Slovenská právnička v Bruseli: Nie som Jánošík, no každý by mal mať na trhu férovú šancu

Slovenka Lucia Bónová denne vyjednáva s veľkými technologickými gigantmi, ako sú Google či Apple. Nerobí s nimi obchody, ale vyjednáva férovejšie podmienky na digitálnom trhu pre všetkých obyvateľov Európskej únie, čiže pre každého jedného z nás. 

„Viete, že banka platí za každú transakciu, ktorú spravíte, aj firme Apple? Je to tak preto, lebo Apple nechce dať nikomu prístup do takzvanej NFC antény, ktorá je pri platení telefónom kľúčová,“ vysvetľuje jeden z problémov, ktorý by mal vyriešiť Akt o digitálnych trhoch. 

„Vďaka tomuto nariadeniu budú musieť dať prístup do antény aj iným firmám, takže si budeme môcť vybrať z viacerých aplikácií, cez ktoré budeme platiť,“ hovorí a dodáva, že takto všetci ušetríme a nebudeme musieť platiť 30 % z každého nášho nákupu cez telefón spoločnosti Apple.

Akt o digitálnych trhoch (známy aj ako DMA – Digital Markets Act), EÚ prijala v roku 2022. Lucia Bónová je vedúcou oddelenia zodpovedného za implementáciu a presadzovanie zákona o digitálnych trhoch na Generálnom riaditeľstve pre hospodársku súťaž. Toto riaditeľstvo spadá pod Európsku komisiu.

Ako sa rodáčka z Ľubochnianskej doliny na Liptove dostala do takejto pozície? Po strednej škole odišla do Francúzska študovať právo a odtiaľ jej kroky viedli do Kanady. K svojmu dnešnému zameraniu sa dostala náhodou. „Predmet Európske právo hospodárskej súťaže som si vybrala zo strategických dôvodov. Vedela som, že v Kanade ho bude navštevovať málo ľudí a dostanem dobrú známku. Stalo sa však to, že sa mi veľmi zapáčil.“

Neskôr sa prihlásila na stáž v EÚ, kam ju zobrali a odvtedy ostala práci v Bruseli verná. Dnes tam pracuje už takmer 17 rokov.

Dlhodobo pôsobíte v Bruseli, no vašou rodnou krajinou je Slovensko. Kde by sme vás mohli stretnúť ako tínedžerku?

Narodila som sa v Trenčíne, ale väčšinu detstva som strávila na strednom Slovensku v Ľubochnianskej doline vo Veľkej Fatre. Od dvanástich rokov sme sa s rodinou presťahovali do Košíc, kde som potom aj chodila na francúzsko-slovenské bilingválne gymnázium, ktoré sa vtedy volalo Kováčska, dnes sa volá Gymnázium Milana Rastislava Štefánika na ulici Laca Novomeského. V roku 1999, čo bolo hneď po strednej škole, som odišla študovať právo do Paríža. Po štyroch rokoch v Paríži som ešte študovala dva roky na kanadskej univerzite McGill University v Montreale.

Prečo ste sa rozhodli hneď po strednej odísť a študovať vo Francúzsku?

Som dieťa komunizmu. Revolúcia ma zastihla v čase, keď som mala deväť rokov. Moji rodičia mi chceli dať možnosti, ktoré oni nemali a ukázať mi svet, ktorý oni nemohli vidieť kvôli bývalému režimu. 

Bolo mi na Slovensku celkom dobre. Mala som tu frajera, no môj ocino povedal, že treba mať v živote väčšie ciele. Tak som sa prihlásila na školu do Paríža, kde ma aj zobrali. Veľmi som tam nechcela ísť, lebo som nechcela odísť od frajera. Ocino mi však kúpil lístok na Eurobus, to je niečo také ako dnes Flixbus, dostala som 500 frankov do vačku a išla som. 

Tento jeden moment určil celý môj ďalší život.

Po Francúzsku nasledovala Kanada a z  tej ste sa dostali na pozíciu v Európskej únii. To je trochu nezvyčajné. Ako sa to stalo?  

Náhodou. Bolo to počas môjho štúdia v Kanade. V tom čase ešte nebolo Slovensko v Európskej únii a o európske témy som sa vtedy nezaujímala. V Kanade som mala frajera a nemala som v pláne vrátiť sa do Európy. Zmenilo sa to až vtedy, keď som si vybrala na škole predmet Európske právo hospodárskej súťaže. Vybrala som si ho zo strategických dôvodov. Vedela som, že ho bude navštevovať málo ľudí a dostanem dobrú známku.  

V tom čase som sa viac zameriavala na medzinárodné obchodné právo, čiže nie na právo hospodárskej súťaže. Predmet sa mi však veľmi zapáčil. Učiteľ, ktorý nás ho učil, bol z Holandska a povedal mi o stážach v Európskej komisii, kde som sa prihlásila a zobrali ma. 

Hoci som to neplánovala, nakoniec som sa do Európy vrátila na stáž a veľmi sa mi tam zapáčilo. Neskôr som na oddelení, kde som stážovala, prešla konkurzom na stálu pozíciu a zostala som tu pracovať. 

Je to úžasná práca, úžasný tím ľudí a úžasná myšlienka.

Takže vás k práci v Európskej únii doviedla séria šťastných náhod.

Áno, musím povedať, že mám v živote veľké šťastie. Náhody v kľúčových okamihoch u mňa zohrali vždy veľkú rolu a dúfam, že to tak bude aj naďalej.  

Vaši frajeri však až také veľké šťastie nemali. 

Nemali, to je pravda. Každý však zohráva v určitom bode života dôležitú úlohu. Zároveň som so všetkými zadobre, takže to je hlavné. 

Akú úlohu ste zastávali, keď ste boli členkou kabinetu eurokomisárky a výkonnej podpredsedníčky Európskej komisie Margrethe Vestagerovej?

Pre Margaret som robila dva a pol roka. Bola som jednou z jej odborných poradkýň, čiže som jej radila ako rozhodovať v prípadoch hospodárskej súťaže, keďže táto téma spadá do jej portfólia.

Aký prínos pre Slovákov a Slovenky malo to, keď ste boli v takejto dôležitej funkcii?

Je dôležité poznamenať, že uradníci Európskej komisie nereprezentujú štáty, z ktorých pochádzajú. Aby ste mohli pôsobiť v Komisii, musíte mať štátnu príslušnosť jedného z členských štátov. Keď už ste v Komisii, nereprezentuje štát. To, skadiaľ pochádzate, je sekundárne. Je však dôležité mať krajanov na strategických pozíciách. Je to dobré pre viditeľnosť Slovenska v európskych inštitúciách. Sme malá krajina a nikdy nie je naškodu ukázať, že máme dobrých a schopných ľudí.

Zo Slovenska som odišla, keď som mala 18 rokov, čiže väčšinu svojho života žijem v zahraničí. Cítim sa však ako Slovenka a je pre mňa dôležité, že sa tak identifikujem. To, že mám úspešnú kariéru, nevnímam iba ako môj úspech, ale aj ako úspech mojej krajiny. 

Čím sa zaoberáte na súčasnej pracovnej pozícii?

Od januára minulého roku vediem tím, ktorý je zodpovedný za implementáciu Digital Markets Act (v preklade Akt o digitálnych trhoch – pozn. red.). Je to nové nariadenie o digitálnych trhoch, ktorého cieľom je zatočiť s neférovými praktikami technologických gigantov, ako sú Google, Apple, Amazon a iní. Nariadenie identifikuje tieto spoločnosti ako strážcov trhu. To znamená, že majú moc rozhodovať o tom, kto na trhu bude, nebude a za akých podmienok sa bude tento trh vyvíjať.

Digital Markets Act je historickým momentom pre Európu, lebo sme jediný región na svete, ktorý nastavil pravidlá tohto trhu a od 7. marca vošli do platnosti.

Akými pravidlami sa budú musieť títo veľkí technologickí giganti riadiť? Vedeli by ste mi uviesť pár príkladov?

Povinnosti, ktoré vyplývajú z nariadenia, nie sú triviálne. Bavíme sa napríklad o tom, že firmy, ktoré sú technologickí giganti, už nebudú môcť zvýhodňovať svoje produkty na platformách, ktoré vlastnia. Takisto nebudú môcť využívať dáta bez súhlasu používateľov na reklamné účely alebo budú musieť povoliť prístup do svojich ekosystémov pre menšie firmy, ktoré sa inak ako cez ich platformy, napríklad cez Google, nevedia dostať k svojim používateľom. Aký máte telefón Android alebo iPhone?

iPhone.

Keď chcete platiť telefónom, tak na iPhone sa to dá spraviť iba cez aplikáciu Apple Pay. Viete, že banka platí za každú takúto transakciu aj firme Apple? Je to tak preto, lebo Apple nechce dať nikomu prístup do takzvanej NFC antény, ktorá je pri platení telefónom kľúčová. Vďaka tomuto nariadeniu budú musieť dať prístup do antény aj iným firmám. Budeme si môcť vybrať z viacerých aplikácii, cez ktoré budeme platiť namiesto toho, aby sme museli z každého nákupu cez telefón platiť 30 % spoločnosti Apple.

Bežný spotrebiteľ si neuvedomuje, že sú to veľké veci. Napríklad teraz vám už ani nenapadne hovoriť o tom, že je super, že máme euro. Keď som však cestovala do Paríža na školu a autobus zastavil na nemeckej stanici, nemala som žiadne marky. To pre mňa znamenalo žiadne jedlo alebo pitie. Teraz prídeme do Nemecka a kúpime si, čo chceme za také isté peniaze ako na Slovensku.

Podobne aj táto digitálna regulácia, ktorú sme teraz prijali ako prví na svete, zmení ako tieto trhy fungujú nielen v Európe, ale aj na celom svete. Existuje teória, ktorá sa volá Brussels effect. V skratke je o tom, že Brusel príde s reguláciou a ostatné krajiny si ju potom osvoja. 

Brussels effect popísala profesorka Kolumbijskej univerzity Anu Bradford. Európska únia má podľa nej vo svete influencerskú pozíciu. Čokoľvek Európska únia spraví, zopakujú postupom času aj iné krajiny. Tým Európska únia pretvára svet na svoj obraz.

Aké najzaujímavejšie kroky ste podnikli odkedy vediete tento tím?

Ani neviem ako presne na túto otázku odpovedať, lebo každý deň podnikáme veľa zaujímavých krokov. V tíme máme štyridsať ľudí, no proti nám stoja najsilnejšie, najvplyvnejšie a najbohatšie spoločnosti sveta.

Každá zmena, ktorú im nariadite, ich stojí miliardy dolárov. Každú veta, ktorú im poviete, automaticky vidia v číslach a vedia, že sa s nimi v skutočnosti bavíme o miliardách dolárov. A miliardy už bolia aj takých gigantov ako Apple alebo Google.

Nebránia sa potom týmto zmenám? 

Určite mi nepovedia: High five. Good Job. Teším sa, len mi povedzte, čo a ako. 

Toto nariadenie obsahuje napríklad dvadsať povinností alebo zákazov. Každý jeden bod s nimi musíme prejsť. Spoločne ich potom analyzujeme. Vždy sú tam nejaké nezhody a trenice. Preto je to náročná práca. Človek musí každý deň pomaličky „veslovať“ za cieľom, aby bolo nariadenie prenesené do praxe. 

Ako často sa bavíte s týmito firmami o nariadeniach a zákazoch?

Stretávame sa s nimi na dennodennej báze. Niekedy fyzicky a niekedy zase online. Napríklad po tomto rozhovore mám dva a pol hodinový telefonát s Googlom. Na takéto cally musím byť vždy dobre pripravená, keďže sú to veľmi technické témy. Ja som právnička. V tíme však máme ľudí, ktorí sa špecializujú práve na túto technologickú stránku firiem. Pomáhajú mi ju pochopiť do hĺbky, aby to, čo od nich žiadam, bolo aj naozaj zrealizovateľné a mohlo sa zaviesť do praxe. 

Prečo je dôležité, aby bol digitálny trh kontrolovaný a mal nastavené pravidlá?

Digitálna revolúcia bola veľmi dobrá vec. Priniesla veľa nových možností. Informácie sa šíria rýchlo, nájdete ich nie za 5 minút, ako keď ste ich hľadali napríklad v encyklopédii, ale za 5 sekúnd. Digitálna revolúcia teda mala veľký prínos pre spoločnosť, to musím uznať. 

Momentálne však o dianí na digitálnom trhu rozhoduje šesť či sedem veľkých firiem. Je ľudské, že keď získame nad niečím kontrolu, tak začneme trochu vyvádzať. Tieto firmy majú všetky dáta o svojich používateľoch. Rozhodujú o tom, koľko bude stáť aplikácia, ktorú si chcete stiahnuť, kde si ju kúpite, ktoré firmy budú súťažiť medzi sebou a ktoré nie. Situácia sa stala už neudržateľnou, lebo moc týchto zopár firiem začala zasahovať aj do úplne iných sfér. Napríklad, máme jediný vyhľadávač Google. Na Slovensku a v Česku máte ešte luxus, lebo na lokálne vyhľadávanie môžete použiť Seznam.

Máte teda konkurenciu. V Belgicku či vo Francúzsku je v podstate iba Google. Algoritmus tohto vyhľadávača rozhodne o tom, čo vám vyhodí, keď niečo hľadáte. Čiže vplyv Google už začal zasahovať do demokracie, lebo vyhľadávače majú veľký vplyv na ľudí. Keď sa pozriete na ruský vyhľadávač Yandex, tak vám vyhodí výsledky, ktoré tiež vyzerajú veľmi relevantne a oficiálne, no neviete si overiť, či sú skutočne pravdivé.

Od začiatku vojny na Ukrajine pridala Európska únia na sankčný zoznam aj zakladateľov vyhľadávača Yandex. Na stránke Európskeho parlamentu uviedli aj dôvod prečo: „Ruský vyhľadávač Yandex od začiatku vojny podporuje šírenie falošnej vojnovej propagandy a zároveň využíva svoje algoritmy na obmedzenie prístupu ruského ľudu k slobodným médiám. Yandex odovzdal zbierané údaje o používateľoch ruským orgánom. Tieto údaje boli použité na umlčanie odporcov Putinovej administratívy. Je to neprijateľné, najmä ak to umožňujú servery umiestnené v Európe.“

Keď však máte iba jeden vyhľadávač, nemôžete si crosschecknúť nič, lebo nemáte kde. Algoritmy fungujú tak, že vám personalizujú výsledky vyhľadávania na základe toho, čo ste robili včera aj predvčerom. Vedia o vás úplne všetko, aj to čo ste podčiarkli či skopírovali. Tým pádom začína byť regulácia veľmi dôležitá.

Akým spôsobom sa dá ovplyvniť a zmeniť to, aby nám napríklad Google neponúkal výsledky na mieru, ale objektívne informácie?

Je to veľmi komplikovaná otázka, keďže sa jedná o veľa rôznych zmien. Google zbiera dáta zo všetkého, čo používate – z Google, z YouTube, z Gmailu. Keď o dva dni niečo hľadáte cez vyhľadávač, tak vám ponúkne výsledky na základe vašich preferencií. Čo v podstate nie je až taká zlá vec. Napríklad, keď idem na Facebook, tak mi ponúka reklamu na mieru. Teším sa, že mi tam vyhodí ponuku na ružové topánky na opätku veľkosti 40, namiesto mužských čižiem do snehu číslo 44.  

Ľudia by však mali mať právo rozhodnúť sa, či o nich bude Google alebo Facebook tieto dáta zbierať alebo nebude. S týmto novým nariadením sa vás Google musí spýtať: Chcete, aby boli všetky tieto dáta o vás zbierané alebo nechcete? A ak poviete nie, tak to proste nemôžu robiť a musia vám ponúknuť službu bez personalizácie.

A ako sa takéto obmedzenie líší od cookies a GDPR?

Cookie lišty o vás zbierajú nejaké dáta. To, čo riešime my, je spojené s tým, čo môžu technologickí giganti s týmito nazbieranými dátami robiť. 

Môžu tieto dáta kombinovať, používať, či predávať na reklamné účely? To sú dôležité otázky. 

Možno si to neuvedomujeme, ale nie všetko, čo nám Google ponúkne, je vždy cez organické vyhľadávanie. Algoritmy nám často dopredu ponúknu reklamy, keďže je to pre Google veľký biznis, v ktorom sú trilióny dolárov ročne. Pokušenie zmanipulovať vyhľadávanie, aby vám niečo mohli predať alebo ponúknuť, je veľmi veľké.

Pri vyhľadávaní v Google nám často na začiatku ponúkne platenú reklamu alebo Nákupy. To, kto sa objaví na prvých miestach v týchto kategóriách, záleží od toho, ako veľa peňazí investuje do reklamy. Menšie firmy, ktoré nemajú budget ako veľké nadnárodné firmy, tým pádom nemajú šancu prebiť konkurenciu a sú z digitálneho trhu vytláčané.

Kto všetko sú strážcovia trhu (teda firmy, ktoré trh kontrolujú)? Spomínali ste Google, Facebook a Apple.

Momentálne máme šesť firiem – Google, Apple, Facebook, Amazon, Microsoft a Bytedance.

To, že sú strážcami trhu, neznamená, že sú strážcami trhu úplne všade. Majú aj nejaké menšie služby, kde nedominujú. Napríklad Google je strážcom trhu v oblastiach ako  videosharing, čiže služba YouTube, vyhľadávač, mapy, Google play na sťahovanie aplikácií, Nákupy v Google, reklamy, operačný systém Android a prehliadač Google Chrome.

Spomínate aj firmu Bytedance, ktorá vlastní TikTok a jej domácou krajinou je komunistická Čína. Ako dokážete ovplyvniť čínsku firmu, aby prijala regulácie z Európskej únie?

Bytedance má zatiaľ iba jednu službu ktorá spadá pod toto nariadenie, sociálnu sieť TikTok. Vyplývaju pre nich povinnosti ako napríklad dať možnosť používateľom preniesť všetky ich dáta na inú sociálnu sieť. Ale v súvislosti s TikTokom sa viac hovorí o obsahu videí na TikToku, a tým sa viac zaoberajú nariadenia o digitálnych službách, nie nariadenia o digitálnych trhoch. 

Pravidlá však platia pre všetkých, ktorí chcú podnikať na európskej pôde. Ak chce čínska firma ponúkať služby v Európskej únii, tak musí rešpektovať naše pravidlá. Je to taký základ právneho systému. Ak ich nerešpektujú, tak ich môžeme pokutovať. 

Rešpektujú ich?

Nie je až taký veľký rozdiel medzi TikTokom, Google alebo inými gatekeepermi. Všetci rozumejú významu trhu Európskej únie pre ich obchod. Tomu, že ju tvorí 450 miliónov ľudí. Keby bol TikTok zakázaný na Slovensku, tak je im to jedno, lebo by prišli o 5 miliónov používateľov, no ak by sa museli stiahnuť z celej Európskej únie, to by im už jedno nebolo. 

Čo znamená, ak má firma monopol v digitálnom priestore?

Firma, ktorá má monopol, sa môže správať, ako keby bola na trhu sama. Monopol neznamená, že firma vlastní 100 % trhu. To, že sa môže správať, ako keby tam bola sama, znamená, že môže určiť podmienky trhu pre všetkých jej zákazníkov. Ona určuje koľko bude čo stáť, koľko môžu kúpiť, koľko nemôžu kúpiť, za koľko a podobne. V praxi to znamená, že keď je na trhu monopol, tak sú ceny vyššie, ako by boli, keby tam bola konkurencia. Keď však viem, že zákazník nemá na výber a nemá ísť kam inam po nižšiu cenu, tak je pripravený zaplatiť viac.

Keď prejdete kontrolou na letisku a zostanete smädní, musíte si kúpiť vodu tam. Fľaška pollitrovej vody vás stojí 4,50 €. Je to zbytočne vysoká suma, no nemôžete odísť do Lidlu a kúpiť si ju za lacnejšie, lebo ste zavretá na letisku. Pri monopole to funguje podobne.

Celá pointa mojej práce je, aby každý dostal na trhu férovú šancu. Keď sú na trhu monopoly, majú tendenciu ostatným hádzať polená pod nohy a zatiaľ čo sa oni vezú na voze, tak ostatní za nimi len utekajú.

Trh s monopolom je oveľa menej dynamický. Firma, ktorá nemá konkurenciu, nie je tlačená do toho, aby inovovala. 

Keď dnes nie ste na Google play alebo v Appstore od Apple, tak nemôžete robiť internetový obchod, lebo vás nikto nenájde. Takže keď si Google alebo Apple určí cenu a podmienky nemôžete urobiť nič, len prikývnuť. Keby bolo Googlov na trhu viac, tak by si nemohli dovoliť určiť nevýhodné podmienky.  Pointa monopolu je tá, že firma určuje podmienky každému – zákazníkovi a aj ostatným konkurentom.

Pomáha EÚ, aby sa mohli presadiť v digitálnom priestore aj menšie, lokálne firmy?

Nariadenie Digital Markets Act je práve o tom, aby fungovala hospodárska súťaž. Pointou hospodárskej súťaže je to, že má mať každý férovú šancu dostať sa na trh. Či už je menší alebo väčší. Keď je trh férový, tak sa naň dostanú aj malé spoločnosti. Pokiaľ prídu s nejakou super inováciou, tak budú úspešné a nebude to závisieť od toho, či im to Google, Apple alebo niekto iný umožní.

Napríklad Googlu sme udelili niekoľko pokút, takisto Applu za zneužívanie dominantného postavenia. 

Uvediem aj príklad, ako technologické firmy zneužívajú svoje postavenie na trhu a ako pomáhame menším firmám. Amazon okrem svojich produktov predáva aj produkty rôznych menších výrobcov, napríklad aj zo Slovenska, ktorí sa tam zaregistrujú. To je super, lebo inak by sa produkty menších výrobcov nedostali k toľkým ľuďom. No stalo sa to, že Amazon ich síce nechal predávať cez ich platformu, no zozbieral si dáta, čo sa im najlepšie predáva a začal ponúkať také isté produkty len za nižšiu sumu. Po tomto incidente sa Amazon minulý rok zaviazal, že nebude používať dáta svojich konkurentov, aby predával vlastné produkty zákazníkom.

O tom je práve moja práca, aby trh fungoval férovo a nediali sa takéto veci.

A nehádajú sa s vami, že oni si založili platformu, tak si na nej chcú určovať aj  pravidlá?

Hádajú. Súčasťou mojej práce je hádať sa. Samozrejme, všetci giganti majú tímy právnikov, ktorí vedia, ako majú debatu viesť. 

Nechcem, aby moja práca vyznela ako práca Jánošíka. Že trestám bohatých za to, že sú úspešní a dávam chudobným. O to tu nejde. Celá pointa mojej práce je, aby každý dostal na trhu férovú šancu. Keď sú na trhu monopoly, majú tendenciu ostatným hádzať polená pod nohy a zatiaľ čo sa oni vezú na voze, tak ostatní za nimi len utekajú.

Aký zmysel vidíte v práci pre Európsku úniu? 

Práca pre Európsku úniu je pre mňa prínosná v tom, že robím niečo, čo má dopad na 450 miliónov obyvateľov. Každý deň idem do práce s tým, že môžem zmeniť k lepšiemu život veľkého množstva ľudí.

Čo dáva Európska únia Slovensku? Aký má zmysel, že je Slovensko súčasťou EÚ?

Tím ľudí je vždy silnejší ako jedinec. To je pointa Európskej únie. Štát s 5 miliónmi ľudí je nezaujímavý, ale ak je súčasťou veľkého celku s 450 miliónmi ľuďmi, je jeho význam niekoľkonásobne väčší.

Prečo by sa mali ľudia na Slovensku zúčastniť eurovolieb a zaujímať sa o činnosť Európskeho parlamentu a Európskej komisie?

Odpoveď na túto otázku je pomerne jednoduchá. Aby sa nerozhodovalo v Európskej únii o nás bez nás. Legislatíva, ktorá sa tvorí na európskej pôde, je priamo aplikovaná na Slovensku. Nezúčastniť sa eurovolieb je ako nezúčastniť sa národných volieb.

Všetky nariadenia, ako aj Digital Markets Act, majú priamy dopad na každodenný život Slovákov. Ak chceme mať vplyv na to, ako bude Európska únia vyzerať, musíme mať kvalitných ľudí, ktorí dokážu tieto veci ovplyvniť. 

Nemali by sme tam poslať len tak hocikoho, kto tam bude sedieť päť rokov. Mali by sme si vybrať ľudí, ktorí majú chuť a nasadenie veci ovplyvňovať a meniť. Mali by mať odbornosť aj správne hodnoty.

Možno sa zdá, že Brusel je ďaleko. V skutočnosti je však veľmi, veľmi blízko, lebo to, čo každý deň robíte a to, čo používate, je ovplyvnené európskou legislatívou.

Zdroj fotografií: osobná fotogaléria Lucie Bónovej