Niektorí politici vnímajú novinárov ako svojich nepriateľov. Veľakrát im totiž šliapu na päty, pýtajú sa ich nepríjemné otázky, spochybňujú prehnané sľuby či odhaľujú ich korupčné kauzy.
Novinári si pritom len robia svoju prácu. Ich úlohou je pýtať sa otázky, hľadať pravdu a informovať o nej verejnosť. Koniec koncov, voliči majú na odpovede politikov právo.
Politici, ktorí však odpovedať nechcú, radšej voličov huckajú proti novinárom a odkláňajú tak pozornosť od seba. Čo by sa stalo, keby na Slovensku neexistovali novinári a relevantné médiá?
Aká je úloha médií v demokratickej krajine?
O nezávislých médiách sa hovorí aj ako o strážnych psoch demokracie. Ich úlohou je prepájať svety spoločnosti a rôznych inštitúcií. Média pomáhajú kontrolovať moc v krajine tým, že informujú o krokoch politikov, volajú ich do diskusií, pýtajú sa to, čo zaujíma obyvateľov a obyvateľky Slovenska a upozorňujú na korupciu či nespravodlivosť.
Zároveň dávajú prostredníctvom diskusií a rozhovorov politikom priestor vyjadriť a obhájiť svoje názory a konanie. Ľudia si zase môžu na základe týchto informácií urobiť svoj názor a pozrieť sa na problém z viacerých uhlov.
Niektoré médiá tvoria aj vzdelávací obsah a motivujú ľudí k tomu, aby sa aktívne zapájali do diania okolo nich. Išli voliť, kontrolovali miestnych politikov, poukazovali na ich prešľapy a pomáhali tak tvoriť demokratickú spoločnosť.
Novinári nesedia od rána do večera iba pri notebooku. Síce aj to je súčasťou ich práce, najprv však musia informácie odniekiaľ získať, aby ich mohli napríklad napísať do článku. Preto sa vydávajú do terénu, obvolávajú hostí do diskusií, sledujú aktuálne dianie a hodiny trávia v budovách vlády a parlamentu za alebo pred dverami tlačových konferencií politikov.
Novinárska nezávislá práca je veľmi dôležitá pre demokratickú krajinu. Stačí sa pozrieť do susedného Maďarska. Odkedy v ňom vládne ako predseda vlády Viktor Orbán, je pre maďarských nezávislých politických reportérov čoraz náročnejšie získať aspoň nejaké informácie o tom, čo sa deje na zasadnutiach vlády, či kedy vôbec sa predstavitelia vlády stretávajú.
Orbánová vláda zrušila nahrávanie zvukových záznamov zo svojich zasadnutí a obmedzila aj zverejňovanie zápisníc. Nikto tak nevie s istotou povedať, o čom sa členovia vlády dohadovali a aké rozhodnutia prijali. Novinárov nepúšťajú ani do blízkosti budovy, v ktorej vláda zasadá. O tom, že sa niečo deje sa zvyčajne dozvedia až z Facebooku niektorého z politikov. Informácie o tom, čo sa deje s krajinou a aké opatrenia či zákony sa prijímajú, sa tak ľudia nemajú odkiaľ dozvedieť.
Prečo politici odmietajú, kritizujú a ignorujú média?
V demokratickej krajine dávame moc do rúk politikov my a to tak, že si ich každé štyri roky volíme. Túto moc, ktorú im dávame, majú použiť na to, aby zlepšovali krajinu.
To, či plnia sľuby, ktoré nám dali pred voľbami, máme právo kontrolovať. Bežne však asi nemáš čas sledovať aktivity 150 poslancov sediacich v Národnej rade, či zasadania ministrov každú stredu na úrade vlády. Práve tam prichádzajú na rad médiá, ktoré informácie spracujú do najrôznejších formátov a ponúknu ti ich ako hotový článok, video, podcast, newsletter, či napríklad reelsko.
Úlohou novinára však nie je politikom prikyvovať, ale pýtať sa aj otázky, ktoré nie sú podľa ich gusta. Každý novinár, ktorý sa riadi etickým kódexom novinára, by mal byť nestranný, prinášať vyvážené a objektívne informácie, byť čestný, hovoriť pravdu, cítiť zodpovednosť a dôsledne overovať fakty.
Útoky na novinárov na Slovensku rastú
V Investigatívnom centre Jána Kuciaka analyzovali 563 facebookových príspevkov politikov a strán kandidujúcich v parlamentných voľbách, ktoré zmieňovali novinárov a médiá.
Investigatívne centrum Jána Kuciaka zároveň analyzovalo, aké najčastejšie druhy útokov novinári zažívajú. Zvyčajne sú to vyhrážky v online priestore, no tiež vo forme listov či predmetov doručených do schránok. V roku 2020 prišiel takto poštou investigatívnemu novinárovi Petrovi Sabovi do schránky náboj.
Novinári zo Slovenska v prieskume uviedli, že až 66,2 % z nich zažilo za posledný rok nejaký druh útoku a až 85 % takéto správanie považuje za ohrozenie slobody slova.
V demokratickej krajine by mal mať novinár či novinárka možnosť vykonávať svoju prácu bez strachu o vlastný život. Realita na Slovensku je však iná. V roku 2018 bol dokonca kvôli svojej práci zavraždený investigatívny novinár Ján Kuciak spolu so svojou snúbenicou Martinou Kušnírovou.
Ako by vyzeralo Slovensko bez slobodných novinárov?
Novinári sú kontrolórmi a strážcami kvality demokracie. Poukazujú na problémy, informujú o nich a slepo nefandia politikom. To by nemal robiť nikto. Nie že by si nemohol mať svojho obľúbeného politika, no v prvom rade by si sa mal pozerať na to, čo hovorí a ako koná.
A ako by vyzeralo Slovensko bez novinárov? Stačí sa pozrieť na krajiny s totalitnými režimami. Informácie sú cenzurované, k ľuďom sa dostávajú tak, aby vykresľovali vládu v tom najkrajšom svetle a podporovali ideológiu. Novinári, ktorí sa snažia hovoriť pravdu, sú prenasledovaní či dokonca väznení.
Ak by sme tu teda slobodných novinárov nemali, dostával by si jednostranné informácie, ktoré by neupozorňovali na problémy a chyby vlády. Nemal by kto riešiť nespravodlivosť alebo zastávať sa tých, ktorí sú naozaj utláčaní.
Krajina, v ktorej nevládne sloboda slova, obmedzuje aj kreatívnu tvorbu. Výtvarníci, fotografi, spisovatelia a ďalší umelci by mali veľmi malé množstvo tém, ktoré by mohli spracovávať, aby boli v súlade s tým, čo chce vláda vidieť a počuť.
Vplyv jednostranných názorov a politiky, ktorá by nemala nastavené zrkadlo, by mohol zasiahnuť aj do tvojho bežného života. Napríklad by si si nemohol vybrať partnera či partnerku alebo by si bol za svoj výber nejakým spôsobom znevýhodňovaný. Aj počas bývalých vlád bola skupina ľudí z LGBTI+ obľúbenou témou a aj vďaka novinárskej práci si mohla verejnosť vypočuť nielen názory politikov, ale aj tých, ktorých sa navrhované zmeny a zákazy najviac dotýkali.
Bez nezávislej žurnalistiky by nám ostala iba propaganda.
Spolufinancované Európskou úniou v rámci projektu č.101091634 – Impact Acceleration of Slovak CSOs. Vyjadrené názory a stanoviská sú názormi a stanoviskami autora/-ov a nemusia nevyhnutne odrážať názory Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani Európska výkonná agentúra pre vzdelávanie a kultúru za ne nezodpovedá.
