Od januára by mohla viaceré nemocnice čakať kríza, pretože v nich budú chýbať lekári. Viac ako 3 000 ich chce z nemocníc odísť, ak vláda nesplní ich požiadavky. Po vzájomných rozhovoroch to nevyzerá na dohodu, preto chcú politici z vrecka vytiahnuť eso. Prinútiť lekárov chodiť do práce pod hrozbou väzenia.
Vysvetľujeme, čo znamenajú výpovede lekárov, ako funguje mimoriadna situácia a aj to, čo sa stane v prípade, keď sa lekári s vládou nedohodnú.
Prečo dávajú lekári hromadné výpovede?
To, že dalo viac ako 3000 lekárov v slovenských nemocniciach výpovede, nie je náhoda. Je to forma protestu, ktorou dávajú najavo svoju nespokojnosť so súčasnou situáciou v zdravotníctve. Tieto výpovede sa týkajú iba lekárov pracujúcich v nemocniciach. Netýkajú sa napríklad ambulantných lekárov, teda tvojej obvodnej lekárky či tvojho očného.
Aký je rozdiel medzi ambulantným a nemocničným lekárom?
Ambulantný lekár je lekár, ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť pacientom mimo nemocničného prostredia, zvyčajne v ambulancii. Títo lekári sa starajú o pacientov, ktorí nepotrebujú hospitalizáciu a často zabezpečujú prvotnú diagnostiku, liečbu a preventívnu starostlivosť. Ambulantní lekári môžu byť všeobecní lekári alebo špecialisti ako napríklad kardiológovia, dermatológovia či gynekológovia.
Nemocničný lekár je zdravotnícky pracovník, ktorý poskytuje starostlivosť pacientom v nemocničnom prostredí. Jeho práca zahŕňa diagnostiku, liečbu a sledovanie pacientov, ktorí potrebujú hospitalizáciu alebo odborné zákroky, ktoré sa nedajú vykonať ambulantne. Títo lekári môžu byť špecializovaní v rôznych odboroch, ako sú chirurgia, interná medicína, onkológia a ďalšie. Nemocniční lekári pracujú v tímoch so sestrami a ďalším zdravotníckym personálom, aby zabezpečili celkovú starostlivosť o pacientov počas ich pobytu v nemocnici.
Podávanie výpovedí organizuje lekárske odborové združenie.
Lekárske odborové združenie (LOZ) je profesijná organizácia združujúca lekárov, ktorí bojujú za lepšie podmienky vo svojich povolaniach. Napríklad za vyššie platy, práva zdravotníkov či systematické zmeny. Odbory existujú v rôznych zamestnaniach. Jednou z ich činností je napríklad organizovanie štrajkov na dosiahnutie svojich cieľov.
Výpovede vraj nemajú slúžiť iba ako postrašenie. Lekári sú vo svojich podmienkach neoblomní a pokiaľ ich vláda nesplní, sú rozhodnutí pobaliť si kufre a z nemocníc odísť.
Prečo sú však lekári nespokojní? Na to sa musíme vrátiť do roku 2022.
Práve v roku 2022 podpísala vláda s lekármi memorandum, kde im odsúhlasili rôzne požiadavky. Aj vtedy sa schyľovalo k hromadnej výpovedi lekárov.
Čo žiadali? Napríklad:
- zvýšenie platov pre lekárov,
- zlepšenie financovania nemocníc, aby sa nezadlžovali,
- zákaz privatizácie nemocníc, teda ich odpredaja súkromným osobám,
- postavenie národnej nemocnice na Rázsochách, ktorej výstavba sa naťahuje už vyše 40 rokov,
- zlepšenie pracovných podmienok pre zdravotníkov,
- zvýšenie počtu zdravotníckeho personálu,
- zlepšenie podmienok vzdelávania lekárov a ďalšie.
Všetky spísali do memoranda, ktoré podpísala vtedajšia vláda Eduarda Hegera. Keby si si chcel/a prečítať ich plné znenie, môžeš si ho stiahnuť ako PDF z tejto stránky.
Súčasný minister zdravotníctva Kamil Šaško tvrdí, že 90 % podmienok, ktoré si lekárske odbory určili, splnili. Jedinou nesplnenou je podľa neho zvyšovanie platov.
Šéf lekárskych odborov Peter Visolajský na to reagoval tak, že nesplnili takmer nič a preto svoje výpovede nestiahnu. Problémom sú aj platy lekárov, pri ktorých požadovali odbory zvýšenie o 9,6 %.
Ako štát sme však zadĺžení, no a teraz to musíme splatiť. Peniaze v štátnej kase chýbajú a preto museli politici nájsť spôsob, ako túto pokladnicu znovu naplniť. Pridať lekárom na platoch takmer 10 % nevideli ako reálny a šetrný krok, rozhodli sa preto znížiť ho na 3 %.
- Čo je to konsolidácia a ako funguje sme vysvetlili aj v článku:
S tým však lekári spokojní neboli, a tak začali podávať výpovede. Vláda im čiastočne vyšla v ústrety a medzičasom im sľúbila, že tieto percentá o niečo narastú, to však lekárom nestačilo. Šéf odborov zároveň hovorí, že im nejde iba o zvyšovanie platov, ale napríklad o to, aby mladí vyštudovaní lekári neodchádzali za lepšími podmienkami do zahraničia, preto svoje výpovede nestiahli ani po tomto kompromisnom návrhu.
Kedy začnú platiť výpovede lekárov?
Možný kolaps nemocníc nás čaká už od nového roku. Vtedy začnú výpovede vyše 3 000 lekárov platiť. V diskusiách pod príspevkami o tejto téme to začína vrieť.
Do konfliktu tu vstupuje viacero strán – politici, ktorí chcú šetriť, lekári, ktorí chcú zmeny, rôzne asociácie, ktorým sa nepáči prístup lekárov a tiež pacienti, čiže my všetci. V takejto vyhrotenej situácii sa stretáva veľa názorov a aj snáh o presadenie svojho názoru.
Lekári však na svojich výpovediach trvajú, lebo chcú podľa svojich slov prinútiť politikov urobiť aj zásadné systémové zmeny, ktoré zlepšia stav zdravotníctva.
Čo by sa stalo, keby odišlo naraz viac ako 3 000 lekárov?
Niektoré nemocnice by dokázali naďalej poskytovať aspoň tú najnutnejšiu zdravotnú starostlivosť, čiže by v nich fugnovali pohotovosti a urgentné príjmy. Avšak napríklad nemocnica v Martine, ako povedal novinár Ján Krempaský v podcaste Denníka SME, by bola v úplnom ohrození a tým aj zdravie mnohých pacientov na strednom a severnom Slovensku.
Počet lekárov, ktorí sú momentálne vo výpovednej lehote, predstavuje približne polovicu celého lekárskeho personálu v slovenských nemocniciach. Straty by boli teda veľké a Slovensko by si muselo poradiť napríklad poprosením o dočasnú pomoc českých zdravotníkov, ako sme to spravili v roku 2011, kedy dalo naraz výpoveď 1 200 lekárov.
Nevyhlásia núdzový stav, ale mimoriadnu situáciu
Keďže sa deadline výpovedí tisícok lekárov blíži, vláda zasadla počas druhej adventnej nedele, aby sa jej členovia dohodli, čo s touto situáciou ďalej. Minister zdravotníctva Šaško navrhol, že v niektorých nemocniciach zavedie mimoriadnu situáciu, ktorá bude platiť 60 dní a predĺžiť ju budú môcť maximálne o 60 dní. Tento návrh musí teraz schváliť parlament, ktorý ho prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní.
- Čo je to skrátené legislatívne konanie sme vysvetlili v tomto článku:
Do zákona chcú pridať definíciu takzvanej „mimoriadnej udalosti”, za ktorú by bola považovaná aj „kritická nedostupnosť ústavnej zdravotnej starostlivosti”. No a počas trvania takejto mimoriadnej udalosti by mohli vyhlásiť mimoriadnu situáciu.
Čo takáto situácia znamená? Zjednodušene môžu zavedením tohto návrhu zabrániť lekárom odísť z nemocníc a prinútiť ich naďalej pracovať. Ak by nechodili do práce a neplnili si svoju lekársku povinnosť, mohol by im hroziť až ročný pobyt vo väzení.
Je to o niečo miernejšie nariadenie ako v roku 2011, kedy kvôli hromadným výpovediam lekárov vláda vyhlásila núdzový stav.
Pri núdzovom stave by im namiesto ročného hrozil až dvojročný trest odňatia slobody. V roku 2011 však lekári núdzový stav jednoducho obišli tak, že si navzájom vypisovali PNky, čiže boli doma s falošnými diagnózami, ktoré im potvrdzovali, že sú práceneschopní. Teraz sa vláda vopred pripravila aj na takýto scenár a spolu s mimoriadnou situáciou chce zaviesť aj to, že určí iba zopár konkrétnych lekárov, ktorí budú môcť ostatným lekárom vypisovať práceneschopnosť.
Ak sa do Silvestra vláda s lekármi nedohodne, tak mimoriadna situácia potrvá najviac 120 dní.
V minulosti sa vždy odborári s politkmi nakoniec dohodli, avšak nikdy nestiahlo svoje výpovede 100 % lekárov. S každou novou krízou v zdravotníctve preto Slovensko prišlo o kvalifikovaných odborníkov, ktorí svoj talent uplatnili napríklad v zahraničí.
Zdroj titulnej fotografie: Koláž Zmudri G
