Rozmýšľal/a si niekedy nad tým, aké by to bolo, keby si nevyrastal/a v demokracii? Keby sa na Slovensku nikdy neudiala Nežná revolúcia a stále by sme tu mali vládu jednej komunistickej strany?
Cestovanie, štúdium, voľby, či slobodná tlač. To všetko bolo pod komunistickým režimom nejakým spôsobom obmedzované alebo celkom zakázané. Poď s nami na chvíľu do obdobia pred Nežnou revolúciou a zisti, ako by sa ti žilo, keby sa nikdy neodohrala.
Žiadny nákup leteniek o polnoci za 20 eur
Vieš ako to je, že občas ti už všetko lezie na nervy, a tak si kúpiš lacnú letenku, zbalíš kufor a ideš si na pár dní prevetrať hlavu?
Tak s takýmto niečím by si sa mohol/mohla za komunizmu rozlúčiť. Cestovanie do krajín, ktoré neboli súčasťou východného bloku, bolo takmer nemožné.
Aj do socialistických krajín sa cestovalo ťažko. Keď si sa však chcel/a ísť pozrieť do kapitalistických, ktoré vtedajší režim pokladal za nepriateľské, musel/a si stráviť dni a niekedy aj týždne zháňaním podpisov, dokladov a súhlasov. Na vycestovanie si musel/a mať takzvanú cestovnú doložku. To bolo povolenie, ktoré občanom Československa umožňovalo cestovať do západných krajín, keďže bez nej bol voľný pohyb za hranice sovietskeho bloku obmedzený. Keď sa ti nejako podarilo vybaviť si cestovné doklady, ďalšia skúška ťa čakala na hraniciach. Tam neraz stáli dlhé hodiny kolóny trabantov s prehriatymi motormi, kým im pohraničná stráž všetko dôkladne skontrolovala a prehľadala.
Nešlo však iba o dovolenky. Komunistický režim bol ako jedno veľké väzenie, ktoré si nemohol iba tak opustiť a odísť študovať, pracovať alebo bývať do inej krajiny. Pokiaľ si sa snažil z krajiny ujsť, mohlo ťa to stáť aj život. Podľa Ústavu Pamäti národa bolo na hraniciach zabitých až 500 ľudí rôznych národností, ktorí sa snažili prekročiť hranice Československa smerom von.
Dnes vďaka Schengenu môžeme prekračovať hranice pomerne plynulo a nepotrebujeme na to žiadne zložité súhlasy či vyjadrenie poslušnosti vládnej strane a ochoty spolupracovať s ňou.
Bye, bye Netflix
Chceš si pozrieť film vyrobený v Amerike či vo Francúzsku? Nie je problém. Stačí si zapnúť telku alebo keď tam nejde nič dobré, tak jednu z mnohých streamovacích služieb.
V období komunizmu si mohol pozerať a počúvať iba to, s čím bol stotožnený režim. Rádiá Slobodná Európa alebo Hlas Ameriky, ktoré vysielali necenzurovné informácie o dianí v Československu aj za jeho hranicami, rušili tzv. rušičkami. Režimom neželané zahraničné knihy a filmy sa nesmeli prekladať a rozširovať medzi ľudí. Filmy od československých filmárov, ktoré sa vymykali ideológii, zamkli do trezorov a zakázali ich premietať či vysielať. Do kín sa dostali až po Nežnej revolúcii.
Keby sa Nežná revolúcia nikdy neodohrala, videl/a by si možno pár propagačných filmov a pod paplónom by si na tajnáša sledoval/a zakázané americké seriály či počúvala podvratné západné techno.
Voliť budeš len toho, koho ti povieme
Slobodné demokratické voľby, ktoré sú dobrovoľné a anonymné, sú pre nás samozrejmosťou. Možno je to pre niektorých ľudí tak trochu až otrava a rozhodnú sa ich radšej nezúčastniť. Vieš, ako vyzerali voľby počas komunistickej vlády v Československu?
Kandidátnu listinu vopred zostavil Národný front.
Národný front bol nástrojom totalitného režimu. Združoval všetky štátom povolené organizácie – politické strany aj organizácie ako napríklad Československý zväz žien, Socialistický zväz mládeže a iné. Všetky však boli pod ideologickým vplyvom režimu.
Aj keď formálne existovalo až päť politických strán, všetkým v skutočnosti dominovala Komunistická strana Československa, v skratke KSČ. A vo voľbách si si nemohol/nemohla medzi nimi nijako vyberať. Kandidátka bola iba jedna – tá zostavená Národným frontom – a ty si ju mal/mala iba vziať a vhodiť do urny. Žiadne úpravy v hlasovacom lístku, či nebodaj výber alebo krúžkovanie, sa od teba naozaj neočakávali.
V miestnostiach boli síce plenty, a teoreticky si mal/a právo ísť za ne, ale v skutočnosti by si si tým zarobil/a na malér. Ak si sa rozhodol či rozhodla ísť za plentu, stal/a si sa ihneď podozrivým, že chceš voliť proti režimu, hoci si nemal ani koho. Volič tak prišiel o možnosť voliť anonymne a len na základe svojho rozhodnutia.
Jediným spôsobom, ako prejaviť nesúhlas a nehlasovať za komunistov, bolo do urny namiesto kandidátky Národného frontu vhodiť tzv. biely, alebo prázdny lístok. Na to by ale človek musel samozrejme ísť za plentu.
Poslednou možnosťou, ako prejaviť nesúhlas, bolo k voľbám neprísť. Ani to však nebolo také jednoduché. Účasť síce formálne nebola povinná, ale ak niekto neprišiel, mohol z toho mať problémy. Komunisti napríklad spravidla kontaktovali zamestnávateľa tých, ktorí sa volieb nezúčastnili. Neúčasť vo voľbách teda mohla znamenať, že si nemohol/a ďalej vykonávať tú prácu, ktorú si mal/a rád/a alebo bolo tvojim deťom zakázané chodiť do školy, ktorú si vybrali.
Nezúčastniť sa volieb pritom nebolo až také jednoduché, pretože ak niekto v komunizme nepríde k voľbám, tak prídu komunistické voľby za ním! Predsedovia volebných komisií boli motivovaní, aby zabezpečili čo najvyššiu účasť a očakávalo sa od nich, že vo svojich okrskoch dosiahnu aspoň 99 %. Ak teda niekto neprišiel, členovia vzali prenosnú urnu a šli mu klopať na dvere.
Internet bez cenzúry? Nope
V dobe socializmu ešte internet nebol, no teraz už je a vieme, ako funguje v krajinách s totalitným režimom. Napríklad v komunistickej Číne internet funguje, no veľmi obmedzene. Mnohé stránky majú zablokované, ako napríklad sociálne siete, spravodajské portály a mnoho ďalšieho, čo režim nechce, aby ľudia videli.
Keby sme teda stále žili v socializme, režim by ti nedovolil pozerať sa na to, čo by si chcel/a. Cez mobil by ťa veľmi pravdepodobne sledovali. Videli by, čo si píšeš, s kým si píšeš, či nerobíš nejakú nezákonnú činnosť a podobne. Napríklad, sociálna sieť TikTok pochádza z Číny. Dáta z TikToku boli neraz zneužité Čínou. Napríklad v roku 2019 ich využili na identifikáciu a vyhľadanie účastníkov protestov v Hongkongu a v roku 2022 TikTok priznal, že jeho zamestnanci zneužili dáta na sledovanie polohy amerických novinárov.
Nebudeš študovať tam, kde chceš
To, že sa žilo neslobodne, nijako neprikrášľujeme ani nezveličujeme. Presne to sa totiž dialo. Dnes si môžeš vybrať z desiatok škôl nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Keby sa však Nežná revolúcia nikdy neudiala, takéto bohaté možnosti by si nemal/a.
Komunistický režim často určoval, kde budú ľudia študovať alebo pracovať, podľa potrieb štátu. No a ak si sa ty alebo niekto z tvojej rodiny niečím prehrešil proti režimu, odplatili sa ti tým, že zaistili, aby si neštudoval/a a neskôr nerobil/a tam, kde si chcel/a.
Príkladov je omnoho viac
Nie iba v tomto, ale aj v mnohom ďalšom bol totalitný režim veľmi prísny. Všetkého bolo málo, z každej strany na teba vyskakovala propaganda a ľudia v dlhých radoch čakali pred Tuzexom, aby si mohli za ťažko vydreté peniaze premenené na obchodné poukazy, tzv. bony, dopriať aspoň niečo. Žiadne dodanie na druhý deň, kuriér až pred dvere, či objednanie jedla cez internet.
Obyvatelia Československa prežívali nielen materiálny nedostatok, ale aj obmedzovanie občianskych práv a náboženských slobôd. Akékoľvek menšiny boli v spoločnosti neželané a názory, ktoré sa nezhodovali s tými komunistickými, tvrdo trestané.
Okrem toho ľudia žili v neustálom strachu pred prenasledovaním tajnou políciou, ktorá mala spolupracovníkov a donášačov doslova na každom rohu. Pád komunistického režimu znamenal nielen konečne plné výklady s tovarom, ale najmä uvoľnenie pre všetkých obyvateľov Československa, ktorí chceli rozvíjať seba aj našu krajinu smerom k tolerantnej a prosperujúcej budúcnosti.
Slobodu by sme preto nemali brať ako samozrejmosť. Je dôležité sa o ňu starať a rozvíjať ju, aby sme nikdy nemuseli spoznať na vlastnej koži, čo by bolo, keby.
Zdroj titulnej fotografie: Koláž Zmudri G (použité fotografie v koláži z Getty Images)
