Prezidenti SR: Michal Kováč

Bol prvým prezidentom Slovenskej republiky po rozdelení Československa. Jeho prezidentské obdobie sa spája najmä s Vladimírom Mečiarom, HZDS a únosom jeho syna Michala Kováča ml. tajnou službou SIS do Rakúska, ktorého vyšetrovanie dodnes nie je ukončené. Ako sa stal Kováč prezidentom a aké boli jeho roky v prezidentskom kresle?

Kto to bol Michal Kováč?

Michal Kováč sa narodil v obci Ľubiša blízko Humenného. Po vychodení základnej a strednej školy jeho kroky viedli na Vysokú školu ekonomickú v Bratislave. Hlavným odborom, ktorému sa rozhodol po škole venovať, bolo bankovníctvo. Začal v Československu, no neskôr pracoval aj na Kube či v Londýne.

Ako 39 ročný, v roku 1990, vstúpil do hnutia VPN, čiže Verejnosť proti násiliu, ktorá sa však po dosiahnutí svojho cieľu, teda páde komunizmu, začala štiepiť. Oddelili sa od nej aj členovia Michal Kováč a Vladimír Mečiar. 

Mečiar si vytvoril vlastné hnutie, ktoré pravdepodobne poznáš pod skratkou HZDS, čiže Hnutie za demokratické Slovensko. V ňom pôsobil aj Kováč ako podpredseda hnutia pre ekonomiku. 

Pre Mečiara mal Kováč veľkú cenu, keďže mu svojimi vedomosťami z ekonómie pomáhal zmeniť riadenú ekonomiku, ktorá bola na Slovensku za socializmu, za trhovú. 

Riadená ekonomika je hospodársky systém, v ktorom štát aktívne ovplyvňuje a riadi ekonomické procesy.

Okrem jeho schopností sa Mečiarovi páčila aj jeho pokojná, rozvážna povaha.

V roku 1993 sa Československo rozdelilo na dva samostatné štáty. Celé rozdelenie prebehlo veľmi pokojne, ale zároveň bez zapojenia verejnosti.

Dohodli sa na ňom český premiér Václav Klaus a slovenský premiér Vladimír Mečiar. Súčasťou vyjednávacieho tímu pri rozdelení bol za slovenskú stranu aj Michal Kováč, vďaka ktorému boli na tieto náročné rozhovory všetci ministri lepšie pripravení. Novovzniknutý samostatný štát potreboval hlavu, ktorá by ho riadila, a tak sa začal lov na prezidenta.

Ako sa stal Michal Kováč prezidentom? 

Prvé voľby na prezidenta neboli priame. To znamená, že prezidenta nevolili občania, ale  poslanci Národnej rady Slovenskej republiky trojpätinovou väčšinou hlasov. V prvom kole volieb proti sebe súperili štyria kandidáti, no ani jeden nezískal potrebných 90 hlasov. Druhé kolo skončilo taktiež neúspechom, a tak sa voľby museli opakovať.

V ďalších voľbách už nemohli kandidovať tí istí ľudia, ktorí sa zúčastnili prvých. Jediným kandidátom v nových voľbách bol Michal Kováč, ktorého navrhlo HZDS a tento návrh podporila aj koaličná SNS a SDĽ.

Druhé voľby už boli úspešné a Michal Kováč získal v parlamente 106 hlasov zo 126 odovzdaných. 

Po zvolení na prezidentskú stoličku sľúbil ľuďom:

Inaugurovaný bol 2. marca 1993 a svoje prezidentské pôsobenie skončil 2. marca 1998.

Prečo mal spory s Vladimírom Mečiarom? 

Napätie medzi týmito dvoma mužmi rástlo postupne. Kováč nesúhlasil s viacerými vyjadreniami a činmi Mečiara, ktoré sa čoraz vzďaľovali od demokracie a približovali k autokratickému štýlu vládnutia. Vzájomný nesúhlas postupne prerástol do dlhoročného sporu a osobných nesympatií. Naozajstný kameň úrazu medzi Mečiarom a Kováčom nastal, keď prezident odmietol vymenovať za ministra pre správu a privatizáciu národného majetku Ivana Lexu. 

„Pán Lexa nemá predpoklady na vykonávanie tejto funkcie a nemá ani moju osobnú dôveru,“ vyjadril sa Kováč, keď ho Mečiar tento post. 

S osobou Ivana Lexu sa dodnes spájajú a prešetrujú kauzy ako únos syna prezidenta Michala Kováča či vražda Róberta Remiáša. 

Po neúspešnom pokuse dosadiť Lexu do ministerského kresla ho Mečiar navrhol aj do funkcie riaditeľa SIS (Slovenskej informačnej služby). Tento návrh prezident takisto zamietol. Lexa sa napokon riaditeľom SIS stal po tom, čo parlament zmenil zákon, aby mohla riaditeľa menovať vláda a nie prezident.

V marci 1994 po prejave prezidenta o stave krajiny vyslovila opozícia premiérovi Mečiarovi nedôveru, a tak padla celá vláda. HZDS však nebolo mimo hry dlho. Na jeseň sa konali predčasné voľby, ktoré opäť vyhrali a vďaka nim sa vrátil do hry aj Mečiar.  

Odvtedy viedol Vladimír Mečiar proti Kováčovi ostrú antikampaň. Napríklad, pred skončením prezidentského obdobia dal namontovať na dom oproti prezidentskému palácu veľké hodiny, ktoré odrátavali dni do konca jeho funkčného obdobia. 

Najväčšou kauzou tohto obdobia sa však stal známy únos Michala Kováča mladšieho, podľa ktorého natočili v roku 2017 aj film. Prezidentovho syna zbili, opili a zavliekli do Rakúska. Kauza dodnes nie je ukončená aj kvôli amnestiám, ktoré v roku 1997 udelil Mečiar počas dočasného vedenia prezidentského úradu páchateľom únosu Michala Kováča a zmareného referenda.

Amnestia je, keď prezident alebo prezidentka hromadne zastaví trestné stíhanie alebo odpustí tresty.

Tieto amnestie boli zrušené v roku 2018 a odvtedy stále prebieha vyšetrovanie únosu aj referenda.

Koniec vlády prvého prezidenta

Napriek náročnému boju, ktorý zvádzal s Mečiarom, dokončil celé funkčné obdobie. Po skončení prezidentského obdobia sa opäť uchádzal o stoličku prezidenta, no nakoniec sa vzdal v prospech Rudolfa Schustera, ktorý sa stal jeho nasledovníkom. 

Michal Kováč zomrel v roku 2016 vo veku 86 rokov v Nemocnici svätého Michala v Bratislave na zlyhanie srdca. V deň jeho pohrebu bol nariadený štátny smútok a ľudia sa s ním prišli rozlúčiť na Bratislavský hrad.

Ocenili ho aj vo svete

Hoci na jeho prezidentské obdobie vrhá tieň Vladimír Mečiar, Kováč získal za svoje pôsobenie a prácu veľa vyznamenaní. 

V USA dostal hneď niekoľko významných ocenení ako Cenu Inštitútu pre Štúdie Východ-Západ za mimoriadny prínos k medzinárodnému porozumeniu, Cenu Americkej advokátskej komory – Právnej iniciatívy pre strednú a východnú Európu – za mimoriadny prínos k budovaniu právneho štátu aj Cenu Lions Clubu. 

V Poľsku zase dostal ocenenie Veľký kríž za zásluhy o Poľskú republiku, najvyššie poľské štátne vyznamenanie Rad Bieleho orla, či napríklad Maltézsky kolár za zásluhy. 

Zdroj titulnej fotografie: Koláž Zmudri G (gettyimages.com)