Tomáš našiel partiu pri dumpster divingu, Klára hľadala v kostole aj na Tinderi. Inšpiruj sa, ako si na Erasme nájsť svojich ľudí a možno aj niekoho viac.
Pre veľa študentov a študentiek je Erasmus o nových zážitkoch, samostatnosti a hlavne o nových ľuďoch. Lenže nie vždy je to také jednoduché, ako to znie. Niekedy ťa čaká mesto, kde sa všetci ponáhľajú, alebo študenti/ky, ktorí si žijú svoj život a na vzťahy s cudzincami nemajú kapacitu.
Niečo podobné zažili aj Klára a Tomáš. Nakoniec si aj oni našli svoju partiu, ale každý trochu inak.
Klára: Erasmus mi odporučili rodičia. A nielen preto, že sa na ňom dali dokopy
Klára sa vybrala na výskumnú stáž do Belgicka počas voľného semestra. Už ju čakali len štátnice, a tak si povedala, že zostávajúci čas využije naplno. Podarilo sa jej dostať na katedru sociológie v Liège, kde pomáhala s výskumom o exekúciách a súdnom papierovaní okolo nich.
Do Erasmu ju opakovane povzbudzovali aj jej rodičia. Spoznali sa v 90. rokoch práve na Erasme v Nemecku – mama bola z Francúzska a otec z Česka a po skončení Erasmu sa rozhodli usadiť v jeho rodnej krajine.
Vďaka nim je Klára takzvané Erasmus baby. A nie je sama – podľa dát Európskej komisie sa takých „detí Erasmu“ narodilo už vyše milión. A podľa novších dát stretlo na Erasme svojho dlhodobého partnera/ku až 27 percent študentov/iek.
„Rodičia ma ale v Erasme podporovali aj z iných dôvodov, než vzťahových (smeje sa). Napríklad, že človek spozná, čo to znamená byť samostatný,“ hovorí Klára.
Kamošov/ky môžeš nájsť na Tindri aj v kostole
Hoci vie Klára vďaka mame po francúzsky, chcela sa v jazyku zlepšiť. Preto sa snažila tráviť čas s miestnymi a nie len ostatnými erasmákmi. Nebolo to však jednoduché.
„Bolo to celkom náročné, pretože mali svoje životy a menej času, než my erasmáci, ale vďaka práci v kaviarni a chodeniu na boulderovú lezeckú stenu sa to začalo zlepšovať,“ vraví.
Na spoznávanie odporúča hľadať miesta, kde sa robí to, čo máš rád. A keď nepomáha ani to? Klára vyskúšala aj Tinder, ale nie ako zoznamku.
„Mala som účet na Tinderi, ale v popise som mala, že hľadám len parťákov na lezenie. A aj keď som šla sama, tak som sa s niekým zoznámila,“ dodáva.
Napokon sa jej podarilo nájsť si aj kamošky staršie o jednu či dve generácie. Kým cez týždeň riešila výskum a prácu, cez víkendy hľadala niečo, čo by jej vyplnilo čas. A našla to v miestnom kostole.
„Začala som v nedeľu chodiť do protestantského kostola a oni boli nadšení, že tam som. Oslovili ma, že majú zbor a cvičia na vianočný koncert. Hoci som šla na sviatky domov, vôbec im to nevadilo a boli veľmi radi, že s nimi chodím na skúšky,“ spomína.
Island: Partiu si nájdeš aj vďaka prázdnej peňaženke
Tomáš išiel na Erasmus do malého islandského mesta, kde si rýchlo našiel partiu erasmákov aj pracujúcich ľudí. „Bývali sme spolu v hosteloch, ktoré sa časom premenili na niečo ako intráky, len pre ľudí zo zahraničia,“ spomína.
Erasmákov bolo dosť na to, aby sa dali nájsť kamaráti/ky, ale nie tak veľa, aby sa medzi sebou stratili. „Nebolo to ako v niektorých veľkých mestách, kde sú stovky erasmákov a nikto vlastne nikoho nepozná,“ vysvetľuje.
Tomáš mal šťastie na spolubývajúcich. Býval s Poliakmi, ktorí neštudovali, ale pracovali – jeden spracovával v továrni ryby a zvyšní dvaja v pivovare, čo malo svoje výhody. „Bolo to super, lebo sme mali vždy veľa piva. Aj preto bola naša izba obľúbená destinácia,“ smeje sa Tomáš.
Program sme vymýšľali podľa toho, čo sme našli v koši
Hoci mal Tomáš s kamošmi veľa piva, jedla už bolo menej. Island je drahý. A keď sa k tomu pridá Erasmus štipko, ktoré je viac-menej pre všetkých rovnaké, ocitneš sa v skupine ľudí, kde je úplne jedno, či si z východnej Európy alebo z Nemecka. Všetci ste rovnako broke. Ale aj vďaka tomu si môžeš nájsť kamošov a kamošky.
„Vytvorili sme si vlastne takú anarchistickú komúnu. Všetci sme chodili spolu na dumpster diving (hľadanie vyhodeného jedla alebo aj vecí, ktoré môžu byť ešte použité),“ spomína Tomáš.
„Aj naše aktivity väčšinou vyplynuli z toho, čo sme našli v koši. Keď sme našli tortilly, robila sa burrito night. Keď sme našli niečo z našej kuchyne, varil každý jedlo zo svojej krajiny,“ dodáva.
Islanďania/ky boli skôr rezervovaní, ale nie nepriateľskí
Z Tomášovej skúsenosti sú Islanďania/ky skôr rezervovaní. Tomáš hovorí, že nešlo o nezáujem, len žili svoj život a veľa z nich bývalo mimo mesta, kam si sa bez auta nedostal.
„V škole som mal skupinové projekty, vďaka ktorým som sa skamarátil s dvoma Islanďankami. Pridali sa aj k našej partii. Ale inak to bolo o náhode. Niekoľkokrát som sa bavil aj s miestnymi novinármi, keď som niečo fotil,“ spomína.
Rozumel tomu, že keď príde niekto na Erasmus do Brna, asi sa s ním tiež nebudeš stretávať každý večer, lebo máš svoj režim, prácu, školu.
Na Islande si dokonca našiel priateľku zo Spojených štátov a boli spolu ešte rok od ukončenia Erasmu.
„Ten vzťah nevydržal, ale to k tomu patrí. Erasmus je trochu ako dovolenka od dospelého života. Je to priestor aj na mladícke nerozvážnosti a toto je pekná súčasť toho,“ uzatvára.
Kde ešte na Erasme hľadať kamošov/ky?
Okrem Tinderu, kostola a kontajnera alebo miesta, kde ľudia zdieľajú rovnaké záujmy ako ty, môžeš ešte vyskúšať:
🧃 ESN (Erasmus Student Network) eventy
Občas pôsobia ako teambuilding pre prvákov, ale funguje to. Na výletoch, kvízoch, párty, alebo aj večeri literatúry je veľká šanca, že natrafíš minimálne na jednu osobu, s ktorou si sadneš. A je to aj šanca zoznámiť sa s miestnymi študentmi/kami, ktorí akcie organizujú.
🥞 Jedlo spája
Aj keď si broke, vieš pozvať ľudí na domáce palacinky alebo „čo kuchyňa dala“.
📲 Lokálne skupiny na sociálnych sieťach
Na sociálnych sieťach môžeš nájsť zaujímavé miestne organizácie, alebo kolektívy, ktoré organizujú aj akcie pre cudzincov/ky.
🎨 Zapoj sa do čohokoľvek, aj keď nevieš kresliť ani spievať
Univerzity (alebo ESN aj spolky) často ponúkajú random aktivity ako keramika, fotokrúžok či spevokol a rôzne športové aktivity. A často tam vôbec nejde o talent, ale o čas strávený spolu.
Zdroj titulného obrázku: Canva
