Zákon o slobodnom prístupe k informáciám ti dáva ako občanovi či občianke právo na informácie o fungovaní tvojej obce, štátu, či napríklad zdravotnej poisťovne. V parlamente sa však ocitol návrh novely tohto zákona, podľa ktorého by sme si za takéto informácie mali platiť. Čo by to znamenalo pre demokraciu?
Čo je to infozákon?
Zákon o informáciách ti zaručuje právo vypýtať si informácie, ktoré sa týkajú toho, ako niekto hospodári s peniazmi, ktoré sú mu zverené. Napríklad, či starosta z daní za psa nechodí na dovolenky k moru, ale namiesto toho ich investuje do nového psieho parku.
Takisto sa môžeš spýtať, či pri stavbe nového nákupného centra v tvojom meste posúdili vplyvy na životné prostredie, či bol vykonaný archeologický prieskum, alebo či je vôbec jeho výstavba v súlade s územným plánom vášho mesta.
O informáciu si môže požiadať hocikto, no najviac toto právo využívajú novinári či aktivisti.
„Z mojej skúsenosti sme žiadosť alebo infozákon využívali v takých prípadoch, keď sme potrebovali štatistiky, ktorými niektoré ministerstvá alebo štátne inštitúcie disponujú, ale nie sú verejne dostupné,“ odpovedá pre Zmudri G na otázku ako využívajú novinári právo na informácie investigatívna novinárka Karin Kőváry Sólymos z Investigatívneho centra Jána Kuciaka.
Veľa informácií, ktoré novinári hľadajú, je na Slovensku voľne dostupných, čiže nie sú nútení používať infozákon príliš často, iba v prípade, ak tieto údaje nie sú nikde zverejnené.„Slovensko ešte stále patrí k najtransparentnejším krajinám v rámci Európskej únie aj vďaka voľne dostupným registrom, katastru, obchodnému registru, či protischránkovému registru,“ opisuje Kőváry Sólymos.
Mnoho dát tiež získavajú cez novinárske otázky. K žiadostiam pristupujú v prípade, keď s novinárskou otázkou neuspeli alebo ide o veľmi špecifický typ informácie.
„Dobrým príkladom je poľnohospodárska platobná agentúra, ktorá každý rok rozdáva veľký balík peňazí. Keď chceme vedieť, komu ich rozdali, keďže ide o verejné financie a máme právo kontrolovať ako sa s nimi hospodári, vtedy podávame infožiadosť,“ hovorí investigatívna novinárka.
Všetky podmienky, kedy a od koho si môžeš pýtať informácie, sú spísané v zákone č. 211/2000 Z.Z. o o slobodnom prístupe k informáciám.
Infozákon však neplatí na hocikoho. Nepredstavuj si to tak, že prídeš za pani predavačkou v obchode a budeš sa dožadovať okamžitej odpovede na to, za koľko nakupuje od dodávateľa vegánske náterky, lebo máš na to právo zo zákona. Poskytovať informácie sú povinné štátne orgány, obce, vyššie územné celky a všetky osoby aj orgány, ktoré sú aktívne vo verejnej správe. V súvislosti s týmto zákonom sa im hovorí aj „povinné osoby”.
✨ Verejná správa je súbor úradov a inštitúcií, ktoré riadia a organizujú každodenný život v spoločnosti. Starajú sa o to, aby sa dodržiavali zákony, aby boli dostupné verejné služby, ako je vzdelávanie, zdravotníctvo, doprava a bezpečnosť, a aby sa efektívne využívali verejné peniaze v prospech všetkých občanov.
Povinné osoby musia tieto informácie sprístupniť zadarmo každému občanovi, ktorý si ich vyžiada. Od podania žiadosti má na to napríklad starosta, primátor, či politik čas maximálne osem dní. Buď informácie poskytne alebo odkáže na užitočné zdroje, kde tieto informácie môže nájsť.
Sú aj výnimky, kedy nemusia tieto povinné osoby poskytnúť žiadané informácie. To však iba v prípade ak ide o obchodné či bankové tajomstvo, osobné údaje alebo by mohli poskytnuté údaje negatívne ovplyvniť hospodársku súťaž. Ani spovedné tajomstvo nemôže nikto vyzradiť, ale o tom sa snáď žiadny novinár informovať nebude.
✨ Hospodárska súťaž je, keď rôzne firmy alebo podniky súťažia medzi sebou o zákazníkov tým, že ponúkajú lepšie produkty, nižšie ceny alebo lepšie služby. Táto súťaž motivuje firmy byť inovatívne a efektívne, čo v konečnom dôsledku prospieva spotrebiteľom, pretože majú viac možností a lepšie produkty.
Čo navrhuje SNS?
Národná rada Slovenskej republiky bude rokovať o novele zákona, čiže o zmene zákona, ktorú navrhuje Slovenská národná strana. Podľa tejto novely by mali byť niektoré informácie, ktoré by si si žiadal ty alebo napríklad novinár, spoplatnené.
V dôvodovej správe tvrdia, že ľudia zneužívajú túto právomoc a pýtajú si od zamestnancov štátnych orgánov neúnosné množstvo informácií.
✨ Dôvodová správa je vysvetlenie politickej strany, ktorá predkladá návrh na zmenu zákona, prečo túto zmenu chce docieliť. Dôvodovú správu, rovnako ako aj všetky návrhy a novely zákonov nájdeš na stránke Národnej rady Slovenskej republiky v sekcii Zákony/Prehľady zákonov/Návrhy zákonov predložené NR SR.
Oni vraj potom nemajú čas robiť si svoju prácu. Koľkokrát však skutočne prišlo k zneužitiu týchto služieb nevieme, keďže ani predkladatelia návrhu neuvádzajú konkrétne údaje a čísla.
„Chápem argument, že nie je úplne efektívne, keď niekto využíva doslova šikanózne infožiadosť,“ hovorí Sólymos. Podľa nej je však veľmi ťažké presne zadefinovať, kedy je žiadosť o informácie zneužívaná alebo skôr nadužívaná.
„V prípade infožiadosti má aj teraz povinná osoba možnosť odmietnuť ju v niektorých prípadoch a keď človek, ktorý si ju pýtal, nebude súhlasiť, také spory dokáže rozhodnúť súd,“ konštatuje.
Zmena zákona je naformulovaná tak, že z nej nie je skutočne jasné, koľko by takáto informácia stála. Konečnú cenu by si mohol určiť ten, kto ju poskytuje. Jediné, čo je špecifikované bližšie je, že by nemala presiahnuť sumu, za ktorú teta na obecnom úrade vytlačí papiere, na ktorých sú požadované údaje alebo náklady, ktoré minie na pošte za ich odoslanie.
Zároveň sa však v návrhu novely zákona píše, že pokiaľ by si napríklad požadoval či požadovala mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií, môžu si za to od teba vypýtať ďalšie peniaze. Koľko? To sa v ňom neuvádza. Takisto nie je bližšie vysvetlené, čo znamená rozsiahle vyhľadávanie.
Investigatívna novinárka Kőváry Sólymos si myslí, že spoplatnenie informácií môže byť diskriminačné voči ľuďom, ktorí si to finančne nemôžu dovoliť.
„Keď sme robili na projekte Hungarian money, tiež sme narazili na to, že niektoré informácie mali v Maďarsku spoplatnené. Spoplatnenie informácií môže viesť k ďalším obmedzeniam, aby ľudí odradili od toho pýtať si ich,“ varuje.
V Maďarsku používali okrem platenia za informácie aj obmedzenia v tom, ako boli informácie pre žiadateľov dostupné.
„Nemohli sme potrebné dokumenty odfotiť a nechceli nám ich poslať ani mailom. Namiesto toho nám dali hodinu času, aby sme si ich prepísali ručne na papier,“ opisuje svoju skúsenosť s platenými informáciami v Maďarsku.
Čo by znamenalo, keby boli poskytované informácie spoplatnené?
Média aj niektoré mimovládne organizácie na tento návrh začali upozorňovať verejnosť, pretože zákon by mohol obmedzovať právo ľudí na informácie, čo by bolo porušením Ústavy SR.
„Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené,“ píše sa v ústave.
Navrhovatelia novely vo vysvetlení, prečo chcú zaviesť takúto zmenu, píšu, že žiadosti o informácie zaťažujú systém. Súčasťou a náplňou práce ľudí v štátnej správe je však práve aj poskytovanie informácií občanom. Koniec koncov, práve občania sú ich „zamestnávatelia”, keďže im platia za ich prácu.
„Aby som bola úprimná, myslím si, že slobodný prístup k informáciám je dôležitý pre každého, nie iba pre novinárov či aktivistov,“ hovorí Kőváry Sólymos. Právo na informácie zadarmo vníma ako nástroj, ktorý pomáha k transparentnosti. Vďaka infozákonu môžeme kontrolovať verejnú moc a verejnú správu.
„Nejde len o ministerstvá, ale aj o samosprávy. Akým spôsobom používajú verejné financie, ktoré sú našimi spoločnými financiami,“ uzatvára.
Zdroj titulnej fotografie: Koláž Zmudri G
