktami. S dojmami a pocitmi pred redakciou ani na súde neobstojíš.
Môže redakcia tvoju žiadosť odmietnuť?
Nie každá žiadosť, ktorá príde do redakcie, musí byť zverejnená. Neznamená to, že si redaktor/ka povie: „Naaah, toto tam nedáme.“ V zákone sú spísané presné pravidlá, kedy môžu redaktori hodiť žiadosť do koša:
- žiadateľ nenapísal do žiadosti všetky potrebné veci, a tak je neplatná
- novinár/ka môže žiadateľovi dokázať, že informáciu, ktorú chce opraviť, je pravdivá a proti faktom sa jednoducho nedá namietať nič
- ak si dal novinárom súhlas s tým, čo o tebe v článku píšu a neskôr to popieraš,
- žiadosť nemusia zverejniť ani v prípade, že by tým redakcia spáchala trestný čin, priestupok alebo by bolo uverejnenie v rozpore s dobrými mravmi
Čo je to právo na dodatočné oznámenie?
Právo na dodatočné oznámenie môžu využiť ľudia, ktorí napríklad absolvovali súdny proces a vznikne o ňom článok. Po jeho publikovaní však súd rozhodne, že človek je nevinný. Táto osoba môže požadovať, aby do článku doplnili túto informáciu. Žiadosť musí poslať osoba vydavateľstvu do 30 dní od skončenia súdneho procesu.
Keď žiadosť príde do redakcie, tak ju musia rovnako ako pri práve na vyjadrenie, zverejniť do 8 dní od prijatia.
Aj právo na dodatočné oznámenie môže redakcia odmietnuť, a to napríklad v prípade, že je žiadosť napísaná nesprávne, nie je pravdivá alebo by ňou mohli niekomu poškodiť, či sa dokonca dopustiť trestného činu alebo priestupku.
Okrem zákona ťa ochránia aj žaloby
Právo na vyjadrenie nie je jediným spôsobom, ako sa chrániť voči nepravdivým informáciám. Ak by o tebe písali v médiách klamstvá alebo ti iným spôsobom škodili, možeš podať občiansku žalobu. Napríklad žalobu o ochrane osoby či nemajetkovej ujmy.
Ochranu osoby máš zakotvenú vo viacerých zákonoch, ako aj v najvyššom zákone štátu v Ústave, či v občianskom zákonníku, ktorý hovorí o ochrane života, zdravia, súkromia, mena a cti fyzickej osoby. Ak teda niekto niečo z vymenovaného poškodí, môžeš ho žalovať.
Takisto môžeš žiadať o náhradu nemajetkovej ujmy. Keď ti autor/ka textu napríklad zničí dobrú povesť, môže ťa to psychicky zasiahnuť. Psychická ujma sa dá nahradiť napríklad tým, že ten kto ti ju spôsobil, sa musí ospravedlniť. Nie je to ako keď ťa mamka po hádke so súrodencom donútila podať si ruky a povedať prepáč. Teda možno tak trochu je. Len si mamku nahraď súdom.
Ospravedlnenie ale v tomto prípade môže očistiť tvoje meno, čo je veľká vec. Doma to pravdepodobne znamenalo len buchnutie dverí a tichú domácnosť niekoľko dní.
Okrem ospravedlnenia môže súd nariadiť aj to, aby ti dal ten, kto ti ublížil, ako istý typ náhrady aj peniaze.
To sa stalo aj v prípade lekára Igora Bukovského, ktorý žaloval blogera Romana Hanajíka za to, že o ňom v článkoch písal ako o dezinformátorovi. Bukovský spor vyhral a prvostupňový súd Hanajíkovi nariadil ospravedlniť sa, bloger sa však odvolal.
Čo hrozí novinárom, ktorí odignorujú opodstatnenú žiadosť o vyjadrenie?
Ako pri každom zákone, aj pri zákone o publikáciách musia redakcie uverejňovať žiadosti, ktoré spĺňajú všetky pravidlá stanovené zákonom. Ak by tak nespravili, môžu ich za to žiadatelia dať na súd. Musia to však stihnúť do 90 dní od publikovania článku, inak ich právo domáhať sa pravdy na súde, zaniká.
Každý redaktor, ktorý pracuje podľa etického kódexu a aj vnútorného morálneho kompasu, by však so zverejnením vyjadrenia alebo doplnenia nemal mať problém, pokiaľ je žiadosť opodstatnená.
Zdroj titulnej fotografie: Koláž Zmudri G
