Bývalý prezident USA Donald Trump, slovenský premiér Robert Fico či v minulosti americký prezident John F. Kennedy. Oni aj mnoho ďalších známych ľudí boli v ohrození života, či o život prišli počas atentátov. Prečo sa po takýchto udalostiach zvykneme dostať do špirály konšpiračných teórií a neveríme oficiálnym záverom vyšetrovania? Vysvetľuje Dušan Ondrušek, psychológ a odborník na riešenie konfliktov.
Atentát na Donalda Trumpa
Na Donalda Trumpa, ktorý by sa chcel znovu stať americkým prezidentom, bol počas jeho predvolebnej kampane spáchaný atentát. Prežil ho s ľahkým zranením ucha. Útočníka, ktorý pri streľbe zabil jedného z Trumpových priaznivcov v dave a ďalších dvoch vážne zranil, okamžite zneškodnila tajná služba. Táto správa bola hneď po incidente vo všetkých médiách, ktoré podrobne opisovali, čo sa stalo.
Veľmi rýchlo sa však začali objavovať teórie, ktoré spochybňovali oficiálne informácie. Na sociálnej sieti X sa začali šíriť konšpiračné teórie, že tento útok bol iba predstieraný. Alebo naopak tvrdili, že za ním stál Trumpov oponent v prezidentských voľbách, ktorý je zároveň súčasným prezidentom USA, Joe Biden.
Objavili sa aj informácie o tom, že išlo o pomstu zo strany satanistov, proti ktorým Trump bojuje. Satanistom a Trumpovej podpore konšpiračnej teórie QAnon sme venovali celú epizódu nášho podcastu Oklamaní.
Prečo si vytvárame konšpiračné teórie o atentátoch?
„Udalosť ako je atentát ľudí zneistí, lebo nevedia, čo sa deje. Najjednoduchšia možnosť ako opäť získať istotu a upokojenie, je hľadať vysvetlenie, ktoré nám dáva zmysel. Čím menej informácií máme, tým úrodnejšia pôda vzniká pre vytváranie hoaxov,“ hovorí psychológ Dušan Ondrušek.
Po atentáte sa musia skúmať a preverovať rôzne komplikované fakty, ktoré sú šírené s vedeckou opatrnosťou a korektnosťou. Ak následne príde niekto, kto ľuďom ponúkne jednoduché a atraktívne vysvetlenie, rýchlo si ho zapamätajú.
Najjednoduchšie vysvetlenia prežívajú dlhšie ako také, ktoré sú zložité. „Žiaľbohu, pravda je zložitá. My ľudia fungujeme ako deti. Potrebujeme rýchlo stráviteľné vysvetlenie. Nie všetci, ale minimálne tí, ktorí nemajú rozvinuté kritické myslenie,“ hovorí Ondrušek.
Výskumy poukazujú aj na to, že si skôr zapamätáme informácie, ktoré sme sa dozvedeli ako prvé. Tomuto javu sa hovorí „primacy effect“.
Práve týmto informáciám venujeme v budúcnosti väčšiu pozornosť a skôr im uveríme lebo máme pocit, že ich už odniekiaľ poznáme. Môžu sa nám zdať jednoduchšie a logickejšie ako vysvetlenie z oficiálnych zdrojov vyšetrovania, ktoré príde neskôr.
Keď nejakej teórii uveríme a myslíme si, že je pravdivá, môže dochádzať aj ku konfirmačným skresleniam. Hľadáme informácie, ktoré nám potvrdia našu „pôvodnú“ teóriu a tie, ktoré ju vyvracajú, ignorujeme.
👉 Konfirmačné skreslenia (z anglického confirmation bias) sú tendencie ľudí vyhľadávať, interpretovať a pamätať si informácie spôsobom, ktorý potvrdzuje ich predchádzajúce názory a presvedčenia.
„V posledných rokoch, špeciálne na Slovensku, sa šíri nedôvera k relevantným médiám, teda k mainstreamu a všeobecne k akýmkoľvek informáciám. Je to odraz zneistenia spoločnosti,“ uvádza psychológ.
Informácie radšej čerpáme z alternatívnych zdrojov, ktoré sú často miestom s vysokým výskytom dezinformácií a konšpiračných teórií. Keď si takéto články a videá pozeráme príliš často, začnú nahlodávať našu dôveru v oficiálne zdroje.
👉 V spoločenských vzťahoch poznáme dva typy dôvery – horizontálnu a vertikálnu. Horizontálna dôvera poukazuje na to, ako si dôverujeme medzi sebou – na jednej úrovni. Čiže ako veríš kamoške, frajerovi či mame. Vertikálna dôvera je zase medzi tebou a niekým, kto je v mocenskom rebríčku vyššie, napríklad odborník, vedec, či politik. Na Slovensku sa v posledných rokoch zhoršuje dôvera na oboch úrovniach. Dôveru medzi sebou máme prakticky len v rodinných kruhoch, aj to nie vo všetkých rodinách a vertikálna sa vytráca úplne.
Deje sa to preto, že vedci, odborníci či politici občas nedokážu vysvetliť fakty polopate. Niekedy však dokonca kvôli vlastnej neprofesionalite a pochybným úmyslom pravdu zahmlievajú alebo s ľuďmi zámerne manipulujú.
Nedôvera v autority viedla konšpirátorov k tomu, aby o útoku na Donalda Trumpa hovorili, že bol iba divadlom, ktoré má exprezidentovi USA pomôcť vyhrať blížiace sa voľby. „Trump mal šťastie, že v posledný moment odklonil hlavu. Keby mal náboj o niekoľko centimetrov inú dráhu, tak by to nemusel prežiť. Pochybujem, že by to mohlo byť takto naplánované,“ myslí si Ondrušek.
Naplánovať konšpiráciu, ktorá by sa dôveryhodne odohrala pred tisíckami ľudí, nie je vôbec ľahké. V neprospech tejto teórie hrá aj fakt, že pri pokuse o atentát zomrel civilista a ďalší dvaja boli zranení.
„Časť ľudí by však aj to ,zdôvodnila’ tak, že na civilných obetiach im nezáležalo a že by ich pokojne obetovali, aby dosiahli svoj cieľ,“ hovorí psychológ.
Aj keď bol útok autentický, obete alebo ich podporovatelia zvyknú neskôr zo situácie zámerne ťažiť a začnú z útoku obviňovať ľudí, ktorí s ním nemajú nič spoločné.
„Veľa ľudí silno prežíva okamihy, keď sa stane útok na ich obľúbenú osobnosť. Trump mal podporu takmer 50 % voličov a teraz má možno už aj nadpolovičnú, čiže sa atentát hlboko dotkol miliónov ľudí,“ vysvetľuje.
Hlas obete útoku so získanou sympatiou je silnejší ako fakty, ktoré tvrdia niečo iné.
Ako nepodľahnúť konšpiračným teóriám?
Zistiť, či je informácia pravdivá alebo nie, si vyžaduje tvoj čas. Bez toho to nepôjde. Ideálne je, keď si overíš informáciu z viac ako dvoch zdrojov. Sociálne siete ťa vedia rýchlo informovať o tom najpodstatnejšom, ale ak chceš do hĺbky porozumieť tomu, čo sa stalo, je dobré si o tom prečítať alebo pozrieť viac. Takisto by si nemal preberať informácie od neznámych profilov bez dodatočného overenia.
„Žijeme v dobe, keď zažívame krízu odbornosti. Hovorí sa, že každého názor je rovnocenný. Keď sa však budú o pôrode rozprávať špecialista pôrodník a ten, kto nemá žiadne vzdelanie v odbore, ani žiadnu praktickú skúsenosť, napríklad nikdy nerodil a nemá o tom ani nič naštudované, tak nemajú rovnakú expertízu. Počúval by som tých, ktorí hovoria k veci a sú v téme skutoční odborníci,“ vysvetľuje Ondrušek.
Odpovede na tvoje otázky hľadaj u odborníkov alebo na stránkach, ktoré sú relevantné, nešíria dlhodobo klamlivé informácie a nestrašia ťa.
Pozrieť sa môžeš aj na autora článku, na to, akým štýlom píše a či vyjadruje svoje názory alebo nie. Vyjadrovať ich môže iba v názorových textoch a tie bývajú v médiách označené ako „komentár”, „stĺpček” alebo „názor”.
Ďalej sleduj aj tieto veci:
- Vyvoláva v tebe nadpis článku alebo sprievodný obrázok silné emócie? Súvisí obrázok s témou? Často sú obrázky k článkom vyberané tak, aby si na ne klikol, aj keď nemajú nič spoločné s textom.
- Sú uvedené nejaké zdroje? Väčšina článkov na internete čerpá inšpiráciu a informácie z iných zdrojov. Pokiaľ nie sú uvedené, informácie si určite over aj na iných stránkach.
Konšpiračné teórie vedia byť veľmi presvedčivé, no keď zapojíš kritické myslenie a začneš problematiku rozoberať do hĺbky, narazíš na prázdne miesta, na ktoré nebude mať žiadny konšpirátor argumenty. Diskutuj o témach s inými ľuďmi, ver odborníkom, pýtaj sa prečo a snaž sa pochopiť aj toho druhého.
Zdroj titulnej fotografie: Koláž Zmudri G
