Ako vyzerá práca veľvyslankyne Európskej únie v Kyive? Akú úlohu zohrávajú dezinformácie vo vojne? Aké je to žiť v krajine, kde vládne vojna? Všetky tieto otázky sme sa spýtali Slovenky Kataríny Mathernovej v rozhovore, ktorý vás prenesie za hranice Slovenska aj Bruselu.
„Od toho, či bude Západ dostatočne podporovať Ukrajinu, alebo nie, záleží výsledok vojny. Ak ju nebude podporovať, tak by, žiaľ, mohla aj prehrať,“ varuje veľvyslankyňa EÚ v Kyive Katarína Mathernová.
Zároveň hovorí, že treba pozorne počúvať, čo hovorí ruský líder Vladimír Putin: „Naposledy vo svojom rozhovore s Tuckerom Carlsonom pre americkú televíziu jasne povedal, že Ukrajina nebude posledná. V podstate nás všetkých varoval, že pôjde ďalej, ak ho nezastavíme na Ukrajine.”
Slovenka, ktorá dnes zastáva najdôležitejší diplomatický post Európskej únie, sa narodila v Bratislave, kde vyštudovala právo. Kým na Slovensku ešte stále vládol socializmus, jej sa podarilo urobiť si magistra na University of Michigan v USA.
„Ja som si tento sen nakoniec splnila, ale s mnohými prekážkami po ceste,“ opisuje svoje školské roky v zahraničí, kde vyštudovala americkú právnickú fakultu.
„Teraz majú mladí ľudia možnosť študovať v zahraničí, chodiť na Erasmus, cestovať. Stačí im vedieť jazyky a môžu ísť slobodne kamkoľvek. Myslím si, že keď sme v roku 2004 vstúpili do EÚ, tak sa nám ako krajine ani nič lepšie nemohlo stať,“ hovorí.
Od minulého roka je veľvyslankyňou EÚ na Ukrajine. Za svoju predošlú prácu pre Ukrajinu z postu v Európskej komisii v Bruseli získala aj vyznamenanie od prezidenta Ukrajiny Volodymyra Zelenského.
Čo ste robili pred prácou v Európskej únii?
Po vysokej škole som zostala pracovať v USA v advokácii a neskôr som dlho robila pre Svetovú banku vo Washingtone. Neskôr aj v Bruseli.
V roku 1998, čo je už pre vašich čitateľov prehistória, sa na Slovensku skončila temná doba Vladimíra Mečiara.
Voľby vyhrala demokratická opozícia pod vedením Mikuláša Dzurindu. Zobrala som si neplatené voľno zo Svetovej banky a prišla som pracovať na Slovensko s Dzurindovým tímom, konkrétne s Ivanom Miklošom, ktorý bol v tom čase podpredsedom vlády pre ekonomiku. Spolu sme robili reformy. Po štyroch rokoch som sa vrátila späť do Svetovej banky.
Prečo ste sa neskôr rozhodli vrátiť do Európy a pracovať pre Úniu?
V roku 2004 Slovensko vstúpilo do Európskej únie. Vtedy som sa rozhodla, že idem robiť dobré meno našej krajine a priložím ruku k dielu, aby sa Východ so Západom lepšie prepojili. Vždy som bola optimistka, a tak som opustila milovaný Washington, dobré pracovné miesto a vydala som sa dobrodružnú cestu v Európskej komisii.
V marci 2005 som začala pracovať ako riaditeľka pre regionálnu politiku a eurofondy.
Dnes pôsobíte na Ukrajine ako veľvyslankyňa Európskej únie. Ako vyzerá vaša práca v tejto roli?
Byť veľvyslankyňou EÚ znamená reprezentovať všetky inštitúcie Európskej únie. Nie som vyslaná Komisiou alebo Radou EÚ. Môj priamy zamestnávateľ je Európska zahraničná služba, na ktorej čele stojí v súčasnosti Josep Borell.
👉 Josep Borell je aj podpredseda Európskej komisie aj Vysoký predstaviteľ Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku.
Moja práca má tri hlavné smery. Robím všetko čo je v mojich silách, aby sme podporovali Ukrajinu počas vojny v tom, aby sa jej podarilo zvíťaziť. Takisto pomáham Ukrajine na ceste do Európskej únie, čiže pracujem na reformách a krokoch, ktoré ju dostávajú bližšie ku vstupu.
No a tá tretia oblasť je diplomatická. Som v kontakte so širokým spektrom ľudí na Ukrajine, ako sú napríklad vláda, prezidentská administratíva, ale takisto neziskovky či novinári.
Súčasťou mojej práce takisto je, že zvolávam a koordinujem prácu veľvyslancov všetkých členských krajín EÚ.
V minulosti sa to menilo podľa toho, ktorá krajina práve predsedala Rade Európskej únie. Táto úloha rotovala medzi predsedajúcimi krajinami každého pol roka. Po prijatí Lisabonskej zmluvy sa to zmenilo a koordinátorom je vždy veľvyslanec Európskej únie.
Špecifikom Ukrajiny je, že po majdanskej revolúcii pred 10 rokmi sa lídri G7, do ktorej patrí aj EÚ, dohodli, že veľvyslanci G7 na Ukrajine budú viesť špeciálnu reformnú skupinu. To znamená, že budú podrobne sledovať dianie na Ukrajine, a keď bude treba, tak zasiahnu a pomôžu. Je to dôležitá a časovo veľmi náročná úloha.
👉 Euromajdanom sa označujú masívne protesty na Ukrajine, ktoré odštartovali v roku 2013 po tom, čo proruský prezident Ukrajiny Viktor Janukovyč odmietol podpísať asociačnú zmluvu s Európskou úniou. Asociačná zmluva je taká, ktorá vytvára spoluprácu medzi EÚ a krajinou, ktorá nepatrí medzi členov EÚ. Práve táto revolúcia zblížila Ukrajinu so západným svetom.
👉 G7 je zoskupenie siedmich najvyspelejších krajín sveta – Francúzsko, Japonsko, Kanada, Nemecko, Spojené kráľovstvo, Spojené štáty, Taliansko a členmi sú aj predstavitelia Európskej únie. Súčasťou G8 bolo aj Rusko, no to bolo po anexii Krymu v roku 2014 vylúčené, odvtedy sa hovorí o G7.
Ako ste sa dostali na takúto vysokú a významnú pozíciu?
Prihlásila som sa na konkurz a vyhrala som ho.
Čiže ste nemuseli robiť testy na to, aby vás prijali?
Na najvyššie pozície v Únii už človek nerobí písomný konkurz. Prijímací proces je zložený zo série pohovorov. Keď sa prepracujete cez všetky interview, tak na konci máte pohovor s vysokým predstaviteľom.
Samozrejme, ja som túto tematiku poznala veľmi dôverne, lebo som posledných deväť rokov pracovala s Ukrajinou a šéfovala som práci s Ukrajinou v Európskej komisii.
Koncom roka 2022 vám ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj udelil štátne vyznamenanie Rad za zásluhy. Za akú pomoc ste ho dostali?
Keď sa niečomu rozhodnem venovať, je to pre mňa poslanie. Venujem sa tejto činnosti mysľou aj srdcom.
Od začiatku pandémie som okrem mojej práce ako zástupkyne generálneho riaditeľa pre rozširovanie a susedskú politiku, mala ďalší full-time job. Viedla som podpornú skupinu pre Ukrajinu v Európskej komisii. Dennodenne som venovala väčšinu času Ukrajine a v mnohých veciach som ich posunula a pomohla im.
Just coming back from Kyiv.
— Katarina Mathernova 🇪🇺 (@kmathernova) November 19, 2022
I am deeply honoured by this recognition President @Zelenskyy. Thank you and 🇺🇦 people.
We will continue – helping 🇺🇦 to win the war and to become 🇪🇺 Member State. pic.twitter.com/6e39DonpWr
Okrem toho si myslím, že si špeciálne vážili našu aktivitu od 24. februára 2022, kedy vypukla vojna.
Vopred sme sa pripravili a rátali s tým, že môže dôjsť k útoku na Ukrajinu. Urobili sme dohody s našimi partnermi a dodávateľmi a už v prvých hodinách po invázii sme začali nakupovať, čo bolo potrebné. Pomáhali sme v dobe, keď mnohé iné inštitúcie len rozmýšľali nad tým, ako sa dostanú na Ukrajinu. My sme boli pohotoví a okamžite sme začali konať.
Vy ste teda vedeli, že sa začne vojna?
Videli sme obrovskú koncentráciu ruských vojsk na hraniciach. Americké a britské tajné služby hovorili, že príde k útoku. V kútiku duše som dúfala že k tomu nepríde, ale racionálne sme počúvali zdroje a pripravili sme sa na to.
Najväčšiu chybu, ktorú politici na Západe robili a aj robia, je, že pozorne nepočúvajú to, čo hovorí Vladimir Putin.
V roku 2007 na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii oznámil, že bude rivalom Západu. Napriek tomu sme s ním naďalej obchodovali a tvárili sa, že nevidíme, čo robí. Okupoval Gruzínsko, útočil na estónsku digitálnu infraštruktúru. V roku 2014 ilegálne anektoval Krym a vyvolal konflikt na Donbase.
V lete v roku 2021 napísal Putin dlhú esej, kde povedal, že Ukrajina nie je štátotvorným národom a nemá právo na štátnu suverenitu. Kombinácia jeho výrokov a prejavov, veľmi jasných varovaní tajných služieb a informácií, ktoré sme mali všetci o jeho obrovských presunoch vojsk na hranice, nám vytvorili obraz o tom, na čo sa chystá. Preto sme sa pripravili. Niežeby sme boli veštci v Delfách. Stačilo vnímať okolie, ktoré naznačovalo, že k útoku príde.
Čo hovorí Putin teraz?
Naposledy vo svojom rozhovore s Tuckerom Carlsonom pre americkú televíziu jasne povedal, že Ukrajina nebude posledná. V podstate nás všetkých varoval, že pôjde ďalej, ak ho nezastavíme na Ukrajine. Preto treba Ukrajine pomáhať.
V čase začiatku Ruskej invázie na Ukrajinu ste boli zástupkyňou generálneho riaditeľa Európskej komisie pre susedskú politiku a rokovania o rozšírení EÚ a šéfkou podpornej skupiny pre Ukrajinu. Ako ste to vnímali z tejto pozície?
Bol to šok, aj keď sme to čakali. Na začiatku vojny tie isté tajné služby, ktoré hovorili o tom, že k útoku príde, predpovedali, že Kyiv padne do dvoch týždňov.
S kolegami sme sa o tom bavili, ale poznali sme Ukrajincov osobne. Bolo nám úplne jasné, že sa budú brániť. Nie iba vojaci, ale aj obyčajní civilisti a s trochou šťastia a vynaliezavosti Kyiv tak skoro nepadne. Ukázalo sa, že sme v tomto mali pravdu. Vojna trvá už dva roky aj napriek obrovskej presile ruskej armády.
V zákopovej vojne je pat.
👉 Slovo pat pochádza zo šachu. Pat je situácia, kedy ani jedna zo súperiacich strán nevie dosiahnuť víťazstvo. Nachádzajú sa v patovej situácii.
Ukrajincom sa však darí námorne aj letecky. S dronmi narobili Rusom za posledné obdobie veľké škody. Napríklad zostrelili 7 bojových lietadiel. Tento rok sa im podarilo takisto zostreliť už druhé lietadlo A-50, ktoré je drahé a Rusi ich majú iba zopár.
👉 Beriev A-50U slúži na monitorovanie cieľov na zemi, v mori aj vo vzduchu. Vďaka týmto lietadlám dokážu Rusi určovať polohu systémov protivzdušnej obrany Ukrajincov a útočiť na ňu. K dispozícii ich majú iba zopár, lebo sú veľmi drahé. Jedno takéto lietadlo môže stáť okolo 300 miliónov eur.
Takisto sa im podarilo námornými dronmi potopiť už tri krížniky v Čiernom mori, aj keď nemajú vojenské námorníctvo.
Krajine bez námorníctva sa teda podarilo zničiť a potopiť vyše 20 % ruskej Čiernomorskej flotily, ktorá sa teraz musela stiahnuť na druhú časť Krymu a Ukrajinci mohli obnoviť svoj exportný kanál cez Čierne more.
Týmto všetkým mimoriadne prekvapili. Svojou húževnatosťou, odolnosťou a vynachádzavosťou.
Ako veľmi dôležitá je pomoc Západu v tejto vojne?
Od toho, či bude Západ podporovať Ukrajinu, alebo nie, záleží výsledok vojny. Ak ju nebude podporovať, tak môže, žiaľ, aj prehrať. Ale ak vydržíme a budeme chápať, že to nie je len boj Ukrajiny, tak s našou pomocou môže vyhrať. Ukrajina svojou chrabrosťou ochraňuje celú Európu.
Čo si myslíte o možnosti, že by krajina vo vojnovom stave vstúpila do EÚ? Ako by to ovplyvnilo Európsku úniu a Slovensko?
Hoci sa proces vstupu Ukrajiny do EÚ začal, je to ešte beh na dlhé trate. Jednak je to politický proces, pretože sa na ňom musia v EÚ všetci jednohlasne zhodnúť. Okrem toho je náročné pripraviť krajinu na vstup aj po technickej stránke. Nedá sa to zvládnuť za deň, za týždeň ani za mesiac. Preto k vstupu Ukrajiny do Európskej únie určite príde až keď bude mier.
Great first face to face meeting w/@StefanishynaO of 2024. :flag-ua: side ready for next steps on EU:flag-eu:#Enlargement & welcomes news from Davos on starting the process of screening of :flag-ua: legislation. #SlavaUkraïni https://t.co/ONdgG2Vqak
— Katarina Mathernova :flag-eu: (@kmathernova) January 16, 2024
Momentálne pracujete z Kyiva, ktorý je stále ostreľovaný. Ako tam vyzerá život počas vojny?
V Kyive je trochu inak ako na východe krajiny a trochu inak ako na západe krajiny. Kyiv je niekde uprostred a zažívame dosť masívne útoky.
Napriek tomu ide život ďalej. V tomto je ukrajinská húževnatosť a odolnosť výnimočná. Ľudia pracujú na tom, aby mali aj počas vojny čo najnormálnejší život.
Biznis funguje, obchody fungujú, reštaurácie sú otvorené, aj keď majú kapitánsky čas. To znamená, že prevádzky musia zatvoriť o desiatej, aby stihli prísť domov pred zákazom vychádzania.
Napriek tomu, že sa snažia viesť normálny život, nikdy nevedia, kedy príde ďalší útok. Väčšinou sa rozozvučia sirény v noci a vy musíte utekať do krytu. Každý sleduje kanál na Telegrame, kde sa píše, o aký typ sirény ide. Či hučí kvôli tomu, že niekde v Rusku alebo Bielorusku vzlietol Mig, alebo na nich letia balistické rakety.
Ak je to tá druhá možnosť, tak idú do krytov. Aj so sirénami sa už ľudia naučili žiť. Na Ukrajine sa od začiatku vojny veľmi zrýchlil čas. Ľudia pracujú nonstop. Neexistuje sobota, neexistuje nedeľa a všetci sú už vyčerpaní fyzicky aj mentálne. Cítim sa veľmi podobne. Je to veľmi, veľmi náročné.
Poznáte ten pocit, keď si potrebujete oddýchnuť po náročnom dni? Zrazu sa vám však o tretej v noci rozozvučia nad hlavou sirény a máte po oddychu.
Na Kyiv stále padajú drony aj rakety. Pred pár týždňami sme sa boli pozrieť na jeden zničený panelák, na ktorý padol dron a 30 rodín stratilo strechu nad hlavou. V budove vznikol veľký požiar, ktorý ju poškodil.
Kyiv, kde je celá vládna infraštruktúra, je však lepšie chránený, ako napríklad Charkiv, alebo nejaké iné mesto, pretože má komplexnejšiu protivzdušnú obranu. To je to, o čo Ukrajinci žiadajú svojich partnerov, pretože protivzdušná obrana ochraňuje životy a civilnú infraštruktúru. Rusi bez rozdielu bombardujú školy, škôlky, nemocnice aj obytné budovy. Toto všetko sú vojnové zločiny.
Podľa Ženevských konvencií sa vojnových zločinov dopúšťajú na dennodennej báze.
👉 Ženevské konvencie sú medzinárodné dohody z roku 1949, ktoré stanovujú pravidlá pre vedenie vojny tak, aby boli chránení tí, ktorí na konflikte priamo nie sú zúčastnení, teda civilisti, aby bola ochránená dôstojnosť ľudských bytostí, dôstojné zaobchádzanie s vojnovými zajatcami a ochrana obetí vojny.
Keby mali Ukrajinci protivzdušnú obranu, tak by, samozrejme, vedeli ochrániť oveľa viac, ako dokážu teraz.
Z počiatočnej solidarity a súdržnosti prešli niektorí Slováci a Slovenky ku kritizovaniu Ukrajincov až k nenávisti. Prečo sa to podľa vás deje?
Myslím si, že sú dva hlavné dôvody, prečo sa začali Slováci a Slovenky stavať k Ukrajincom negatívne. Jedna z vecí, ktoré mi na Slovensku odmalička vadili, je závisť. Stretla som sa na Slovensku s tým, že dokonca ľuďom čo utiekli pred vojnou ľudia závideli podporu zo strany štátu, ktorá bola do značnej miery preplácaná Európskou komisiou.
A druhý dôvod je ten, že Slovensko podlieha ruským dezinformáciám, ktoré sa u nás dlhodobo a intenzívne šíria, oveľa viac ako v iných krajinách. Od začiatku vojny ich množstvo a šírenie ešte viac narástlo.
Som hlboko presvedčená, že pomáhať Ukrajine je dôležité kvôli Ukrajincom a rovnako dôležité kvôli nám. Ak Ukrajina padne, tak rozpínavé agresívne Rusko môže byť na našich hraniciach.
Vidíme, že Rusko je krajina, kde prezident neváha fyzicky odstrániť svojho najväčšieho oponenta Navaľného a mnohých ďalších pred ním. Sú to desiatky ľudí, ktorých nechal zavraždiť.
Na Slovensku sa rozhodne cítim oveľa bezpečnejšie, keď viem, že mám na východnej hranici Ukrajinu a nie Rusko.
Aké je to priamo na Ukrajine v centre diania? Zohrávajú aj tam dezinformácie a hoaxy nejakú rolu?
Samozrejme, že sú aj v centre diania. Rusi rozvíjajú a úspešne šíria svoje klamlivé naratívy veľmi intenzívne. Pravidelne ich menia podľa vývoja situácie. Napríklad teraz je veľmi rozšírený naratív, a to nielen na Ukrajine, ale celý Západ je zaplavený správami o tom, že Ukrajina prehráva a že situácia je beznádejná. Veľmi prekvapivo sa k tomu pridal samotný pápež. Hoci opakujem, sú dva roky od začiatku vojny, Ukrajina stojí a dobyla naspäť vyše polovicu územia, ktoré Rusi zabrali v roku 2022.
👉 Naratív je spôsob, akým vysvetľujeme alebo popisujeme nejakú udalosť alebo jav, ako rozprávame určitý príbeh. Naratívy šírené v spoločnosti môžu byť protichodné, niekedy pravdivé, inokedy vymyslené alebo čiastočne klamlivé.
Keď sa na to človek pozrie s odstupom, tak nie je dôvod na tento naratív, ale čítam o ňom všade, či otvorím nemecké, francúzske alebo napríklad anglické noviny. Tieto naratívy sa veľmi intenzívne šíria aj na Ukrajine.
Tam sa však už ľudia naučili rozlišovať ruské dezinformácie od skutočných informácií. Klamlivými naratívmi boli zahlcovaní každý deň, a tak sa na škole začalo učiť kritické myslenie a aj to, ako rozoznávať pravdivé a nepravdivé informácie. V tomto sa populácia na Ukrajine posunula vpred.
To je dobré, že sa naučili kriticky myslieť a vedia rozoznať dezinformácie.
Neviem, či by som chcela platiť takú cenu, ako platia oni, za to, aby som sa naučila kriticky myslieť, ale áno. Môžeme to vnímať ako taký silver lining.
👉 Tento výraz je anglickým frazeologizmom, ktorý odkazuje na to, že za každým mrakom je slnko, ktoré vytvára na jeho okraji „striebornú obrubu“. Silver lining v prenesenom význame symbolizuje niečo pozitívne, čo vznikne z ťažkej a nepríjemnej skúsenosti. Napríklad, keď sa ľudia naučia kriticky myslieť v dôsledku toho, že ich počas vojny obklopuje príliš veľa dezinformácií.
Prečo má podľa vás Európska únia zmysel?
Európska únia má zmysel, pretože to je najväčší úspešný ekonomický a politický blok na svete. Je to dobrovoľné rozhodnutie mnohých štátov zjednotiť svoje politiky. Pre krajinu ako Slovensko má význam byť súčasťou väčšieho celku a tým pádom mať aj oveľa väčšie slovo, ako by sme mali, keby sme do EÚ nepatrili. Navyše, pre nás ako malú otvorenú ekonomiku je byť súčasťou únie veľmi výhodné.
Great to welcome @CharlesMichel in Kyiv on this symbolic day – 10th anniversary of Revolution of Dignity a.k.a. Maidan Revolution. Time to pause and celebrate Ukraine’s achievements since then. :flag-ua::flag-eu:#SlavaUkraïni https://t.co/oGYKM0NUEX
— Katarina Mathernova :flag-eu: (@kmathernova) November 21, 2023
Vďaka EÚ naše firmy bez akýchkoľvek prekážok vyvážajú tovar do členských krajín.
Okrem ekonomiky však máme veľa ďalších výhod. Keď som vyrastala, predstava štúdia v zahraničí bola veľmi vzdialená a pre mnohých neuskutočniteľná.
Ja som si tento sen nakoniec splnila, ale s mnohými prekážkami po ceste. Teraz majú mladí ľudia možnosť študovať v zahraničí, chodiť na Erasmus, cestovať. Stačí im vedieť jazyky a môžu ísť slobodne kamkoľvek. Myslím, že keď sme v roku 2004 vstúpili do EÚ, tak sa nám ako krajine ani nič lepšie nemohlo stať.
Prečo má pre vás práca, ktorú robíte, zmysel?
Práve preto, že mi dáva zmysel. Európska únia dáva Ukrajincom nádej, že raz dostanú možnosť do nej vstúpiť, a to je niečo, čo ich poháňa vpred.
Podstupujú vojnovú tortúru s predstavou, že sa hýbu politicky smerom na Západ. Nie som trénovaný diplomat, ktorý chodí z jednej inštitúcie do druhej. Do diplomatických služieb som vstúpila len preto, že išlo o Ukrajinu. Myslím si, že momentálne pre mňa neexistuje lepšie miesto ako Kyiv, kde môžem priložiť ruku k dielu.
Prečo by sa mali ľudia na Slovensku zúčastniť eurovolieb?
To, kto je v Európskom parlamente, aká skladba strán tam je, bude udávať tón, ako a kam sa bude európska politika uberať.
Ľudia na Slovensku by sa mali zúčastniť eurovolieb, pretože už je čas, aby sme vyrástli z toho pocitu, že politika je pre nás niečo vzdialené. Že je to iba panské huncútstvo, čo sa deje niekde inde. Všetci sme súčasťou diania, a preto si musíme vybrať svojich reprezentantov a aj cez nich presadzovať svoje záujmy. Európske voľby sú rovnako dôležité ako akékoľvek iné voľby.
