Vyberú si Američania Trumpa alebo Harrisovú? Tesný zápas o Biely dom si získava veľkú pozornosť nielen v USA, ale aj vo svete, kde veľmi pozorne sledujú tesný súboj kandidátov.
Prečo je to tak a čo môžu u nás zmeniť voľby, ktoré sa odohrávajú v krajine vzdialenej tisícky kilometrov? Prečítaj si 5 dôvodov, kde ti to vysvetlíme rýchlo a jednoducho.
5 dôvodov, prečo sú pre nás americké voľby dôležité
USA sú s Európou zviazané viac, ako by si si myslel/a. Americký prezident má veľký dosah na oblasti, ktoré sú kľúčové aj pre európske záujmy, či už ide o bezpečnosť, obchod alebo napríklad ochranu životného prostredia.
Voľby môžu zmeniť bezpečnosť Európskej únie
USA sú súčasťou NATO, čiže Organizácie Severoatlantickej zmluvy. Aj pri opise svojej histórie NATO na svojej stránke píše: „Spojené štáty americké zohrali vďaka svojej veľkosti a vojenským schopnostiam hlavnú úlohu pri formovaní vôbec prvej integrovanej vojenskej štruktúry NATO.“
USA sú veľmoc, ktorá je mimoriadne dobre vyzbrojená. Podľa hodnotiacich kritérií známych ako Power Index majú najsilnejšiu armádu na svete a vlastnia po Rusku najviac jadrových zbraní.
Vďaka tomu, že aj my sme súčasťou NATO, držia nad nami USA ochrannú ruku. V prípade, že by sa na nás rozhodla zaútočiť iná krajina, tak by sa Spojené štáty americké, takisto ako aj ostatní členovia NATO, postavili na našu obranu.
Ak sa americký prezident či prezidentka rozhodne znížiť záväzky USA voči NATO (teda dávať menej peňazí do svojej armády a armádneho výskumu), môže to znepokojiť európske krajiny,najmä tie, ktoré sú bližšie k hraniciam s Ruskom. To sme aj my, keďže od ruských hraníc nás delí iba Ukrajina, ktorá už takmer dva roky čelí ruskej agresii.
Kandidátka za demokratov Kamala Harrisová sa jednoznačne vyjadrila, že chce, aby USA ostali v NATO.
Republikánsky kandidát Donald Trump nemá taký jasný postoj ako jeho súperka. V minulosti sa vyjadroval aj o možnom vystúpení z NATO. Od členských krajín, ktoré by sa chceli spoliehať na ochranu od USA očakáva, že budú tiež dávať do rozvoja svojej armády 2 % HDP tak, ako to vyplýva zo Severoatlantickej zmluvy. Nie všetky to však robia, hoci situácia sa trochu zmenila po útoku Ruska na Ukrajinu.
Trump sa tiež počas svojej kampane vyjadril, čo by spravil, keby ho krajina, ktorá nedáva 2 % HDP na rozvoj armády, poprosila o ochranu a pomoc pred Ruskom.
„Nie, nechránil by som vás. V skutočnosti by som ich (Rusko) povzbudil, aby si robili, čo sakra chcú. Musíte platiť.“
Voľby môžu zmeniť vývoj vojny medzi Ruskom a Ukrajinou
Spojené štáty americké pod vedením dosluhujúceho prezidenta Bidena podporujú vo vojne Ukrajinu. Pri schválení posledného balíčka si na to vyhradili 62 miliárd dolárov. Aj táto podpora však závisí od výsledkov volieb, keďže je poskytovaná priebežne. Ak sa do Bieleho domu dostane prezident, ktorý s pomocou nesúhlasí, môže jej poskytovanie zastaviť.
Harrisová sa vyjadrila, že vo vojne medzi Ruskom a Ukrajinou, stojí na strane Ukrajiny.
Trump tvrdí, že ak mu Američania vo voľbách pomôžu opäť zasadnúť do prezidentského kresla, vojnu ukončí do 24 hodín.
Zároveň obvinil prezidenta Ukrajiny Volodymyra Zelenského, že prispel k začiatku vojny keď dopustil, aby vôbec začala. Kritizoval ho aj za nedostatočnú snahu nájsť mierovú dohodu s Moskvou a naznačil, že v záujme ukončenia vojny by mala Ukrajina odstúpiť časť územia Rusku. Takúto dohodu Kyjev považuje za neprijateľnú.
Okrem Ukrajiny môže nový prezident/ka zmeniť vývoj iných konfliktov, napríklad na Blízkom východe medzi Izraelom a Hamasom.
Voľby môžu zmeniť obchodné vzťahy medzi USA, Európou a Čínou
USA a Európska únia majú obrovské hospodárske väzby. Obchod medzi nimi má hodnotu viac ako 1,3 miliardy dolárov ročne. Ak si ľudia zvolia prezidenta, ktorý presadzuje protekcionistickú politiku, napríklad zavedie vysoké clá na európske výrobky, môže to ovplyvniť európsku ekonomiku.
Protekcionistická politika je hospodárska stratégia štátu, ktorá chráni domácich výrobcov pred zahraničnou konkurenciou prostredníctvom ciel, dovozných obmedzení alebo iných regulácií. Americké výrobky sú vďaka tomu lacnejšie a tie dovezené, napríklad z Číny alebo z Európskej únie, sú zaťažené clami, čo zvyšuje ich cenu a aj dostupnosť pre obyvateľov USA.
Obaja kandidáti na prezidenta sa zhodujú v tom, že obchodné vzťahy s Čínou treba oslabiť, a tak plánujú zaviesť vysoké clá na ich výrobky. Takisto by podľa Centra pre európsku reformu tlačili na Európsku úniu, aby znižovala svoje obchody s Pekingom.
Harrisová by pravdepodobne nasledovala politiku súčasného prezidenta Bidena. Chcela by pokračovať v obchodovaní s Európskou úniou a podporovať tieto obchodné vzťahy.
Kandidát Trump preferuje protekcionistickú politiku, čo dokazuje aj motto jeho predvolebnej kampane „America first!”, čiže Amerika prvá. Jeho cieľom je podporovať domáce výrobky. Na dovoz produktov z iných krajín chce zaviesť clo vo výške 10 %.
Medzinárodný obchod prospieva krajinám, pretože podporuje konkurenciu. Bežní ľudia tak môžu získavať tovar lacnejšie alebo s lepšou kvalitou a výrobcov si môžu hľadať kdekoľvek na svete. Zvýšené clá môžu túto výmenu obmedziť a spôsobiť, že svetová ekonomika bude rásť pomalšie.
Voľby môžu zmeniť boj proti klimatickým zmenám
Jednou z najdôležitejších medzinárodných dohôd v boji proti klimatickej kríze je Parížska dohoda z roku 2015. V tejto dohode sa krajiny, ktoré ju podpísali, zaviazali znížiť používanie fosílnych palív. V roku 2017 Donald Trump od tejto zmluvy odstúpil. Po zvolení Joa Bidena sa však USA opäť vrátili k jej podpísaniu a dodržiavaniu.
Donald Trump hovorí, že ak sa stane prezidentom, chce od zmluvy znovu odstúpiť. Vo svojich vyjadreniach tiež často spochybňuje a zľahčuje klimatickú krízu.
Kamala Harrisová podporuje boj proti klimatickej kríze a na minuloročnom zhromaždení OSN o klíme hovorila, že pre životné prostredie musíme robiť viac. Avšak napriek takýmto vyjadreniam sa za vlády prezidenta Bidena, ktorého viceprezidentkou Harrisová ešte stále je, vyťažilo len počas roku 2023 viac ropy, ako za predošlých 11 rokov. Je preto otázne, ako veľmi by sa zmenil americký boj s klimatickou krízou, či už vyhrá Trump alebo Harrisová.
Voľby môžu zmeniť migráciu ľudí v Európe
Americká politika v oblasti migrácie a utečencov ovplyvňuje aj Európu, ktorá čelí podobným výzvam. Téma imigrantov je v Amerike veľmi polarizujúca, keďže ich tam žije podľa údajov z roku 2023 až 47,8 milióna a počty neustále stúpajú.
Ak sa bude budúci prezident či prezidentka prikláňať k sprísneniu kontroly na hraniciach a prijímania utečencov, rovnaký postoj zaujme s veľkou pravdepodobnosťou aj Európska únia, a to najmä krajne pravicové strany.
Ak zvolí ľudskejší prístup a bude hľadať riešenie miernejšími cestami, Európska únia bude túto zmenu nasledovať.
Kamala Harrisová chce pokračovať v Bidenovej politike, no chce o niečo viac sprísniť opatrenia na hraniciach. Jej cieľom je robiť to ľudsky a humánne. Zároveň chce pomôcť ľuďom, ktorí prišli do USA ilegálne ešte ako deti, cez takzvaný The Dream Act.
Tento návrh zákona má pomôct tým, ktorí väčšinu svojho života žili v USA, chodili tam do školy a považujú USA za svoj domov. Ako deti ilegálnych migrantov však žijú v USA bez amerického občianstva. Dream act by im pomohol získať povolenie na legálny pobyt a povolenie legálne pracovať. To by bolo podmienené napríklad tým, že si udržia čistý trestný register, no nakoniec by mohli získať aj americké občianstvo
Donald Trump naopak pristupuje k téme imigrantov tvrdou rukou. Plánuje z USA deportovať tisícky imigrantov. Taktiež chce obnoviť zákaz cestovania zo siedmich moslimských krajín. Plánuje zrušiť právo na štátne občianstvo pre deti, ktoré sa narodia v USA, ale majú rodičov bez víz alebo legálneho imigračného statusu. Dnes totiž platí, že každý, kto sa v USA narodí, má automaticky na občianstvo právo.
Prečo je prezident v USA taký dôležitý?
Prezident USA má v krajine veľmi silnú výkonnú moc a jeho pozíciu by sme u nás prirovnali skôr k pozícii predsedu vlády, ktorý si skladá svoj kabinet a rozhoduje v tomto prípade o všetkých ministroch. Rozhoduje o zásadných veciach, ktoré ovplyvnia životy miliónov ľudí v USA aj vo svete. Preto aj taká malá krajina Európskej únie, ako je Slovensko, americké voľby napäto sleduje. Nech už vyhrá ktorýkoľvek kandidát, bude to znamenať zmenu, ktorá sa dotkne každého z nás.
Zdroj titulnej fotografie: Koláž Zmudri G
